Denník N

Za cestu, ktorú chce Sieť na Orave, by nám mohli vziať eurofondy

Budeme radi, ak sa nám podarí dostavať D1, komentuje plány vlády na stavbu autostrád bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.

Sieť, ktorá ovláda ministerstvo dopravy, menuje veľa autostrád, na ktoré sa chce okrem doterajších priorít v podobe hlavných ťahov sústrediť: novú cestu R3 na Orave, R4 od Prešova na hranice s Poľskom, ale hlavne severný obchvat Prešova na nej, južnú autostrádu R7 by potiahla aj do Komárna. Ktorá z týchto ciest je najpotrebnejšia?

Ani jedna. Povedzme to inak – priority sú na Slovensku dlhodobo dané strategickým plánom, a to je D1 a D3. To sú absolútne priority.

Prečo D3 od Žiliny na Poľsko?

Pretože D3 spája Poľsko a Česko, priemyselné oblasti Katovice a Ostrava.

Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.

Preto je dôležité mať nad Žilinou diaľnicu?

Cez Svrčinovec (pár kilometrov pred hranicami, pozn. red.) dnes jazdí veľmi veľa kamiónov a ľudia tam už chcú pre to protestovať.

To je až za Čadcou, potrebujeme aj na úsekoch pred ňou nevyhnutne D3?

Keď si zoberiete dennodenné spravodajstvo, tak tunel Čadca je zatvorený každú chvíľu. Na semaforoch stoja autá a tunel sa zatvára.

Severné časti D3 na hranicu s Poľskom sú už rozostavané. Keď vybudujeme obchvat Čadce, na stavbu ktorého sa už robí tender a sú naň aj eurofondy, potrebujeme aj kilometre D3 pod ním?

Pod tým idete tiež cez štyri dediny, takže by bolo dobré, keby sa to spravilo.

Sieť chce stavať cestu R3 na Orave. To je v podstate to isté ako D3, iba pár kilometrov viac na východ.

 Európska komisia nám na D3 dala financie s tým, že sa nebude stavať R3, lebo idú paralelne vedľa seba.

Keďže máme rozostavané niektoré úseky D3 a stáli už niekoľko stámiliónov eur, tak by sme už mali pokračovať v tejto stavbe? 

Už by sme ju mali dokončiť. R3 je mimo programu aj podľa Európskej komisie, aj podľa predchádzajúcej vlády.

Keby sme chceli stavať niečo z plánovanej R3 na Orave, ako to navrhuje Sieť, je možné, že by sme museli vrátiť peniaze, ktoré sme dostali z Bruselu na rozostavané úseky vedľajšej D3-ky ako napríklad Svrčinovec – Skalité?

Áno, aj to nám hrozí.

Ľudia na Orave však cítia, že majú s dopravou problém. Ako by ste to riešili?

Cez Oravu dnes jazdia kamióny, ale keď sa postaví D3, drvivá väčšina z nich odbočí na D3-ku. Dopravný prúd sa zmení, pretože sa zmení kvalita ciest. Dnes je situácia taká, že cez hraničný priechod Skalité nad Žilinou nemôžu ísť kamióny.

Sieť chce stavať aj R4 od Prešova po hranice s Poľskom. Keby aj nič iné, tak prioritu vidí v severnom obchvate Prešova, ktorý je súčasťou R4 tak, ako je nakreslená.

R4 od Prešova je mimoriadne žiadúca rýchlostná cesta, pretože cez Vyšný Komárnik na hraniciach s Poľskom prechádza historicky vysoká intenzita dopravy smerom z Bieloruska či z Ruska, hoci dnes je trochu iná situácia. Spojenie Vyšný Komárnik – Prešov by bolo dobré dobudovať aj preto, že potom by sme mali priečny ťah krajinou sever – juh na inej strane republiky, ako len na západe okolo D3.

Sieť spomína ako prioritu na ceste R4 severný obchvat Prešova. Má to logiku?

Keď bude D1, to znamená, že bude hotový aj obchvat Prešov západ – Prešov juh, ktorý je súčasťou D1. Prešov by tak bolo jediné krajské mesto, ktoré by malo obchvat z jednej aj z druhej strany. A to by bol absolútny luxus. Každé mesto by to chcelo, ale máme málo peňazí.

Ale na R4 je tento druhý, severný obchvat nakreslený. Dá sa ho vymazať?

Samozrejme.

Keď niekto príde po D1 ku Prešovu a bude chcieť ísť hore po teoreticky hotovej R4 do Poľska ale nebol by severný obchvat Prešova, kadiaľ by šiel?

Odbočil by pred Prešovom na križovatku smerom na sever.

Súčasťou rýchlostnej cesty R4 je obchvat Svidníka, ktorý dal postaviť ešte minister dopravy Pavol Prokopovič a je roky poloprázdny. Ak by sa R4 v budúcnosti dokončila, tak začne dávať zmysel?

Áno. Keď zoberiete hraničné prechody, tak vidíte, že z Vyšného Komárnika jazdí viac kamiónov ako cez Užhorod. Aj preto by D1 mala pokračovať aj ďalej smerom na Užhorod.

Sieť hovorí aj o stavbe R7. S ňou sa od Bratislavy až po Dunajskú Stredu už ráta v najnovšom PPP projekte za 1,89 miliardy eur, ktorý čaká na podpis ministra dopravy Romana Brecelyho. Sieť však píše o možnom napojení R7 aj na most, ktorý sa plánuje až v Komárne.

Nový most v Komárne je ešte veľmi ďaleko.

Peniaze z eurofondov už naň schválili.

Od schválenia peňazí po dostavbu je ešte ďaleko. Na druhej strane som zvedavý, že keď postavia R7 po Dunajskú Stredu, či sa tie peniaze budú vracať, pretože kamiónovej dopravy, ktorá platí mýto, smerom na Šamorín je veľmi málo v porovnaní napríklad s dopravou od Vyšného Komárnika na Prešov. Čím je menej kamiónov, tým viac bude štát doplácať na diaľnicu počas najbližších 30 rokov (30 rokov je doba, počas ktorej má štát splácať koncesionárovi PPP projektu stavbu, pôžičky, prevádzku a údržbu diaľnice, pozn. red.).

Čím väčšia doprava v oblasti, tým ochotnejšie Európska komisia prideľovala eurofondy na diaľnice. Dnes sú už všetky rozdelené. Z tohto pohľadu, pri štátnom financovaní, cesta R2 od Zvolena na Košice, ktorá je tiež v programe vlády, má aký význam? 

Táto cesta sa síce preferuje, no preferuje ju Zvolen a Banská Bystrica. Slúži len preprave medzi Zvolenom a Košicami. Keď bude hotová D1, tak za ten istý čas a tie isté kilometre sa do Košíc dostanú aj po nej. Pritom po D1 obsluhujete všetky priemyselné zóny. To znamená, že R2 je síce krásna, ale je to skôr pre osobné pohodlie ľudí, tam nie sú priemyselné zóny. Povedzte mi päť významných fabrík, ktoré ležia na trase R2 zo Zvolena do Košíc?

Čo spojenie R1 a D1 vybudovaním spojenia Ružomberok – Banská Bystrica? Aj to je vo vládnom programe.

To je nezmysel. Za prvé : nemá obslužnosť, lebo medzi Bystricou a Ružomberkom nie je absolútne žiadny priemysel, dokonca tam nie je ani jedno väčšie mesto, aby to spojenie slúžilo pre ľudí. D1 slúži pre diaľkovú prepravu tovaru a keďže nemáte medzi Bystricou a Ružomberkom jedinú fabriku, tak čo tam budú prepravovať, aký tovar? Medzi Bystricou a Ružomberkom máte štyri malé dediny. V prvom rade treba spojiť priemyselné oblasti. Okrem toho sa toto spojenie nedá urobiť ani ekologicky. Zákon hovorí, že v chránenom vtáčom území nesmie nikto stavať ani cyklistický chodník. Takže cyklistické chodníky zo zákona nesmieme stavať, ale rýchlostnú cestu môžeme?

Prepojenie hlavných ťahov D1 a R1 netreba vôbec, alebo by sa skôr hodilo inde než od Bystrice? 

Treba, len priority máme iné. Keď si  to zoberiete, čo vieme postaviť za najbližšie štyri roky? Nemôžete mať 20 vecí ako prioritu. Musíte mať jednu – dve priority a ostatné podľa toho, ako vám vyjdú peniaze. Nám končia eurofondy.

V eurofondoch na projekty, ktoré nie sú súčasťou medzinárodných ťahov, nie je na rýchlostné cesty, ktoré chce Sieť – napríklad R3 –  nič?

Nie. A stavať to ako PPP projekty nemá zmysel, lebo to sa nedoplatíme. Tak ako sa neoplatí PPP obchvat Bratislavy. Budeme nútení zaviesť mýto cez Bratislavu.

Máme málo peňazí v rozpočte na diaľnice, eurofondy sú už všetky pridelené včäčšinou na projekty, ktoré teraz dobiehajú. Máme si vybrať nejakú prioritu za štátne a urobiť jedno PPP alebo ani jedno PPP?

PPP máme jedno (Nitra – Tekovské Nemce vrátane obchvatu Banskej Bystrice, pozn. red.), druhé asi podpíšu (obchvat Bratislavy s napojením na Dunajskú Stredu – R7, pozn. red.) lebo je tam veľký politický a lobistický tlak. Takže toho splácania bude dosť. Napríklad na R7 bude mizivý výber mýta, to znamená, že všetko sa to bude splácať zo štátneho rozpočtu. Otázka je, koľko z týchto splátok vieme vybrať na mýte. Ak vieme vybrať na mýte 80 percent, tak by to výborné, ale ak len 20 percent, potom sa autostráda platí zo štátneho rozpočtu. Keď to pôjde z rozpočtu, tak nemáme na lekárov, na sestričky a na všetko to ostatné, čo by sme mali mať.

Radšej už teda žiadne PPP, lebo už teraz nie sú peniaze a PPP je drahšie vďaka súkromným úrokovým sadzbám? Ak chceme niečo stavať, tak iba zo štátneho?

Áno, jediné PPP, ktoré sa oplatí, nie je na výstavbu nových diaľnic, ale na rekonštrukciu, napríklad D2 do Česka. Tam máte vysoko intenzívnu dopravu, vysoké splátky koncesionárovi na mýte vyberiete. Takže radšej PPP použiť na rekonštrukciu D1 a to ostatné uvidíme, ako nám vyjde štátny rozpočet.

Budeme radi ak spravíme Turany – Hubová na D1 pri Ružomberku za odhadovaných 700 miliónov a scelíme tak aspoň D1?

Budeme radi, ak postavíme Turany – Hubová. Presne ako hovoríte.

Keby štát chcel robiť PPP, súhlasíte s tým, že aspoň nech sa orientuje na úseky, ktoré sú náročné na výstavbu, aby riziko vo výstavbe, ktorého sa zbaví štát podpisom koncesnej  zmluvy bolo čo najväčšie?

Nie, na tom sa najviac prerobí.

Pre nacenenie rizika?

Každý koncesionár PPP projektu, čiže staviteľ a prevádzkovateľ budúcej trasy, si riziká zahrnie už dopredu do nákladov, lebo potom je výsledná pevná cena bez ohľadu na to, či sa riziká v praxi vyskytnú, alebo nie. Na niektorých rizikách možno prerobí a na ostatných zarobí, lebo sa vôbec nevyskytnú. A keď si uvedomíte, napríklad rakúska obdoba našej Národnej diaľničnej spoločnosti Asfinag má takýchto rizík popísaných 100 a ak si na každé koncesionár pridá iba jedno percento, tak cena narastie na sto percent. Obecne sa dá rozmýšľať nad PPP projektami na úsekoch, kde jazdí minimálne 50-tisíc áut denne, to máte v Bratislave Prístavný most, to je D2 Bratislava – Lanžhot. Pomaly takých úsekov ani nie je, aby sa to oplatilo. Španieli, Francúzi na to majú presné matematické vzorce, akurát u  nás o tom nechceme počuť. U nás ide o to, že to nejde do dlhu, ale tie peniaze sa musia platiť.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie