Kultúrnou udalosťou roka 2024 je, že kultúra vzdoruje nekultúrnej ministerke Šimkovičovej

Každý rok sa osobností z kultúrnej scény pýtame, čo považujú za Kultúrnu udalosť roka.

Sú roky, keď píšu, aké diela ich najviac zaujali. Ktoré knihy, filmy, albumy či výstavy a inscenácie podľa nich vyčnievali spomedzi ostatných. A potom sú roky, keď kultúrnou scénou najvýraznejšie rezonujú úplne iné udalosti. Tak to bolo aj teraz.

Viac ako dve tretiny zo 110 ľudí, ktorí sa do našej ankety zapojili, nehovorí o tom, čo výnimočné v kultúre tento rok vzniklo, ale o tom, o čo všetko pod vedením ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) prichádzame a ako na to kultúrna scéna zareagovala.

Najčastejšie medzi odpoveďami zaznieval vznik a aktivity platformy Otvorená kultúra!, ktorá spája ľudí v kultúre naprieč Slovenskom. „Svojimi vytrvalými aktivitami ukazuje ako sa slušne a s gráciou, ale neoblomne postaviť absurdnému konaniu predstaviteľov ministerstva kultúry a ich predĺžených rúk,“ hovorí herečka Táňa Pauhofová.

Množstvo ľudí vyzdvihlo rôzne formy kultúrnych protestov, prejavy solidarity a vzájomnej súdržnosti, odvahu ľudí v SNG, ktorí sa postavili chrbtom voči neodborným výmenám vo vedení, ale aj spustenie Kultúrneho štrajku, do ktorého sa zapojilo viac ako 4-tisíc ľudí po celom Slovensku.

Preto za Kultúrnu udalosť roka vyhlasujeme vzdor kultúrnej scény proti deštrukčným krokom ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Napriek dominantnej téme, ktorou kultúrna scéna žila, nájdete v ankete o udalosť roka aj množstvo osobných odporúčaní a zážitkov zo silných umeleckých diel, ktoré tento rok rezonovali.

Ako osobnosti rozhodli o Kultúrnej udalosti roka 2024 (hlasovalo ich 110)

Platforma Otvorená kultúra! (36 hlasov)
Rôzne formy kultúrneho protestu (28 hlasov)
Kultúrny štrajk (12 hlasov)
Opera Příhody lišky Bystroušky (9 hlasov)
Divadelné predstavenie Pes na ceste (8 hlasov)

Najprv výber silných citátov z ankety o Kultúrnu udalosť roka, potom nasledujú celé odpovede vyše stovky osobností kultúrneho života:

Zuzana Fialová
herečka

Za Kultúrnu udalosť roka považujem Kultúrny štrajk a obdivuhodnú statočnosť jednotlivcov, ale aj prekvapivú jednotu inštitúcií brániť kultúrne a demokratické princípy aj za cenu osobného, psychického, pracovného a finančného nepohodlia.

Peter Lipa
hudobník

Emília Vášáryová
herečka

Augustový protest na obranu kultúry, ktorý sa začínal pred naším divadlom. Z toho množstva ľudí, z kultúry, umenia, ale aj našich divákov a podporovateľov, aj z tej energie, ktorá z toho miesta spred SND išla, som žila ešte pár týždňov. Nie je to s nami ešte márne.

Peter Kerekes
režisér

Pre mňa je to dokumentárny film Mareka Šulíka Prezidentka. Napriek svojmu názvu nie je len portrétom prezidentky, ale celej slovenskej spoločnosti. Film, ktorý presahuje jedno volebné obdobie a jednu sezónu v kine. Film, ktorý napriek svojej kritickosti nesie v sebe nádej.

Ivana Šáteková
výtvarníčka

Asi najsilnejšia udalosť v kultúre je pre mňa počínanie zamestnancov SNG, ktorí sa od nezmyselného odvolania Alexandry Kusej na dennej báze stretávajú s neistotou a so šikanou od každého dočasného riaditeľa, ktorý sa tam na chvíľu ohrial.

Nasledujú celé odpovede viac ako stovky ľudí z kultúrnej scény.

Odpovedajú aj bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová, Marek Adamov z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga, spisovatelia a spisovateľky Balla, Dušan Dušek, Veronika Šikulová či Michal Hvorecký, herečky Emília Vášáryová a Táňa Pauhofová, vizuálni umelci Roman Ondak, Laco Teren alebo Ivana Šáteková, z muzikantskej scény Peter Lipa a Katarína Koščová, filmári Martin Šulík, Peter Kerekes, performerka Soňa Ferienčíková, kultúrni teoretici, kritici a publicisti.

Čo považujete za Kultúrnu udalosť roka 2024 na Slovensku?

Wanda Adamík Hrycová
filmová producentka

Obávam sa, že rok 2024 bude naveky v slovenskej kultúre zapísaný ako rok temna, zániku, rozkladu, dehonestácie, ponižovania a diletantizmu. Akákoľvek významná kultúrna udalosť, ktorá sa tento rok na Slovensku udiala, bola zatienená katastrofálnymi následkami nekompetentného rozhodovania dvoch nímandov na ministerstve kultúry, z ktorých mnohé sú nenapraviteľné a trpí nimi nielen kultúra, ale celá spoločnosť. O to viac mi je ľúto, že práve spoločnosť sa len mlčky prizerá tomuto kultúrnemu plieneniu, neuvedomujúc si, že najviac bude týmto besnením trpieť práve ona.

Juraj Nvota
režisér

Koncert pre všímavých 17. novembra na lodi Pink Whale organizovaný Pohodou a najmä vystúpenie punkovej kapely The Wilderness pre nezvyklo pravdivé texty a výbornú hudbu.

Aj spoločná udalosť herečiek a hercov, režisérok a režisérov, dramaturgičiek a dramaturgov, scénografiek a scénografov, vytvarníčok a výtvarníkov kostýmov, hudobníčok a hudobníkov, choreografiek a choreografov, baletiek a „baleťákov“, operných speváčok a spevákov a iných umelcov zúčastnených na syntéze zvanej Divadlo – DOSKY 2024.

Emília Vášáryová
herečka

Tento rok bol rýchly a preletel okolo mňa. Ale tri udalosti sa mi vryli do pamäti:

Vydanie výnimočnej trojzväzkovej publikácie 100 SND, ktorou keď si listujete, kdekoľvek sa začítate, narazíte na pútavé rekonštrukcie významných inscenácií nášho divadla, s množstvom zaujímavých fotografií a maľovaných návrhov scén a kostýmov… Spomeniem si na svojich bývalých aj súčasných kolegov, môjho muža Milana Čorbu a veľmi ma to poteší.

Uvádzanie do života ďalšej knihy profesorky Nadeždy Lindovskej Hráme Čechova!, ktorá prostredníctvom rozhovorov s tvorcami a kompletným a komplexným súpisom diel mapuje scénickú interpretáciu Čechovových hier v slovenskom divadelnom prostredí.

Augustový protest na obranu kultúry, ktorý sa začínal pred naším divadlom. Z toho množstva ľudí z kultúry, umenia, ale aj našich divákov a podporovateľov aj z tej energie, ktorá z toho miesta spred SND išla, som žila ešte pár týždňov. Nie je to s nami ešte márne.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Z občianskeho protestu na obranu kultúry, 12. august 2024. Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Dúbravský
umelec

Jednou z kultúrnych udalostí roka bola pre mňa výstava Anny Daučíkovej v Soge v Bratislave. Vďaka tejto výstave sme mali šancu rozprávať sa o dnes extrémne dôležitých témach s umelkyňou s bohatými skúsenosťami, ktorá vystavuje v tých naozaj najprestížnejších inštitúciách na svete (napríklad Tate Modern v Londýne). Veľmi ma hnevá, že médiá túto výstavu odignorovali, diváci si môžu vypočuť aspoň podcast alebo video na YouTube z rozhovoru, ktorý pri príležitosti tejto výstavy vznikol.

Mila Haugová
poetka

Určite sa vám to bude zdať zvláštne, ale za kultúrnu udalosť pre seba som vybrala projekt Poézia nie je nuda, v ktorom sa na niekoľkých gymnáziách v Bratislave pre študentov premietali videá s hudbou, ktorá mala zároveň text z poézie. Potom nasledovalo čítanie poézie a tvorivé písanie pre študentov. Autorom projektu bol básnik, prekladateľ a producent kultúrnych programov Martin Solotruk, hudobnú zložku a videá priblížil Robert Pospiš. Ja som sa so študentmi venovala tvorivému písaniu a čítaniu poézie, čo bolo pre mňa nádhernou kultúrnou udalosťou.

Najviac na mňa zapôsobili dve hodiny hudby a poézie na Gymnáziu Ladislava Novomeského. Písanie a čítanie prác študentov gymnázia boli pre mňa otvorením dverí do rozmýšľania a cítenia mladých ľudí a nášho vzájomného pochopenia naprieč generáciami. Celé podujatie na gymnáziu pomohla zorganizovať Gabriela Vaššová a učiteľka slovenčiny Ľubica Silvanová. Takýchto tvorivých kultúrnych ostrovov pre mladých by sme my básnici, poetky a hudobníci mali tvoriť v mori každodennosti aj viac.

Roman Ondak
vizuálny umelec

Kultúrnou udalosťou roka je pre mňa platforma Otvorená kultúra!. Svojou aktuálnosťou, režijným spracovaním a výkonmi účinkujúcich bola pre mňa výnimočnou inscenácia Pes na ceste v SND.

Róbert Pakan
režisér, riaditeľ festivalu Drama Queer

Premiéra Příhody lišky Bystroušky od Leoša Janáčka v Slovenskom národnom divadle bola dychberúca. Národné divadlo vytvára umenie svetovej úrovne. V zložitom období a atmosfére, v ktorej sa SND nachádza, je to aj zázrak, že sa dielo podarilo. Angažovanosť inscenátoriek Slávy Daubnerovej, Stanky Vlčekovej, Adriany Kučerovej a celého tímu je inšpiratívna pre všetkých. Inscenácia je krutá tragická metafora, kde ríšu zvierat – čistú, nevinnú, krásnu a slobodnú – zabíja človek svojou negativitou a deštrukciou.

Jana Kovalčiková
herečka

Kultúrna udalosť roka je pre mňa kultúra ako taká. Ľudia pracujúci v kultúrnom priemysle už nejaký ten piatok bojujú, vymýšľajú a z päty ťahajú nádej na krajšie, umeleckejšie, odborné a nedeštrukčné zajtrajšky. Stretávajú sa nad rámec svojich povinností, vo voľnom čase, inovatívnym spôsobom sa umelecky vyjadrujú, napriek všetkému si zachovávajú korektnosť, morálku a ľudský rozmer. To je pre mňa Kultúrna udalosť roka.

Slavo Sochor
vydavateľ

V kontexte aktuálnej politickej situácie sa za ostatných 365 dní vyskytlo viacero pozitívnych udalostí, ktoré majú pre budúcnosť našej kultúry určujúci charakter. Napriek tomu by som rád vyzdvihol veľmi konkrétne dielo, ktoré mi v závere zložitého roka spravilo radosť: spolupráca poetky Mily Haugovej a skladateľov Roberta Pospiša a Martina Sillaya zhmotnená v albume Srna pozerajúca na Polárku. Do všedných dní, a ešte väčšmi do tých zložitých, potrebujeme viac podobnej krásy, poézie, pomalosti a v neposlednom rade aj spájania a medzigeneračného porozumenia.

Rastislav Ballek
režisér

Zo všetkých kultúrnych udalostí roka, na ktoré som už zabudol, mi ostala intenzívna spomienka na inscenáciu Čechovovej Čajky v divadle LAB v réžii Romana Poláka. Neobyčajne koncentrované herectvo poslucháčov VŠMU, čistá a precízna réžia – zážitok čistej hĺbky a vzrušujúceho tajomstva tragikomických ľudských snažení bez vonkajškových efektov a zbytočných gest. Živá klasika – dalo by sa povedať (keby to neznelo tak banálne).

Katarína Kerekesová
režisérka a producentka

Vzhľadom na aktuálne nekultúrne dianie v kultúre vznik a aktivity platformy Otvorená kultúra!. Napriek neľahkým podmienkam spája, sieťuje, upozorňuje.

Druhým zásadným počinom je dokumentárny film Prezidentka. Napriek tomu, že zaznamenáva narastajúcu nenávisť a neslušnosť v našej spoločnosti, hovorí aj o silnej vízii morálky, uvedomelosti a spolupráce.

A ako tretiu udalosť by som rada uviedla monografickú výstavu Marka Blaža Celý človek v SNG. Napriek svojej krátkej životnej púti zanechal úžasne rozsiahly obraz tvorivej a radostnej hry. To všetko dnes veľmi potrebujeme.

Zuzana L. Majlingová
historička umenia a kurátorka, Stredoslovenská galéria

Kultúrny štrajk.

Dušan Dušek
spisovateľ

Pre mňa sa kultúrnou udalosťou tohto roka stala paralelná výstava sochára Jozefa Jankoviča a maliara Jána Bergera v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Z obrazov Jána Bergera vždy počujem hudbu farieb, z ich kompozícií sa dá dýchať krása, sálajú z nich hlboké a čisté emócie, prívetivé vánky priateľstva, no zároveň skryté tajomstvá. Pri jeho maľbách zabúdam na okolitý svet.

A sochár Jozef Jankovič ma prekvapil drobnými a radostnými plastikami zo skla, ktoré som počas jeho života nikdy nevidel, aj veselou hrou svetla, no ešte väčšmi ma znovu nadchli jeho plastiky zo železných plechov, najmä veľký ležiaci ženský akt, čo je socha, ktorá by podľa mňa mala byť natrvalo nainštalovaná na nejakom významnom mieste nášho hlavného mesta, napríklad na Bratislavskom hrade. Keby takú sochu mali Francúzi, svet by ju chodil obdivovať na Champs Élysées alebo rovno do Louvru.

Katarína Trnovská
riaditeľka Galérie mesta Bratislavy

Ocenenie si zaslúžia všetky aktivity, ktoré zastrešuje a koordinuje občianska iniciatíva Otvorená kultúra!. Našu rozmanitú spoločnosť aktivizujú už niekoľko mesiacov, aby nahlas a verejne vyslovovala nesúhlas s hrubým a mocenským pôsobením vedenia ministerstva kultúry.

Ďakujem každej osobe z tímu Otvorenej kultúry a slovenskej verejnosti za ich hodnotovú pevnosť a hodiny angažovanej práce pre lepšie Slovensko. Zároveň vyjadrujem podporu všetkým bezdôvodne odvolaným odborníkom a odborníčkam, našim inštitucionálnym partnerom a kolegom a kolegyniam – Jenovi Kratochvílovi, Zuzane Denkovej, Zuzane Liptákovej, Alexandre Kusej, Matejovi Drličkovi, Branislavovi Panisovi, Pavlovi Ižvoltovi a mnohým ďalším, ktorí mali zásadný vplyv na kvalitu slovenského kultúrneho a umeleckého prostredia.

Katarína Kucbelová
poetka a spisovateľka

Rozklad v kultúre, ktorý sa udial v priebehu roka 2024, je hlbší, ako si v tejto chvíli dokážeme uvedomiť. Bude to pamätný rok. Následky budeme odstraňovať dlho, ak vôbec budeme mať túto možnosť. Kultúrnou udalosťou je zomknutosť scény, ktorá má veľmi konkrétnu podobu v iniciatíve Otvorená kultúra!, Kultúrnom štrajku a vzniku Kultúrnych odborov. Aj vďaka nim si ako spoločnosť začíname uvedomovať dôležitosť kultúrnych inštitúcií a vnímať podmienky, v akých pracujú ľudia v kultúre alebo tvoria umenie. Je to v čase, keď ich strácame, ale predsa.

Karol Voleman
Artforum Košice

Kultúrnou udalosťou roka pre mňa nie je ani udalosť, ale skôr niečo, čo sa neudialo – pokus zdaniť knihy 23-percentnou DPH, ktorý tejto vláde zatiaľ nevyšiel. Dokonca daň klesne! Príjemným zistením pre mňa bolo, ako sa kníhkupectvá spoločne vzopreli tomuto nezmyselnému pokusu. Žiaľ, určite nie poslednému. Dovtedy my, ktorí sa knihami živíme, môžeme na tomto luxusnom segmente „bohatnúť“ ďalej.

Vec
raper

James Cole na festivale Uprising bol najlepšie strávená hodina. Najviac sa vždy teším na koncerty ľudí, ktorí nie sú na prvú. A presne taký Daniel je. Zvláštny a vtipný, pritom technicky čistý a presný. Bol to starostlivo naaranžovaný prierez tvorbou bez nudných dlhých skladieb.

Martin Šulík
režisér

Všeličo pekné som zažil so slovenskou kultúrou v tomto roku. Páčilo sa mi predstavenie Monopol združenia Vlnoplocha z Banskej Štiavnice. Príbeh z 50. a 60. rokov je spojený s históriou mesta a herci ho hrajú s veľkou chuťou v netradičnom priestore chemickej priemyslovky. Predstavenie je živé a aktuálne, pretože naši politici opäť „zblbli“ a znovu kradmou rukou siahajú na našu slobodu. S radosťou som si prečítal knihu Dušana Dušeka Deti v daždi, originálnu kroniku troch posledných rokov. Beriem ju ako liek proti zabúdaniu. Každé ráno zopár stránok.

Oceňujem cieľavedomú prácu Vlada Godára na sprítomňovaní hudobných diel slovenských skladateľov. Naposledy sa ma dotkla jeho rozhlasová relácia o tvorbe Mira Bázlika. Poslucháči mali jedinečnú príležitosť počuť Bachove skladby z Dobre temperovaného klavíra a ich elektronickú interpretáciu v cykle Spektrá. Bolo to krásne.

V kine som si s radosťou pozrel film Petra Kerekesa s netradičným slovenským názvom Wishing on the Star. Boli aj výborné výstavy. Napríklad spoločná výstava Jána Bergera a Jozefa Jankoviča v Pálffyho paláci na Zámockej ulici. Vďaka slovenskej kultúre a kulturistike som ešte nestratil nádej.

Palo Bálik
grafický dizajnér

Kultúrnou udalosťou roka je divadelná „nakladačka“ Pes na ceste, ktorá dokonalým spôsobom opisuje marazmus, v ktorom sa práve naša spoločnosť nachádza.

Juraj Kuniak
básnik a vydavateľ

Multižánrový výstavný projekt Viera – veda – umenie: Jozef Murgaš z Tajova do Wilkes-Barre. Tento unikátny počin sa podaril v Literárnom a hudobnom múzeu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici v Galérii v podkroví. Na 160. výročie narodenia sa podarilo predstaviť tohto výnimočného človeka, kňaza, priekopníka bezdrôtovej telegrafie aj ako maliara.

Návštevníci mohli vidieť 27 diel Jozefa Murgaša prvýkrát spolu na jednom mieste. Autorkou scenára výstavy i katalógu výtvarných diel bola Soňa Šváčová. Dizajn výstavy a katalógu navrhol Pavel Choma. Murgaš, to je slobodný duch, neúnavnosť, systematická práca a odhodlanosť prekonávať prekážky. Na výstave som ho navštívil viackrát a zažil som tam workshopy žiakov SPŠ Jozefa Murgaša. Aby spoznali osobnosť v názve svojej školy, organizovali si ich sami: starší žiaci prvákom. To ma fascinovalo.

Vladislava Fekete
riaditeľka Divadelného ústavu

In medias res! V Bratislave otvoril Bratislavský samosprávny kraj dve zrekonštruované divadelné budovy. Krásne priestory získalo Divadlo Aréna a Bratislavské bábkové divadlo. Nech sa divadlám darí.

Ladislav Snopko
dramaturg, bývalý minister kultúry

V područí súčasnej vládnucej soldatesky Slovensko prežíva najväčšiu duchovnú krízu od Nežnej revolúcie. Preto sú dôležité prejavy odporu. Takým jednoznačne bolo gesto pracovníkov SNG, ktorí sa počas príhovoru svojho agresívneho a neschopného riaditeľa počas vernisáže výstavy otočili chrbtom. Pripomenulo mi to reakciu ukrajinských vojakov brániacich Hadí ostrov… Idi Niňaj idi!

V lete som bol s vnučkou na Pohode. Ocitli sme sa v oku víchrice. Keď nás prívalová vlna dažďa hádzala o zem, Anička zahlásila: „Dedo, ak teraz prežijeme, tak to do smrti nezabudnem.“ Prežili sme a s nami tisíce ďalších. Organizátori aj diváci pokojne a bez hystérie zvládli tento obrovský problém. Počas výročia Nežnej revolúcie konštatujem, že festival Pohoda sa za tie roky stal nielen najvýznamnejšou, ale aj najživotaschopnejšou kultúrnou udalosťou Slovenska.

Robert Kirchhoff
režisér

Kultúrny štrajk. Ten, bohužiaľ, prerastá všetky významnejšie udalosti v oblasti umenia a kultúry. Všeobecná epidémia „blbej nálady“ spôsobila, že (aj) naša krajina je v rukách nekompetentných šialencov a zločincov. Kultúrny štrajk okrem iného naznačuje zásadné vykročenie z úzkeho a, žiaľ, nie príliš dôrazného rámca kultúrneho protestu smerom k celospoločenskej mobilizácii a zjednoteniu. Myslím, že je načase spojiť sa s lekármi, učiteľmi, ochranármi, farmármi, ale aj policajtmi a pokúsiť sa vytvoriť výraznejší pohyb.

Okrem toho alebo za tým – Prezidentka (film), Pred očami západu (SND, divadlo), Bill Frisell Four (Bratislavské jazzové dni).

Táňa Pauhofová
herečka

Za najvýznamnejšiu kultúrnu udalosť tohto roka považujem platformu Otvorená kultúra! a jej vytrvalé aktivity, ako sa slušne a s gráciou, ale neoblomne postaviť absurdnému konaniu predstaviteľov ministerstva kultúry a ich predĺžených rúk. Robia okrem iného presne to, čo má kultúra robiť. Spájajú naprieč spektrom, to v tejto dobe nie je málo.

Laco Teren
výtvarník

Otvorená kultúra!.

Jozef Lupták
hudobník

Písať v tomto roku o kultúrnej udalosti za rok 2024 je najzvláštnejší paradox, ktorý som po 35 rokoch od 17. novembra 1989 absolútne nečakal. Na jednej strane krásne obnovená a fungujúca SNG, plné a kvalitné predstavenia v SND, neúrekom nezávislých festivalov, fungujúcich kultúrnych centier, galérií, výstav, divadiel, vydavateľstiev, iniciatív… A napriek tomu všetkému obrovská snaha všetko narušiť, zničiť, rozbiť, znefunkčniť – ľuďmi, ktorí sú morálne a odborne absolútne nespôsobilí a nekompetentní.

Pre mňa sú kultúrnou udalosťou dve petície za odvolanie ministerky kultúry, pochody a protesty a všetky akcie a vyjadrenia, v ktorých nie je náznak strachu, ale túžba po normálnosti, kráse a otvorenej a slobodnej kultúre, ktorá je základom našej spoločnosti, aj keď si to niekedy neuvedomujeme. Mojou kultúrnou udalosťou je a bude – Nezostať ticho!

Iveta Škripková
Bábkové divadlo na Rázcestí

Za Kultúrnu udalosť roka považujem vytvorenie mimoriadnej výzvy Umenie pre školy v rámci Fondu na podporu umenia na rok 2024. Projekt bol jedinečným v kultúrnej politike, umožnil mnohým študentom z regiónov navštíviť divadlo po prvý raz v živote. Naše divadlo vďaka tomuto projektu navštívilo vyše tisíc mladých ľudí z Rimavskej Soboty, Lučenca, Tisovca, Revúcej a pod. Pred návštevou divadla sa konali vzdelávacie workshopy o divadle priamo v školách. Stav kultúrnej gramotnosti na Slovensku v časoch rozširujúcej sa digitálnej demencie je alarmujúci. Považujem tento projekt za vizionársky, ale, žiaľ, v súčasnej etape takzvanej konsolidácie (aj FPU) sa už nikdy nezopakuje.

Bohunka Koklesová
rektorka VŠVU

Je to platforma Otvorená kultúra!. Nielen preto, že ide o platformu vzdoru a občianskeho odporu proti autokratickej politike ministerstva kultúry, ale najmä preto, že ide o nesmierne systematickú a efektívne fungujúcu platformu. Za necelý rok dokázala spojiť do jedného šíku tisíce umelcov, kultúrnych pracovníkov a inštitúcií. Situáciu v kultúre mapuje investigatívne, zhromažďuje dôkazy o devastácii slovenskej kultúrnej infraštruktúry zo strany ministerstva, zabezpečuje právnu a sociálnu pomoc šikanovaným pracovníkom, organizuje protesty a podujatia naprieč Slovenskom.

Nebudem menovať tých, ktorí sú hybnou silou tohto hnutia, ale ďakujem vám, viem, koľko síl vás to stojí. Meníte naše Slovensko k lepšiemu.

Martin Kudla
riaditeľ Krajskej galérie v Prešove

Mal som možnosť zažiť množstvo jedinečných kultúrnych zážitkov. Jedným z nich bola spolupráca s PKO Prešov na Dňoch mesta či s Wave CNK na výstave Kontexty mesta 2024. Tieto podujatia významne prispievajú k scitlivovaniu spoločnosti, udržiavaniu kontinuity a posilňovaniu kontextu kultúrneho vývoja, čo je zároveň aj naším poslaním ako galérie. Z celkového pohľadu však považujem za mimoriadny prínos pre Prešov a jeho okolie dokončenie rekonštrukcie Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava. Za tento úspech patrí veľká vďaka Prešovskému samosprávnemu kraju a riaditeľke knižnice Ivete Hurnej.

Stroon
hudobník

Za Kultúrnu udalosť roka považujem otvorený odpor zamestanectva SNG proti očividnému nedemokratickému postupu ministerky Šimkovičovej pri snahe dosadzovať na post riaditeľa rovnako pomätených a nekompetentných ľudí ako ona sama.

Alžbeta Vrzgula
dramatička a režisérka

Kolektívna výstava MIESTO TOHO bola pripomienkou, že to kultúra vytvára priestor, v ktorom chceme žiť. Je umenie oživiť prázdne miesto na mape mesta, vyčistiť ho, prevetrať, pripraviť na nové príbehy, nasýtiť umeleckými objektami rôzneho druhu a potom… ľudia prídu a húfne. Hugovi Raýmanovi a kol. sa to podarilo.

Kultúrny Mejdan ako prvý protestný „rave“ svojho druhu na Slovensku ponúkol nový spôsob, ako sa aktívne postaviť na námestie, a ponúkol ho možno práve tým, ktorí to nemajú vo zvyku. Vďaka Mejdanu mohli a boli tam, pretože: „To, že tancujeme neznamená, že nemáme občiansky postoj.“

Výstava Andreja Dúbravského Protest of a Dead Bee, pretože nebolo lepšie miesto po proteste pred Fondom na podporu umenia, kam si ísť pripomenúť, že krásno a slobodná tvorba a húsenice a včely ešte existujú a existovať budú, kým sa o ne budeme starať.

Balla
spisovateľ

V 80. rokoch vysielali z rakúskej dvojky dokument o Hermannovi Nitschovi a jeho divadle orgií a mystérií. Nikdy som na to nezabudol, hoci obraz sme mali doma čiernobiely, zrnitý a občas sa úplne strácal, lebo na juh československého „divadla normalizácie“ sa cez železnú oponu signál predieral ťažko.

Teraz, o hádam štyridsať rokov neskôr, symbolicky niekedy po 17. novembri, sme sa náhodou ocitli v Danubiane, ktorá už sama osebe akoby nebola z tohto slovenského národného sveta, a tu ho máš, výstava Hermanna Nitscha (Pocta farieb, od 10. 9. do 24. 11. 2024, kurátori: Sammlung Werner Trenker a Nitsch Foundation), dokonca aj s časťou len pre dospelých, ukrytou za závesom, ktorý však železnú oponu suploval len chabo. A pre mňa je udalosťou roka, že výstava takéhoto umelca sa na Slovensku ešte stále môže uskutočniť, hoci asi už len preto, lebo si ju ľud a ministerka nestihli všimnúť a prijať opatrenia.

Juliana Sokolová
poetka

Založenie Kultúrnych odborov.

Michal Berezňák
Sharpe festival

Kultúrnou udalosťou roka je pre mňa zomknutie pracovníkov a pracovníčok v oblasti kultúry, ktorí sa snažia vzdorovať represiám zo strany vládnych autorít a ukazujú svoju silu. Verím že tieto aktivity neutíchnu ani po „želanom úspechu“ a budeme schopní ako kultúrna obec spoločne a proaktívne komunikovať naše potreby.

Miznúca funkčnosť Fondu na podporu umenia, spôsobená zmenou zákona a následnou paralýzou rady fondu, ktorú spôsobujú vládni nominanti, bude znamenať prerušenie podpornej činnosti pre stovky až tisíce potenciálnych projektov/organizácií, je jednoznačne Nekultúrnou udalosťou roka. Ani tento, ani iné nehodné kroky zodpovedných „autorít“ z ministerstva kultúry, ktoré ničia naše významné kultúrne inštitúcie, nás nesmú zrážať na kolená.

Rudolf Sikora
vizuálny umelec

Kultúrnou udalosťou roka sú pre mňa všetci, ktorí bojujú za zachovanie kultúry a spájajú sa proti reálnej hrozbe nástupu totality. Všetci, čo milujú svoju prácu, a všetci, ktorí chcú slobodne odovzdávať svoje vnútorné posolstvo. Úprimne, s láskou, lebo ináč to nevedia.

Marek Šulík
dokumentarista

Zvykol som na tomto mieste hovoriť o pozitívnostiach, ktoré ma nadchli. Toho roku to vidím inak. Nedá sa ignorovať, že najvýznamnejšou udalosťou v negatívnom zmysle je paralyzovanie zásadných kultúrnych (aj iných, ale o tom nie je táto anketa) inštitúcií, ako sú SNG, SNM, AVF, FPU, RTVS, Bibiana. Inštitucionálny rozvrat, ktorý spôsobilo neprofesionálne vedenie ministerstva kultúry, zasiahne tisíce ľudí, ktorí pracujú v kultúrnom priemysle, ale aj ich divákov, poslucháčov, návštevníkov atď.

Vybudovať funkčné schémy a mechanizmy trvalo desaťročia. Isto sa dalo všeličo vylepšovať, ale kobercový nálet pár diletantov za niekoľko mesiacov zničil prácu množstva ľudí, vrátil nás do čias totalitnej koncepcie riadenia. Nuž, nech je im večná sláva vo vitríne hanby!

Lucia Piussi
hudobníčka

Kultúrna udalosť roka pre mňa je to, že Divadlo Stoka aj po smrti Blaha Uhlára ďalej funguje a celý jeho ansámbel je odhodlaný vytiahnuť na svetlo sveta všetky predstavenia, ktoré za dvanásť rokov urobili. Je ich viac ako dvadsať. Hanba roka je, že sú v tom zase sami a bez akejkoľvek systémovej pomoci mesta, o štáte ani nehovoriac. A zúfalstvo roka pre mňa je to, že aj keby sa celá tá boľševicko-národniarska lúza, ktorá ovládla štátnu kultúru, vyparila, nič by to vo veci nezmenilo.

Knižné udalosti roka sú pre mňa dve: Peter Šlepecký: Láska spred Slovnaftu a Tomáš Forró: Spev sirén. Obidve spája to, že sú napísané doslova na vlastnej koži. Šlepeckého kniha je autobiografický román o živote feťáka na okraji spoločnosti, omračujúco čistá, majstrovská próza, ktorú prečítate na jeden dych. Tomáš Forró napísal kompletnú kroniku vojny na Ukrajine a je to strhujúce dielo. Reportér sa pohybuje na oboch stranách konfliktu, rozpráva sa s ohromujúcim množstvom ľudí, až má človek dojem, že je to predsa tá naša slovenská realita, len mierne posunutá v čase. Či len priestore? Akoby sa Orwell stal skutočnosťou.

Film: Pozor, padá SNG!. Sandra Kusá v ňom zachraňuje SNG na hranici života a smrti tak, ako bežne ľudia zachraňujú len svoje rodiny a majetky. Blaho Uhlár v sukni, takpovediac. Však ju už machalovská verchuška upratala, ostáva veriť, že nie nadobro.

Z hudby ma najviac potešilo EP košickej kapely Kolowrat Kristal.

Peter Dubecký
riaditeľ Slovenského filmového ústavu

Za kultúrnu udalosť považujem skutočnosť, že kultúra tento turbulentný rok vôbec prežila. Preto si držme palce a konajme všetko pre to, aby sme v ďalšom roku mohli hovoriť o konkrétnych umeleckých a kultúrnych udalostiach, ktoré v nás budú rezonovať viac ako „konsolidačné dianie“.

Darina Kárová
Divadelná Nitra

Ľudstvo by si malo pamätať skôr mená staviteľov než ničiteľov. A preto za Kultúrnu udalosť roka 2024 považujem uvedomelosť a odvahu tých, ktorí sa verejne a pod svojím menom postavili proti devastácii kultúry na Slovensku: každého jedného z tých 189 380 ľudí, ktorí podpísali výzvu na odstúpenie ministerky kultúry, a každého jedného z tých 187 450 ľudí, ktorí podpísali petíciu Na obranu kultúry. Pritom treba poznamenať, že tieto historicky najväčšie petície podpísal násobne väčší počet ľudí, než v kultúre a kreatívnom priemysle vôbec pracuje. Je to česť aj záväzok. A udalosť v malom: otvorenie Kreatívneho centra Nitra s nasadením reprezentácií, poslancov i občanov mesta – takisto aj s pomocou petície.

Katarína Koščová
speváčka

Za mňa je Kultúrnou udalosťou roka iniciatíva Otvorená kultúra!. Všetky ich aktivity, ktoré neúnavne robia na záchranu slobodnej a farebnej kultúry našej krajiny.

Nina Gažovičová
historička umenia, Soga

Příhody lišky Bystroušky v Slovenskom národnom divadle. Najmä však poznanie, že sa veci dajú robiť na svetovej úrovni aj u nás – a to aj v štátnych verejných organizáciách. Vďaka za to patrí celému inscenačnému tímu, ale aj iniciátorovi projektu Matejovi Drličkovi a jeho kolegom.

Peter Konečný
filmový kritik, šéfredaktor portálu Kinema.sk

Prezidentka (Marek Šulík) – dôležitý slovenský časozberný dokument, ktorý mal v kinách divácky úspech, aj keď ho určite nevideli tí, ktorí by to najviac potrebovali. Ema a smrtihlav (Iveta Grófová) – ďalšie mimoriadne vyrovnávanie sa so slovenskou minulosťou vojnového štátu a následkami vojny pre jednotlivcov v národnostne rôznorodej krajine. Film okamžite vhodný na vzdelávanie o dôležitých udalostiach 20. storočia. Šedá zóna – autorský dokumentárny film režisérky Daniely Meressa Rusnokovej prináša citlivý pohľad na málo diskutované témy predčasných pôrodov a záchrany veľmi nezrelých novorodencov narodených v tzv. šedej zóne. Architektúra ČSSR 58 – 89 – tento dokument je prvým filmom, ktorý ucelene mapuje československú architektúru druhej polovice 20. storočia. Slovenskí diváci ho prvýkrát uvideli 14. septembra 2024 na MFF Cinematik v Piešťanoch. Otázka budúcnosti – dokumentárny film o maturantoch jedného bratislavského gymnázia, ktorých stužková slávnosť sa zhodou okolností uskutočnila v deň parlamentných volieb krátko pred vyhlásením ich definitívnych výsledkov. Smutné, ale dôležité pozorovanie.

Andrej Kuruc
principál divadla Nomantinels, psychológ

Za Kultúrnu udalosť roka považujem Kultúrny štrajk, ktorý vedie Otvorená kultúra!, ktorá je veľmi inkluzívna a naozaj okrem všetkých neprávostí, ktoré rieši, sa otvorene zastáva aj LGBTI+ ľudí a ich kultúry. Aj vydanie knižky Spúšť od Mareka Hudeca, pretože podrobne pomenúva sociálny kontext na Slovensku, ktorý viedol k vraždám v Teplárni a je mementom pre politikov a političky, ktorí pokračujú v šírení homonegativity a transnegativity.

Monika Pascoe Mikyšková
výtvarníčka

Za Kultúrnu udalosť roka považujem vznik platformy Otvorená kultúra!. Je mimoriadne dôležité, aby kultúrna obec držala v tejto dobe spolu, aby jednohlasne vyjadrovala svoje postoje a požiadavky. Teší ma aj celkový počet členov tejto iniciatívy zo zriaďovanej aj z nezriaďovanej kultúry, ktorí sa zapojili do Kultúrneho štrajku, pretože svedčí o spoločných prioritách naprieč scénou. To si musíme vážiť a navzájom sa podporovať.

Ivana Laučíková
režisérka animovaných filmov a členka koordinačného tímu platformy Otvorená kultúra!

Kultúrnou udalosťou roka je masívny, odhodlaný a neutíchajúci odpor, ktorý sa zdvihol proti barbarstvu. Ukázal, že naša spoločnosť nie je definovaná len skazenými pozostatkami ľudáckych naratívov. Dnes na rozdiel od 30. rokov 20. storočia už proti nim stojí silné demokratické jadro citlivé na dodržiavanie ľudských práv a slobôd, dožadujúce sa odborného, férového a transparentného spravovania inštitúcií a sociálnej spravodlivosti.

Kultúrnu udalosť roka sme po celý rok tvorili my všetci, ktorí sme sa nestiahli do kúta a nečakali v ňom na lepšie časy. Desaťtisíce ľudí podpísaných pod výzvou na odstúpenie Martiny Šimkovičovej, tisícky kultúrnych pracovníkov a pracovníčok spojených v Otvorenej kultúre a Kultúrnom štrajku. Stovky členov a členiek komisií FPU vyjadrujúcich odpor proti neodborným zásahom do ich rozhodnutí, stovky hercov a herečiek, performeriek, básnikov, hudobníčok a diskutérov čítajúcich pred svojimi publikami protestné vyhlásenia, žurnalisti stavajúci sa na obranu nezávislosti médií, vznik Kultúrnych odborov, čierne zástavy na hradoch, chrbty otočené do tváre autokratického riaditeľa, davy ľudí na protestných námestiach.

Bezprecedentné generačné, žánrové aj regionálne prepojenie ľudí z celého kultúrneho sektora. Kultúrna udalosť tohto roka stále trvá. Držíme spolu!

Ivan Štrpka
básnik

Kultúrna udalosť roka: slovenský preklad Upanišád. Negatívna: antikultúrne pôsobenie ministerstva kultúry.

Štefan Szabó
hudobník a kurátor festivalu n:ear

Druhý ročník Felvidéki népzenésztalálkozó (Stretnutie ľudových hudieb z Felvidéku) v Komárne. Koncertný program kapely Pósfa, ktorý sa prirodzene transformoval do tanečného domu; nasledujúci deň sa konali prezentácie aktuálnych výskumov etnomuzikológov. V spoločnosti Stein Benkovcov z miestneho kníhkupectva EZAZ je tento zážitok neprekonateľný, aj keď kultúra nie je súťaž.

Peter Kerekes
režisér

András Cséfalvay
umelec a pedagóg

Ako Kultúrnu udalosť roka vnímam silu, ktorá spojila kultúrnu scénu. Ako účastník zvnútra môžem potvrdiť, že je úžasný pocit byť súčasťou komunity ľudí, ktorých síce rozdeľujú profesionálne názory, investičné ciele, etické otázky, ale keď ide o absolútne neprofesionálny ideologický diktát, tak celé spektrum umelectva a kultúrneho pracovníctva sa postaví na jednu stranu. Vládni Voldemorti (ja si ich mená neukladám) môžu kvalitných ľudí odstraňovať z vedúcich pozícií, ale tí nie sú ľahko nahraditeľní. Tu je dobré spomenúť protipríklad z Maďarska, kde na čelo filmového fondu, národného divadla, umeleckej akadémie sa hneď nahrnuli ubolení, pomstychtiví kolaboranti, ale často s nespochybniteľnými umeleckými kvalitami. U nás sa scéna rýchlo zjednotila, a tak sa na tie pozície lovili neznámi ľudia bez kvalifikácie a akéhokoľvek renomé. Som hrdý na túto kultúrnu scénu.

Tina Sikorová Čorná
publicistka

Ostrý odpor kultúrnej obce a širokej verejnosti proti arogancii ministerstva kultúry. Udalosťou roka sú stotisícové petície za odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej a jej spoločníkov vo verejných funkciách; vznik platformy Otvorená kultúra! – demonštrácie, akcie Kultúrny štrajk, Slovenská kultúrna pochodeň; solidarita a prepojenie celej kultúrnej obce, protesty zamestnancov kultúrnych inštitúcií, verejnoprávnych médií, individuálne akcie slobodných umelcov proti nekompetentnosti a hrubému ataku moci na vlajkové kultúrne inštitúcie a slovenskú kultúru ako celok.

Veronika Malgot
režisérka a performerka

Do kategórie osobných tém, ktoré si chránim pod povrchom, sa premietla táto selekcia: absolútne ma očaril film Chudiatko, Kavej a Sestry z dymovej sauny. Koncert Mucha v prešovskej Christianii. Témy nad povrchom sú povrchom verejným: smútim za divadelnými osobnosťami Blahom Uhlárom a Soňou Šimkovou. Je mi ľúto aj každého strateného pracovného miesta v kultúre a za osobnú kultúrnu anomáliu považujem aj to, že mne bolo zatiaľ zázrakom ponechané. A keďže za oknom prvý raz sneží, budem mimoriadne nádejná. Želám si pre kultúru, aby bola naďalej osobná a vytrvalo vystupovala na povrch.

Zuzana Bartošová
historička a kritička výtvarného umenia, Ústav dejín umenia – Centrum vied o umení SAV

Za Kultúrnu udalosť roka považujem statočnosť všetkých pracovníkov SNG. Odolávajú nátlaku, vyhrážkam a invektívam meniacich sa neodborníkov na jej čele dosadených ministerstvom kultúry. V zmätku organizovanom zhora pracujú ako v čase pohody. Verím, že vydržia aj stav nepohody a nevzdajú sa svojho poslania. Lebo byť relevantným historikom umenia, kritikom či kurátorom, nie je zamestnanie. Je to spoločensky dôležité poslanie.

Nominujem aj pozitívne umelecké zážitky. Boli nimi dve monografické výstavy: Zelené telo Doroty Sadovskej v Oravskej galérii a súborná výstava Blažeja Baláža v Galérii Jána Koniarka v Trnave. V dobrom zmysle slova ma fascinovala najmä jej časť inštalovaná v synagóge.

Roland Khern Tóth
riaditeľ Opery Národného divadla Košice

Here I am, Orlando – opera slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Inscenácia ND Brno v réžii Jiřího Heřmana priniesla svetové divadlo do Českej republiky. Čekovskej kompozičná vyspelosť dokázala plávať medzi storočiami, prekvapovala svojou invenčnosťou a jedinečným hudobným jazykom. Veľkolepé hudobné divadlo v inscenácii berúcej dych, ktoré obstojí aj vo svetovej konkurencii.

Henrieta Moravčíková
historička architektúry

Rok 2024 bol pre kultúru na Slovensku jánusovským rokom dvoch tvárí. Temnú tvár predstavovala systematická snaha ministerstva kultúry o likvidáciu vlastného rezortu. Druhou jasnou tvárou boli všetky skvelé slobodné umelecké činy, ktoré sa odohrali na divadelných doskách, v amfiteátroch, kinosálach, vo výstavných sieňach či vo vydavateľstvách po celom Slovensku. Napriek ich veľkému množstvu a rozmanitosti ostane však pre mňa rok 2024 navždy spojený s fenoménom kultúrneho vzdoru. Za Kultúrnu udalosť roka preto považujem iniciatívy Otvorená kultúra! a Kultúrny štrajk.

Ondrej Jób
grafický dizajnér

Asi by som chcel povedať to isté ako väčšina tu prítomných, ale oni to určite povedia lepšie než ja, takže ako dizajnér by som radšej vyzdvihol jedno konkrétne dielo dizajnu. Tento rok získala Simona Császárová a Michal Tornyai Národnú cenu za dizajn nových slovenských tabuliek EČV. Tento projekt je okrem dizajnérskej kvality významný aj v inom zmysle. Ukazuje, že ako spoločnosť azda už dospievame na kultúrnu úroveň, keď sa aj verejná zákazka môže pripraviť a realizovať odborne a transparentne v súčinnosti množstva ľudí a inštitúcií a ešte aj získať najvyššie profesijné ocenenie. Hoci tento rok ukázal vývoj skôr opačným smerom (žmurk-žmurk, logo STVR), prial by som si, aby takéto projekty boli u nás štandardom a nemuseli sme o nich hovoriť ako o kultúrnej udalosti roka.

Edo Kopček
šéfredaktor portálu Mojamuzika.sk

V tomto roku bolo a, bohužiaľ, ešte bude toľko nekultúry, že som vďačný za každý dobrý koncert a všetky drobnosti, ktoré sa udiali. Vždy to bolo o vášni a zápale, za to skladám klobúk dole pred každým, kto sa podieľa v tomto roku na hodnotných projektoch.

Stále platí porekadlo, ktoré sme oživili počas korony: ak si sám nepomôžeš, ani pánboh ti nepomôže. Opäť to bude na nás. Ešte stále, chvalabohu, môžeme slobodne robiť, na tom sme sa pri debatách v zákulisí počas celého roka zhodli s hudobníkmi po tom, čo sme glosovali všetky prešľapy nielen ministerstva kultúry, ale aj viacerých jednotlivcov. Ešte stále, chvalabohu, môžeme slobodne robiť kultúru.

Jana Beňová
spisovateľka

Kultúrnou udalosťou roka boli pre mňa knihy, ktoré vydávali slovenské vydavateľstvá Brak, Inaque, Literárna bašta, Modrý Peter a vydavateľstvo Portugalského inštitútu. Obdivujem prácu prekladateliek – Silvie Slaničkovej, Paulíny Čuhovej, Lenky Cinkovej, Evy Lavríkovej, Lucie Hálovej, Ivany Dobrakovovej či Ane Ostrihoňovej.

Zlatú malinu u mňa získala výstava slovenského pikaču – starého neumeleckého smeru v novom (o)háve – na Bratislavskom hrade.

Peter Zajac
literárny vedec

Za Kultúrnu udalosť roka 2024 na Slovensku pokladám kultúru protestu. Nemyslím tým jednu udalosť, ale všetky formy kultúry protestu od malých individuálnych protestov v knihách, vo vizuálnom umení, vo filmoch, v divadlách, v pamiatkovej starostlivosti a iných oblastiach kultúry až po protestné mítingy na celom Slovensku, lebo aj tie patria do kultúry protestu.

Nepokladám za náhodu, že v tomto roku sa tak často vyskytlo na verejnosti meno Dominika Tatarku. Bol autorom, pre ktorého bola v najhorších rokoch 1970 – 1989 sloboda a osobná, individuálna česť tým najpodstatnejším, podľa čoho žil v hrozných vonkajších pomeroch. Práve preto pokladám v zmysle kultúry protestu rok 2024 za rok Dominika Tatarku.

Ľubica Orechovská
filmová producentka, riaditeľka úseku expozícií a výstavnej produkcie SNG

Pes na ceste a Deti v SND. Výstava Architekt Dedeček. Knižka Ostrov morských žien. Platforma Otvorená kultúra! a všetky jej dlhodobé prejavy slušnej, ale dôraznej opozície voči ministerstvu kultúry a mobilizácia kultúrnej obce.

Lucia Žatkuliaková
ilustrátorka

Najdôležitejšími sú pre mňa aktivity Otvorenej kultúry. Možno sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, ale spájanie sa naprieč Slovenskom v rámci kultúrnej obce a dôrazný hlas O. K. značne spomalili a skomplikovali viaceré ničiteľské konania ministerstva kultúry. Preto všetkým, čo sa zapojili, patrí moja veľká vďaka.

S Otvorenou kultúrou súvisí aj založenie Kultúrnych odborov. Verím, že postupne nadobudnú silu a pomôžu k dôstojnejším podmienkam pre pracovníčky a pracovníkov v umení, kultúre a kreatívnom priemysle. Aby sme si vedeli splatiť účty bez toho, aby sme museli mať viac prác(e), než vládzeme, a mohli si finančne dovoliť byť aj PN.

Anna Grusková
divadelníčka a filmárka

Najdôležitejšou kultúrnou udalosťou je pre mňa práca platformy Otvorená kultúra!.

Katarína Bajcurová
historička umenia, kurátorka

Keďže príbeh rekonštrukcie SNG bol mimoriadne významný v celospoločenskom (pre mňa aj osobnom) zmysle, za Kultúrnu udalosť roka pokladám dvojvýstavu Architekt Dedeček, ktorú v SNG pripravili kurátorky Monika Mitášová a Alexandra Kusá. Okrem odborného, divácky a vizuálne príťažlivého spracovania diela „svojho“ architekta priniesla Vladimírovi Dedečkovi svoj diel „zadosťučinenia“ a pocty, ktorú si rozhodne zaslúži.

Možno by som dnes privítala aj anketu Nekultúrna udalosť roka, tou by bez zaváhania bola deštrukčná činnosť súčasného vedenia MK SR na poli kultúry a kultúrnych inštitúcií. Preto oceňujem vznik platformy Otvorená kultúra! a jej aktivity pridávam ku kultúrnym činom roka; zaujala ma a potešila akcia Rudolfa Sikoru a Tomáša Marušiaka – odovzdávanie obrazu Proti kolobehu zla Ministerstvu kultúry SR.

Ivana Šáteková
výtvarníčka

Aj napriek neľahkej situácii v kultúre je toho veľmi veľa, čo ma tento rok v umení dostalo. Opera SND v období krátko po odvolaní jeho riaditeľa priniesla výnimočné predstavenie v réžii Slávy Daubnerovej. Příhody lišky Bystroušky boli po každej stránke počinom hodným svetových pódií, no asi len u nás v krajine krivých zrkadiel sa na toto predstavenie v tejto sezóne už nepozriete. Hádam ešte budeme mať niekedy takú možnosť.

A ako veľká milovníčka komiksov by som chcela vyzdvihnúť knihu Súdruh disident. Skvelé kresby Matúša Vizára a texty Michala Hvoreckého doplnené o autentické články spisovateľa Milana Šimečku, za ktoré bol stíhaný, sú veľmi dôležitým počinom v tejto dobe.

A asi najsilnejšia udalosť v kultúre je pre mňa počínanie zamestnancov SNG, ktorí sa od nezmyselného odvolania Alexandry Kusej na dennej báze stretávajú s neistotou a šikanou od každého dočasného riaditeľa, ktorý sa tam chvíľu ohrial. Odborníci vo výtvarnom umení sa stretli s takou dávkou neprofesionality, že je až neuveriteľné, ako kultivovane dokážu tomuto politickému tlaku čeliť. Sú ukážkou toho, aké je dôležité sa zomknúť a bojovať za vyššie ciele. To je slobodná a nezávislá kultúra. Ja som im za ich boj nesmierne vďačná a stojím s nimi chrbtom otočená proti všetkým politickým nominantom, ktorých tam ešte budú mať.

Michal Németh
herec, Puppentheater Zwickau

Tento rok bol prvý, ktorý som celý strávil v dobrovoľnom nemeckom exile. Po rokoch „kričania“, že to už so Slovenskom nezvládam, som svoj „útek“ potichu naplnil. Za kultúrnu udalosť by som teda označil každého a každú, kto v tom marazme hľadá a nachádza nádej nielen pre seba, ale aj pre ostatných a zotrval a tvorí. Nesmierne vás obdivujem. A aby som odpovedal na otázku aj konkrétnejšie, tak to bude edičný plán Absyntu a špeciálne Spev sirén Tomáša Forróa. Veľmi dôležité vydavateľstvo, veľmi silná kniha.

Zuzana Révészová
Spolka

Vznik Otvorenej kultúry! (ako reakcia na kroky ministerky Šimkovičovej a tajomníka Machalu) je pre mňa veľmi vzácny. Verím, že sieťovanie a sebaorganizácia kultúrnej obce budú viesť k jej pevným a silným základom do budúcna.

Miro Šifra
scenárista

Kultúrna udalosť roka sú pre mňa všetci, ktorí v týchto podmienkach stále tvoria a nenechali sa znechutiť.

Kristína Smetanová
hudobníčka

Festival Sharpe – tento rok bol výnimočný, lebo som odohrala svoj prvý kapelový koncert Kriss Krimm a naštartovala tak svoje sny, zahrali sme aj „acoustic session“ s Quatro Emocione, ktorá v ľuďoch zarezonovala natoľko, že sa dožadujú koncertov v danej zostave. Je to síce „self promo“, ale ja som veľmi veľa tento rok venovala práve svojim projektom a koncertom, takže keď som si prebehla kalendár, nebolo úplne možné vyberať z iných.

Silvia Hroncová
teatrologička, bývalá ministerka kultúry v úradníckej vláde

Od nástupu novej vlády sledujeme deštrukciu kultúrnej infraštruktúry. Vedenie ministerstva kultúry účelovo mení zákony, destabilizuje vlastné inštitúcie, ničí verejnoprávne médiá a fondy.

Zásadnou kultúrnou udalosťou je verejný postoj kultúrnej obce a širšej občianskej spoločnosti k týmto neodborným autoritatívnym zásahom. Dve petície za odstúpenie ministerky kultúry s takmer 190-tisíc hlasmi, vytvorenie platformy Otvorená kultúra!, vyhlásenie Kultúrneho štrajku a ďalšie verejné protestné výzvy vytrvalo volajú po zachovaní slobodnej, nezávislej tvorby, návrate k odbornej diskusii a transparentnosti, dodržiavaní princípu verejnoprávnosti v médiách a vzájomnej solidarite. Ocenenie si zaslúži každý jednotlivec, pretože súdržnosť kultúrnej obce a vzájomná podpora bude naďalej veľmi potrebná.

Za malé kultúrne zázraky považujem ukončené rekonštrukcie Divadla Aréna, Bratislavského bábkového divadla, Kultúrno-kreatívneho centra Hviezda v Trenčíne, Kreatívneho centra v Nitre či Litterry v Revúcej. Udalosťou je aj nová opera skladateľky Ľubice Čekovskej Here I Am, Orlando uvedená v Národnom divadle Brno s nomináciou na prestížnu európsku cenu Opera Awards a dokumentárny film Prezidentka.

Peter Lipa
spevák

Koncert Jany Kirschner v bratislavskej Starej tržnici, ktorým pokrstila nové CD Obyčajnosti. Odkedy sa Jana rozhodla zmeniť seba aj svoju hudbu, ubehlo už veľa času a ona si mnohé vyskúšala. Možno som to nesledoval dosť dôsledne, lebo na našej scéne dôsledne sledujem máločo, ale mám pocit že s Obyčajnosťami sa dostala na vytúžené miesto. Predtým som už videl zopár klipov a počul album, ale koncert, na ktorom predstavila pesničky tak, ako si ich sama so svojím producentom/manželom vysnívala, bol veľmi presvedčivý a zaujímavý. Predovšetkým Jana tam ako sólista pôsobila spokojne, isto, v pohode. Bol to veľmi dobrý koncert.

Pes na ceste v SND. Ja nie som veľký nadšenec divadla, to prezradím radšej na začiatku, ale keď si takýto nedivadelník uvedomí, že ho to predstavenie vtiahlo a presvedčilo, tak musí kapitulovať. Na Psovi som kapituloval. Bol som zvedavý, ako sa podarí zdramatizovať tento súkromný prozaický text. Hádam to nebudú len tak čítať? Nečítali. Text bol spracovaný veľmi dobre, herecké výkony geniálne, to už bol dostatočný základ toho, aby som mohol vidieť výborné predstavenie. Aj napriek tomu, že som bol v divadle vo štvrtok už o 10.00, čo sa mi posledný raz prihodilo, keď som bol školák.

Radoslav Kovács
KC Kláštor Rožňava

Koncerty kapiel Genius Locci – neuveriteľný hudobný zážitok, navyše sú to dobrí ľudia, a Tornádo Lue, na ktorých som vyrastal, vďaka nim asi nikdy nezostarnem.

Knihy Mareka Hudeca Spúšť a Babička Ivany Gibovej – obaja vedia písať a napísané majú odžité. Bohužiaľ i chvalabohu. Apartmány v Kláštore navrhnuté ateliérom Sadovský & Architects získali cenu CE ZA AR v kategórii Fenomény architektúry. Situácia v kultúre – neuveriteľná aktivita a súdržnosť, prepájanie, vzájomná podpora a pomoc, to je výsledok šialeného tlaku, ktorý robí z „robotníkov v kultúre“ diamanty. Bohvie, či si súčasní funkcionári uvedomujú, že práve preto nezvíťazia. Nikam neodchádzame.

Michal Hvorecký
spisovateľ a prekladateľ

Mimoriadne sa mi páčil augustový festival Nocturno. Aj tento druh podujatí je vážne ohrozený pre mizerné vládnutie SNS na ministerstve kultúry a pre úplné ochromenie Fondu na podporu umenia. Pritom to bola magická letná noc v Kremnici, na akú sa nezabúda a ktorá prospieva mestu, regiónu a celej krajine. Kopcovitý priestor Zechenterovej záhrady sa zaplnil svetelným umením od prostých a efektných inštalácií lámp až po sofistikované digitálne projekcie a technologické hračky.

Viacerí umelci pod vedením kurátorky zapojili do prípravy umelú inteligenciu a vizuálnu podobu rozšírili o originálne zvuky. Aj takáto moderná, avantgardná, pestrá a odvážna vie byť Kremnica. Ale aj mnohé iné slovenské mestá robia podobné kultúrne udalosti. Dokedy ešte? Kedy už konečne zastavíme šimkovičovsko-machalovsko-michelkovskú deštrukciu a hochštaplerstvo? Včera bolo neskoro! Súčasným umením proti úpadku a rozpínaniu temnoty!

Zuzana Bodnárová
kultúrna manažérka, Banská St a nica

Spoločný autorský projekt Hlt kože Katariny Hruškovej a Lucie Tkáčovej sa po dvoch rokoch posunul z Brna, kde mal premiéru, do Bratislavy a v pozmenenej podobe obsadil priestor podzemia Galérie mesta Bratislavy na celé letné obdobie. Autorky výstavu ušili na mieru historických miestností Pállfyho paláca, pripravili pre návštevníkov zážitkové prostredie, v ktorom bolo možné leňošiť, relaxovať, spomaliť, dýchať, prevaľovať sa, nabrať silu na vonku „zúriace“ protesty a neustále zamestnávanie mysle prežitím kultúry.

Za hranicami okresu, pardon, Slovenska, na mňa mimoriadne zapôsobila výstava Kláry Hošnedlovej Growth v Kunsthalle Basel. Chcela by som v budúcnosti vidieť viac výstav aj „našich“ autorov a autoriek v medzinárodných vodách umenia. A chcela by som, aby sa o tom vedelo, písalo, diskutovalo. Napríklad aj o výstave Expedition for Four Hands Anny Daučíkovej v Tate Modern.

Michal Ditte
divadelný manažér

Kultúrnou udalosťou je pre mňa uvedenie opery Příhody lišky Bystroušky v réžii Slávy Daubnerovej v SND. Kultúrnou udalosťou je platforma Otvorená kultúra!, ktorá mobilizuje kultúrnu obec a všetkých ľudí, ktorým kultúra a umenie nie sú ľahostajné. Kultúrnou udalosťou sú ľudia v zriaďovanej a nezriaďovanej kultúre, ktorí sa neboja postaviť hlúposti, arogancii, netransparentnosti, krivdám, tmárstvu a pomste valiacim sa z budovy ministerstva kultúry.

Kultúrnou udalosťou je aj národná hymna, ktorá prvýkrát v histórii nespája, ale rozdeľuje. Ale to je negatívna kultúrna udalosť, samozrejme.

Koloman Kertész Bagala
vydavateľ

Kultúrnou udalosťou roka sú aktivity platformy Otvorená kultúra!, pretože poukazujú na nekultúrne udalosti roka.

Dária F. Fehérová
divadelná kritička

Ako kultúrna udalosť v naozaj pozitívnom zmysle bez negatívnych konotácií súčasného stavu mi ako prvá zišla na um prednáška, ktorú mal počas festivalu Nová dráma 2024 Wole Soyinka. Je naozaj vzácne, že nám svoje životné postoje a skúsenosti sprostredkoval držiteľ Nobelovej ceny za literatúru a významný bojovník za ľudské práva.

Pre kultúrnu obec to nebol dobrý rok. Mnoho ľudí prišlo o prácu pod zámienkou konsolidácie, hoci vidíme, ako sa „ušetrené“ peniaze rozhadzujú inde a svojim, grantové systémy sú nefunkčné. Umenie však potrebuje problém, ku ktorému sa môže vyjadrovať, a preto najmä v čase krízy prosperuje. Divadlo je stále na tepe doby, témy dokonca predbieha a anticipuje. Najmä Činohre SND sa stále darí reagovať tematicky aktuálne a esteticky kvalitne. V tomto roku rozšírili repertoár o niekoľko inscenácií, ktoré potvrdzujú európske smerovanie inštitúcie, nie však v politickom zmysle, ale v divadelnej estetike, ktorá sa na javisko dostala prostredníctvom režisérov Dušana Davida Pařízka a Davida Pašku ako Čecha a Slováka, ktorí pôsobia aj v zahraničí.

Ich adaptácie próz Pavla Vilikovského (Pes na ceste) a Dominika Tatarku (Tatarka) obstoja na ktoromkoľvek svetoznámom javisku. Aj inscenácia autora a režiséra Lukáša Brutovského Odliv zaznieva aktuálne a prehovára prostredníctvom bardov a bardiek súboru k mladším generáciám. Napokon, podtitul znie „javisková báseň o krajine, z ktorej sa odchádza“. Keď k týmto inscenáciám pridáme Kocúrkovo z roku 2023, vidíme jednoznačnú dramaturgickú líniu umeleckých, výpovedných, kvalitných inscenácií o Slovensku, ktoré mu neubližujú, ale nútia nás pýtať sa samých seba, prečo máme svoju krajinu radi, kedy hovoríme o vlastenectve a či náš vzťah k vlasti nie je len na úrovni „priateľov s výhodami“.

Mojím osobným favoritom z menovaných premiér je Vilikovského Pes na ceste v réžii D. D. Pařízka.

Mária Ferenčuhová
poetka

Za Kultúrnu udalosť roka by som mohla označiť naozaj veľké množstvo podujatí alebo umeleckých počinov: od naštudovania Janáčkovej opery Příhody lišky Bystroušky v réžii Slávy Daubnerovej v SND a otvorenia výstavy Architekt Dedeček v SNG cez festivaly, koncerty, filmové premiéry (tento rok vznikli fantastické dokumentárne filmy, napríklad Šedá zóna Daniely Meressa Rusnokovej) a vydavateľské počiny (mrazivo krásny je poviedkový debut Michala Talla Všetko je v poriadku, všade je láska, ktorý vyšiel v Literárnej bašte) až po najmenšie kultúrne podujatia v regiónoch.

Mohla by som vyzdvihnúť aj nehasnúce úsilie Otvorenej kultúry a Kultúrneho štrajku, ktorý aj napriek frustrácii a únave iniciuje protestné zhromaždenia či happeningy. Pravdou však je, že tá najväčšia kultúrna udalosť – odchod Lukáša Machalu a Martiny Šimkovičovej z ministerstva kultúry – zatiaľ nenastala.

Mariana Čengel Solčanská
režisérka

V tomto roku vyšlo monumentálne dielo Tomáša Berku a Vladimíra Bahnu Vily nad bratislavským starým mestom. Keď som s Tomášom sedela na jar pri pohári červeného, hovoril mi, ako sa celé dobrodružstvo vlastne začalo. Mal psa a musel s ním chodiť na prechádzky do uličiek na hradnom kopci. Kým sa pes zamestnával značkovaným stĺpov, Tomáš fajčil, mlčal a pozoroval okolie. Vtedy mu zišlo na um, že vily nad starým mestom treba zmapovať, vysvetliť, sprostredkovať. Zazvonil pri ktorejsi bráne a vysvetlil domácim, že by sa rád o ich vile pozhováral. Pretože Tomáš vyzerá väčšmi ako zážitkami zbrázdený rocker než architekt, pokus sa skončil nezdarom. Pozval teda k sebe Vladimíra Bahnu, ktorý Tomášov hendikep nemal, a preto sa javil na zvonenie pri bránke vhodnejší.

Mám na poličke kompletne všetko, čo tandem týchto vzácnych mužov napísal, a ich dielo má hlavnú zásluhu na tom, že naše hlavné mesto poznám a milujem.

Simona Fochlerová
riaditeľka ceny Anasoft litera

Dlho sa o ňom hovorilo, ešte dlhšie sa naň čakalo, a keď vyšiel, doteraz sa v ňom listuje. Konečne máme Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989! S Martou Součkovou a Jánom Gavurom na ňom pracovali desiatky ďalších odborníkov a odborníčok. Neviem, či by slovenská literárna obec zaplnila futbalový štadión (s čitateľmi i čitateľkami možno), ale ja by som si aj zaskákala a aj mexickú vlnu by som spravila. To, prečo tam nie je ten ani ten alebo tá, to je taká slovenská vlnka, ktorá rozviruje rozhovory o literatúre. Ďakujeme!

Marián Amsler
režisér

Bohužiaľ, musím konštatovať, že všetky kultúrne udalosti roka, ako napríklad uvedenie inscenácií Pes na ceste a Tatarka v Činohre SND, alebo otvorenie zrekonštruovaného Divadla Aréna, kam sa presunul aj môj srdcový projekt Bowieho muzikál Lazarus, úplne zatienili tie nekultúrne udalosti roka, kam spadá v podstate všetko, čo vykonštruovali diletanti z ministerstva kultúry pod vedením Šimkovičovej a Machalu. Podobnú úzkosť z atmosféry v spoločnosti a zo smerovania kultúry som ešte v živote nezažil, a aj preto som sa rozhodol odísť zo Slovenska. Toto je pre kultúru najhoršie obdobie, aké si pamätám.

Zuzana Pacáková
Biela noc

Rok 2024 patrí bezpochybne všetkým organizáciám, inštitúciám a jednotlivcom, ktorí to nevzdali a naďalej pracujú na rozvoji našej, dnes už dosť doráňanej, kultúry. Kultúrnou udalosťou roka je pre mňa vznik iniciatívy Otvorená kultúra!, ktorá počas roka pripravila množstvo podujatí, stretnutí, textov, protestov, zjednotila kultúrnu scénu naprieč celým Slovenskom a nastavila zrkadlo ministerstvu.

Silným zážitkom tohto roka bola pre mňa opera Příhody lišky Bystroušky v réžii Slávy Daubnerovej a tanečné predstavenie IHOPEIWILL Sone Ferienčíkovej a Jara Viňarského. Obe predstavenia, aj keď každé inak, ukázali dôležitosť slobody, odvahy a vytrvalosti, a to nielen v dnešnom náročnom kultúrno-spoločenskom kontexte.

Ján Púček
spisovateľ

Kultúrnou udalosťou roka 2024 je pre mňa vznik platformy Otvorená kultúra! a s tým súvisiaci Kultúrny štrajk. Keď sa pozrieme na mapu Kultúrneho štrajku, môžeme vidieť, že pocit ohrozenia sa nerozšíril len v hlavnom meste, ale bodky štrajkujúcich, hoci občas ide len o jednotlivcov, sú roztrúsené po celej krajine. Kultúrny pracovník nie je len chimérický kaviarenský povaľač, akého by rada v predstavách spoločnosti namaľovala ministerka a jej suita. Sú to aj ľudia z malých múzeí (dnes likvidovaných), z kín, z divadiel či malí živnostníci. Týka sa to všetkých. Týka sa to našej budúcnosti.

Dnes sa rozhoduje o tom, ako bude vyzerať naša kultúra v budúcnosti. Môže to byť festival pantomímy európskeho významu v okresnom meste, päťdesiata prehliadka ochotníckeho divadla, literárny festival na periférii. Ale môže to byť aj panské huncútsvo v podobe pochybnej výstavy na Hrade, v podobe hymny, ktorá nie je pre všetkých, v podobe zlikvidovaných fondov ovládaných ľuďmi, ktorí si ešte nevšimli, že pred 24 rokmi sa začalo 21. storočie a že svet pokračuje aj za Tatrami a za Dunajom.

Dorota Kenderová
riaditeľka Východoslovenskej galérie

Jednoznačne vznik Otvorenej kultúry – monumentálny akt spoločenskej rezistencie a solidarity. Otvorená kultúra!, ktorej vznik podnietili deštruktívne kroky ministerky kultúry a jej spolupracovníkov, nie je len protestné hnutie – je to zjednocujúca platforma, ktorá prepája umelcov a umelkyne, inštitúcie, nezávislých tvorcov a všetkých, ktorým záleží na zachovaní kultúrnej integrity a slobody. Dokázali sme sa spojiť v spoločnom úsilí brániť základné princípy kultúrnej tvorby a slobodného vyjadrenia. Táto solidarita je sama osebe umením – živým dôkazom toho, že kultúra nie je len o jednotlivcoch, ale o spoločenstve, dialógu a vzájomnom rešpekte.

Alexander Balogh
publicista

Hosťujúci Dušan D. Pařízek si originálnou adaptáciou esejistického románu Pes na ceste Pavla Vilikovského pripravil pôdu pre svoju režisérsku exhibíciu na doskách SND. Poruke mal pritom skvelé herecké kvarteto (Bárta, Kostelný, Roth a Stanke), a tak nečudo, že Pes na ceste sa pýši nielen obrovským diváckym úspechom, ale stal sa v ankete divadelných ocenení DOSKY najlepšou inscenáciou sezóny, navyše Pařízek získal cenu za najlepšiu réžiu.

Soňa Ferienčíková
performerka

Za kultúrnu udalosť roka považujem prácu Otvorenej kultúry. Hodiny, dni a týždne intenzívnej práce pre zachovanie základných hodnôt, ako je sloboda, rôznorodosť a odbornosť pre nás všetkých.

Jonatán Pastirčák
hudobník

Iniciatíva Otvorená kultúra! a súdržnosť kultúrnej obce. Statočnosť zamestnancov kultúrnych inštitúcií, ktorí sa dennodenne stavajú na odpor proti svojim nekompetentným riaditeľom.

Václav Macek
teoretik fotografie a filmu, Mesiac fotografie

Dokument Architektúra ČSSR 58-89. Strhujúce kino, ktoré dovolí divákovi sa nadýchnuť, len keď autori vložia titulkové predely jednotlivých kapitol. Skvelý rytmus, spád, dozviete sa veľa o architektúre, ale aj o živote v drsnom autoritatívnom systéme, o kultúre a umení, o architektoch či vzťahoch medzi Slovákmi a Čechmi. Je to retro, ktoré nesie obdiv tým, ktorí sa nikdy nevzdali a vzdorovali nie na barikádach, ale dielom. Nostalgia za dobou, v ktorej ešte platil rozdiel medzi dobrom a zlom, pravdu a lžou, géniom a hlupákom, odborníkom a laikom, v ktorej nemala miesto dnešná doba „kompostová“, ktorá nechá rovnocenne zhniť všetko vedľa seba a už nič z toho nedokáže odlíšiť.

Grétka Pavlovová
festival Atmosféra

Ako Kultúrnu udalosť roka vnímam fakt, že sme sa v takom kľúčovom období, keď kultúra prechádza obrovskou destabilizáciou a útokom moci, dokázali spojiť a ukázali tak, že aj odvetvie kultúry, známe rôznorodosťou názorov, sa dokáže v zásadných témach zjednotiť a spoločne postaviť proti nekompetentnosti, nespravodlivosti a zlu. Či už ide o platformu Otvorená kultúra!, kultúrne inštitúcie, organizácie, kluby, alebo jednotlivcov, ktorí organizujú, vyjadrujú svoj nesúhlas a vytrvávajú v boji za slobodnú kultúru aj naďalej.

Svetlana Waradzinová
dramaturgička a kultúrna manažérka

Predpokladám, že väčšina respondentov/respondentiek píše o nekultúrnej udalosti, pretože to je to, čím všetci v obavách žijeme – komplexná deštrukcia systému na štátnej úrovni. V tomto kontexte vďaka za decentralizáciu z roku 2001, keď sa vyššie územné celky stali najväčším zriaďovateľom kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Je v tom zahrnutá aj vitálna spolupráca s nezriaďovanou sférou. Župy sú najväčším a stabilným zamestnávateľom pracovníkov v sektore kultúry a vytvárajú podmienky nielen na tvorbu umeleckých, ale aj kultúrno-osvetových aktivít. Toľko aspoň trocha optimistický pohľad na práve sa končiaci rok.

Ako divadelníčku ma potešilo, že okrem silných dramaturgických titulov zarezonovalo aj otvorenie zrekonštruovaných divadiel Aréna a Bratislavské bábkové divadlo – fyzická infraštruktúra je veľmi dôležitá.

Ako vášnivú čitateľku ma potešilo, že stále funguje ostrov pozitívnej deviácie vo forme Artfóra – nielen ako kníhkupectva, ale aj ako vydavateľstva – a jeho vydanie, bohužiaľ, posledného diela môjho obľúbenca Paula Austera Baumgartner. Ale aj otvorenie zrekonštruovaného revúckeho gymnázia, kde vznikol priestor pre fantáziu a múzeum príbehov LITTERRA.

Na poli výtvarného umenia ma najviac prinútila premýšľať výstava Model: Múzeum súčasného umenia v SNG, expozícia, ktorá predstavuje kultúrne, spoločenské a umelecké prejavy od 50. rokov 20. storočia až po dnešok. Často kľúč k hľadaniu odpovedí, prečo sme ako krajina tam, kde sme.

Slávo Krekovič
hudobník a umelecký riaditeľ A4

Samotný vznik aj neúnavná aktivita platformy Otvorená kultúra! a v nej zapojeného dobrovoľníctva si zaslúžia nielen ocenenie, ale rovno medailu. Prebiehajúce ničenie našej kultúry zo strany politickej moci vyvolalo obdivuhodný protitlak a zomknutie ľudí v kultúrnom sektore, ktorému vďačíme za nádej, že sa to ešte celé (aj napriek škodám) môže skončiť dobre.

Peter Kalmus
výtvarný umelec

Chcel som krátky politický úvod, no nie je nutný, pretože čitateľom N-ka by bol úplne zbytočný. Tak som sa rozhodol, že napíšem kultúrne počiny roka z rôznych oblastí. Hudba: skvelý nový album: Hotel Art (Boo Hewerdine & Vlado Nosáľ) – Elevator music. Literatúra: Tomáš Forró – Spev sirén. Divadlo: úžasná adaptácia hry Náš priateľ René Lasicu a Satinského v podaní Juraja Kemku a Lukáša Latináka. Film: Ema a smrtihlav, ktorý otvoril Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany. Výtvarné umenie: sci-fi dizajn operačnej sály chirurgie v nemocnici na Kramároch.

Vlado Ďurajka
hudobník (Autumnist)

Rád by som vyzdvihol lokálnu udalosť – presunutie festivalu Hviezdne noci do Žiliny. Bytča tým síce prišla o dlhoročne poctivo budované miesto na kultúrnej mape, na druhej strane festival získal väčšie možnosti aj širšie publikum. Spolupráca so Stanicou, zdá sa, funguje, teším sa na ďalší ročník v Žiline, aj keď to už nemám komfortných päť minút pešo na koncerty Mabe Fratti, Don Zillu či Manon Meurt. Z prvého ročníka žilinskej edície ma potešili najmä Alabaster DePlume v synagóge či Petra Hermanová v pekne zaplnenom evanjelickom kostole.

Marek Godovič
teatrológ a dramaturg

Aj napriek dobe – alebo, naopak, aj vďaka nej – vznikli diela, ktoré dokážu reflektovať pocity ohrozenia, nestability a obáv aj urputnú snahu o trochu nádeje. V divadle ma zaujala dramaturgická línia Činohry SND od Ježiša z Montrealu cez Sme v pohode či Psa na ceste až po Tatarku. Dokázala pomenovať javy z dejín i zo súčasnosti a vytvoriť tak možnú verziu budúcnosti.

Podobne sa o to snažili aj tanečné performancie IHOPEIWILL (threeiscompany& Jaro Viňarský), Happyend (Uhol ’92), Eden. Útek z raja (Divadlo Petra Mankoveckého), Kolesá/Wheels (Slovenské komorné divadlo Martin) a TEL3GRAM (Divadlo J. Gregora Tajovského vo Zvolene).

Operným zážitkom bola opera Příhody lišky Bystroušky v réžii Slávy Daubnerovej, ktorá priniesla na javisko Opery SND jasný režijný a choreografický rukopis s výborným hudobným spracovaním a speváckymi výkonmi. Knihou roka bola pre mňa 56, či? Saše Salmely. Mimoriadne otvorená a originálna výpoveď, ktorá ma vnútorne silno zasiahla.

Kultúrnou udalosťou je aj vznik Otvorenej kultúry a Kultúrnych odborov. Iniciatívy, ktoré sa snažia udržať to, čo sa nám v kultúre a umení podarilo po rokoch vybudovať. Smutnými udalosťami boli odchody inšpiratívnych ľudí, o ktorých sme si mnohí mysleli, že tu budú večne: režisér Blaho Uhlár, teatrologička a pedagogička Soňa Šimková, mím a režisér Milan Sládek. Našťastie, zanechali po sebe okrem svojho (nad)ľudského prístupu a rozsiahleho odkazu aj veľa nasledovníkov a nasledovníčok.

Ján Viazanička
fotograf, kultúrno-turistické centrum Hájovňa, Banská Štiavnica

Platforma Otvorená kultúra!, ktorá nadviazala na Otvorenú výzvu na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Majú môj veľký obdiv – Kultúrna udalosť roka 2024. Držme im palce, držme si palce. Spolu to zvládneme.

Jeden z prvých deštrukčných krokov v kultúre sa udial v meste, kde žijem – Banskej Štiavnici. Odvolaná riaditeľka Zuzana Denková, odvolaná kurátorka Mária Janušová, odvolaná vedúca galérie Zuzana Paškayová. Zrušené všetky výstavy pripravované v roku 2024. Jedinou zamestnankyňou Galérie Jozefa Kollára zostáva upratovačka. Z plne fungujúcej galérie etablovanej na scéne, ktorú naštartovali v ostatných rokoch zamestnanci, sa stalo behom chvíle „mauzóleum“. Ďalšou kultúrnou udalosťou je výstava Slovenské banské mauzóleum – zrušené výstavy z Banskej Štiavnice v azyle v Žiline v kurátorskej koncepcii Márie Janušovej.

Tomáš Hučko
prekladateľ, šéfredaktor časopisu Kapitál

Kultúrnou udalosťou roka je pre mňa neúnavný boj kultúrnej obce proti systematickej deštrukcii zo strany ministerstva kultúry. Nepatrí sem len iniciatíva Otvorená kultúra!, ktorá robí obrovské množstvo dôležitej práce, ale aj jednotliví umelci a umelkyne, ktorí nezostávajú ticho; inštitúcie, ktoré volia rôzne formy odporu; ale aj novinári a novinárky, ktorí o tom dôsledne informujú. Pre mňa tieto aktivity vyvrcholili protestom zamestnancov SNG, ktorí pred pár dňami ukázali, že aj keď sa niečomu otočíte chrbtom, môže to paradoxne znamenať krok vpred.

Katarína Zagorski
tanečnica a publicistka

Blaho Uhlár. Ďakujem hre osudu, že som pri ňom počas jeho posledných šiestich predstavení v Stoke mohla sedieť a robiť zvuk, kým on robil svetlo. Tak si ho aj budem pamätať. Ako prežíval tie minúty, kým sa predstavenie spustí, ako sa kymácal na rebríku, keď nastavoval reflektor. Pekne ten náš nekultúrny život nasvietil. Tesne pred začiatkom ma chytila panika: „Pán Uhlár, vy ste mi k tomu zvuku nepovedali, kde ho mám vyťahovať postupne a kde ostro.“ Naklonil sa ku mne, pousmial sa: „Nejak to zjebeme.“ Nech žije jeho odkaz a všetci tí, čo robia svetlo.

Beata Jablonská
historička umenia a kurátorka

Založenie platforiem Otvorená kultúra! a Kultúrny štrajk. Predovšetkým ich aktívnu, integračnú a mobilizačnú existenciu vo vzťahu k slovenskej kultúrnej scéne a vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, do ktorej sa do dnešného dňa prihlásili vyše štyri stovky verejných a súkromných inštitúcií.

Dominika Moravčíková
spisovateľka

Ťažko sa mi tohtoročné kultúrne dianie reflektuje, a to zo zrejmých dôvodov. V určitom zmysle zásadnou, hoci smutnou udalosťou bolo zrušenie Kunsthalle Bratislava ako samostatnej organizácie. S jej zrušením zanikla aj ambiciózna dramaturgia tímu okolo riaditeľa Jena Kratochvila, ktorá priťahovala medzinárodnú pozornosť. V búrlivom slede ničivých udalostí v kultúre by sme nemali zabúdať na túto inštitúciu, ktorá šla „na popravu“ Machalom a Šimkovičovou ako prvá.

Ako pozitívnu udalosť by som vyzdvihla Cenu Oskára Čepana 2024 a trojicu jej laureátok – Svetlanu Fialovú, Paulu Malinowsku a Kvet Nguyen, ktorých dlhodobá tvorba (prezentovaná na tzv. artist talkoch v Košiciach a Bratislave) pre mňa zastupuje tie najlepšie kvality a hodnoty súčasného vizuálneho umenia na Slovensku.

Milo Janáč
spisovateľ, Gelnické iluminácie

Vznik nového nezávislého kultúrneho centra Cmava chyža v Spišskej Novej Vsi. Partia okolo Kuba Fabiána a Martina Hlavatého vytvorila priestor, ktorý dáva možnosť prezentovať vlastnú tvorbu predovšetkým autorom či autorkám z regiónu, no nielen im. Organizujú koncerty, výstavy, čítačky, filmové predstavenia či debaty k celospoločenským témam a to všetko zatiaľ výlučne s podporou návštevníkov či známych. Práve to je najlepšia odpoveď na mizériu, ktorá nám tu zavládla po ovládnutí ministerstva kultúry Slovenskou národnou stranou. V Spišskej dokazujú, že kultúra žije a bude žiť bez ohľadu na to, kto je aktuálne pri moci.

Vytváranie podobných ostrovčekov pozitívnej deviácie je nesmierne dôležité nielen pre miestnu komunitu, ale má aj širší presah. Čím viac ich totiž bude, tým viac priestoru dostanú tvoriví ľudia, tým viac možností sa naskytne aj pre celkovú kultiváciu našich miest, mestečiek či obcí. Ak teda vznikli v roku 2024 podobné nezávislé centrá aj inde, no zatiaľ sa ku mne táto zvesť nedoniesla, rád ich týmto na zoznam kultúrnych udalostí pripisujem. A ak niekde o niečom podobnom ľudia uvažujú, chcem ich povzbudiť a odkázať im, nech sa do toho pustia. Vykonajú hrdinský čin.

Mira Keratová
kurátorka

Kultúrnou udalosťou posledného roka na Slovensku je mimoriadne vzdorovanie umeleckej komunity pokusom o nastolenie autoritatívneho režimu vedenia kultúrnej politiky reprezentantmi populistickej pravice z vládnej koalície a SNS. Tá sa od svojho nástupu do vedenia rezortu kultúry viac-menej výlučne venuje systematickému ničeniu funkčnej infraštruktúry v kultúre a decimovaniu vybraných komunít alebo jednotlivcov z umeleckej scény. Ako to skúmajú spoločenské vedy, v boji proti útlaku však kultúra zohráva kľúčovú úlohu. A aj tá slovenská hľadá v reakcii na udalosti posledných mesiacov stále nové nástroje kultúrneho odporu proti politickému útlaku, viac a viac sa zjednocuje a posilňuje svoje občianskoprávne povedomie organizovaním sa formou petícií, protestov, odborov či záujmových skupín v súčinnosti s platformou Otvorená kultúra!. To je viac než len Kultúrna udalosť roka. Je to udalosť posledných dvoch desaťročí.

Zuzana Fialová
herečka

Za Kultúrnu udalosť roka považujem Kultúrny štrajk a obdivuhodnú statočnosť jednotlivcov, ale aj prekvapivú jednotu inštitúcií pri obrane kultúrnych a demokratických princípov aj za cenu osobného, psychického, pracovného a finančného nepohodlia. Optimisticky hľadím aj na to, ako ministerský tandem dokázal do krčiem a pohostinstiev dostať kultúrne témy a do mentálneho sveta veľkej časti Slovákov premiérovo aj pojmy ako hudobný aranžmán, dramaturgický plán alebo kópia originálu/duševné vlastníctvo.

Viliam Klimáček
dramatik, prozaik a režisér

Here I am, Orlando – opera Ľubice Čekovskej napísaná pre Operu Janáčkovho divadla v Brne. Libreto inšpirované románom Virginie Woolf ma nadchlo silnou hudbou, prenikavou vizuálnosťou réžie a speváckym výkonom hosťujúceho kontratenoristu Maayana Lichta. Apropo, hostia – v úlohe Alžbety I. vystúpi s monológom aj Magda Vášáryová. Tlieskam kultúrnej udalosti roka 2024!

Mišo Hudák
Východné pobrežie

Asi nenápadnou udalosťou je určite vznik EIT Culture & Creativity, veľkej inovačnej siete, ktorá už roky združuje najlepších ľudí, organizácie a inštitúcie v témach ako klíma, zdravie, jedlo a ďalšie (spoločne je ich 10). A konečne došlo aj na kultúru. Ako o nej premýšľať a vytvárať jej podmienky pre budúcnosť. Všetky tieto EIT siete majú svoje centrály a kolokačné centrá vo veľkých európskych mestách a až doteraz nebolo ani jedno z nich umiestnené na Slovensku. EIT Culture and Creativity má centrály v Amsterdame, Barcelone, Bologni, Helsinkách, vo Viedni a v Košiciach, ktoré sú hlavným uzlom pre východnú časť Únie. Veľká medzinárodná pocta a uznanie pre kultúrny a kreatívny sektor krajiny, ktorá je a stále chce byť súčasťou veľkej európskej rodiny.

Katarína Krnáčová
prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie

Tento rok som ako prezidentka SFTA prvýkrát viedla realizáciu národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Teší ma, že tento úspešný ročník priniesol mnohé nezabudnuteľné momenty aj zaujímavé rekordné čísla. Dosiahli sme najvyšší počet prihlásených diel, do hlasovania o divácku cenu sa zapojilo až dvojnásobné množstvo fanúšikov z celého Slovenska a slávnostný večer odovzdávania týchto cien dosiahol najvyššiu sledovanosť na obrazovkách vtedajšej RTVS. Verím, že aj najbližší ročník si nájde svoj domov v priamom prenose našej verejnoprávnej televízie a bude tak môcť spoločne a rovnako kvalitne osláviť slovenskú audiovizuálnu kultúru.

Mimo filmovej oblasti je to pre mňa určite otvorenie zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie. To, s akým citom, neúnavnosťou a zároveň vysokou profesionalitou, kvalitou a kreativitou bol tento náš architektonický skvost zrekonštruovaný, ma osobne fascinuje a napĺňa motiváciou aj naďalej bojovať o slobodu tvorby a umenia.

Miro Remo
režisér

Normalizácia.

Weronika Gogola
spisovateľka

Za Kultúrnu udalosť roka rozhodne považujem vyhlásenie Kultúrneho štrajku v odpovedi na konanie nového ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Treba si však jasne povedať, že štát kultúru nikdy dostatočne nedotoval a nepodporoval, práve preto po rokoch slobodného Slovenska krajine stále vládnu ľudia, ktorí demolujú spoločnosť. Zostáva otázka, či zásahy Šimkovičovej budú dostatočným prebudením a postačia na to, aby v budúcnosti štát konečne pochopil úlohu kultúrnej obce. Dúfam, že áno.

Pavel Malovič
publicista

Peter Pišťanek – Dušan Taragel: Pán Hronu. Prelom 70. a 80. rokov minulého storočia znamenal pre slovenskú kultúru naozaj veľmi veľa. Napriek tomu, že to boli časy značne poznamenané problematikou Charty 77, výrazná pozornosť orgánov, ktoré mali na starosti sledovanie rozličných „osvetových“ podujatí, aby tieto prebiehali v duchu vtedajšej štátnej normy, nebola úplne dôsledná. Nemohli mať oči a uši úplne všade, a tak predsa len vznikali „okienka“, cez ktoré bolo možné nahliadnuť do diania vtedajšej nie veľmi oficiálnej kultúry, predstavujúcej šťastné osvieženie duševného rozvoja v marazme doby. Pesničkári, divadelníci, dramatici, básnici a spisovatelia bezprostrednosťou, špecifickým humorom a originalitou myslenia predstavovali ostrovy optimizmu a kultivovali mentálne zdravie každého, kto o to stál.

V tejto situácii dvaja kamaráti z Devínskej Novej Vsi Peter Pišťanek a Dušan Taragel v lete 1980 vymysleli originálnu fintu, ako sa režimu posmievať, podpichovať ho a tváriť sa pri tom kvázi angažovane. Vytvorili paródiu vtedy oficiálne záväznej umeleckej doktríny socialistického realizmu, opisujúcu ako ideál socialistickej spoločnosti takzvaný jednoduchý život takzvaných jednoduchých ľudí na vidieku. Poviedky zo zbierky Pán Hronu sa považovali za dávno stratené, a preto je malým literárnym sviatkom, že táto knižka uzrela svetlo sveta. Stalo sa tak vďaka trojročnej mravčej práci Dušana Taragela, ktorý revitalizoval svoj archív a priblížil čitateľovi časy „no future“.

Dúfajme, že „nikdy tak nebude“. SOLSKR alebo slovenský obrodený lyrizovaný sociálno-kritický realizmus Pišťanka a Taragela, priliehavo ilustrovaný Danglárom, vyvoláva úškrn, ktorý sa strieda s rehotom a zimomriavkami po celom tele.

Michal Klembara
riaditeľ kultúrneho centra Malý Berlín, Trnava

Popri tom všetkom, čo sa deje, ani nedokážem myslieť na konkrétne diela či projekty, ale počas covidu sme často skloňovali slovo odolnosť (resilience). Vtedy to často znelo ako fráza či ako niečo, čo si ešte len potrebujeme vybudovať. Posledné roky však ukázali, že slovenská kultúra, jednotlivé inštitúcie, organizácie a ľudia v nej pracujúci jej majú viac, než by sme čakali. Nie je to však bezodný zdroj a nemôžeme sa spoliehať na to, že vydržíme naozaj všetko. Teším sa na rok, keď nebudeme musieť siahať na svoje rezervy. Na druhej strane pôsobiť v malej kultúre je veľké privilégium. Všetko dobré, čo sa vytvorí a urobí, sa počíta. Skrýva sa v tom aj veľká zodpovednosť.

Lýdia Pribišová
kurátorka

Udalosťou roka v kultúre, poznačenej devastačnými a likvidačnými zásahmi aktuálnej absurdnej zostavy na ministerstve kultúry, je podľa môjho názoru vznik a fungovanie platformy Otvorená kultúra!, ktorá nám pomáha dodávať si navzájom síl vydržať nejako tieto krušné časy.

Veronika Šikulová
spisovateľka

Tých kultúrnych udalostí v priebehu roka bolo niekoľko. U nás v pezinskej knižnici napríklad festivaly Dni detskej knihy a medzinárodný festival poézie Feliber poetry, v Slovenskom národnom divadle premiéra Janáčkovej opery Příhody lišky Bystroušky alebo v činohre dramatizácia Vilikovského knihy Pes na ceste s neuveriteľným presahom do súčasnosti, vynikajúci koncert Radka Baboráka, bývalého člena Berlínskych filharmonikov v Slovenskej filharmónii, Stefanssonove knihy z vydavateľstva Artforum alebo krásna výstava o Aničke Jurkovičovej u nás v Modre v Múzeu Ľudovíta Štúra a všetky parížske výstavy, ktoré som v priebehu roka v Paríži videla.

Ale za najdôležitejšie, čo sa udialo v kultúre v jej súčasnej situácii, považujem všetky výzvy na odstúpenie ministerky kultúry, ktorá každý deň ponižuje kultúru svojimi vyhláseniami, autokratickými rozhodnutiami a svojou vulgárnou hlúposťou, vznik platformy Otvorená kultúra!, ktorá prepája aktérov a aktérky z odvetví audiovízie, ochrany kultúrneho dedičstva, vizuálneho umenia, tanca, hudby, divadla, literatúry, architektúry, dizajnu, folklóru a ďalších oblastí kultúry a kreatívnych odvetví a živo reaguje na všetko, čo sa v súčasnosti deje. Pre mňa sú tieto aktivity nielen dôkazom angažovanosti, ale aj dôkazom súdržnosti a toho, že sme tu ešte všetci nestratili zdravý rozum, cit pre kumšt a úsudok.

Marek Adamov
Stanica-Záriečie, Nová synagóga Žilina

Kultúrnou udalosťou je odpor kultúrnej obce aj širokej kultúrnej verejnosti proti invázii barbarov na ministerstvo (ne)kultúry. Kultúrny štrajk, otvorená a spojená kultúrna platforma, vznikajúce kultúrne odbory, protesty v uliciach aj v inštitúciách naprieč krajinou, odporujúce zamestnanectvo SND, SNG, RTVS, SNM, Markízy, FPU a ďalších veľkých organizácií, individuálne rebélie aj masové petície, vypredané diskusie, predstavenia a podujatia ukázali, že držíme spolu a že to neofašisti zo SNS, SMER-u a z HLAS-u nebudú mať ľahké a na orbánovskej ceste k mediálno-kultúrnej diktatúre a normalizácii im stojí v ceste práve OTVORENÁ KULTÚRA.

Nedáme im ani meter územia zadarmo, podobne ako ich vzor – vrah z Moskvy – nedostane ani meter Ukrajiny. Či sa naše víťazstvo podarí, nezávisí len od nás – tieto boje sú zrejme spojené nádoby. O kultúrnu a príčetnú budúcnosť sa dnes bojuje u nás rovnako ako na Ukrajine, v Európe, v USA, na Blízkom východe aj v Hongkongu, vojna je svetová. Našou povinnosťou je ubrániť našu časť frontu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].