Expertka na Rumunsko: Rumuni emigrovali na Západ s očakávaniami, ktoré sa nenaplnili. Teraz volili proruského kandidáta

V nedeľu mali Rumuni a Rumunky voliť v druhom kole prezidentských volieb. Len dva dni pred ich konaním však ústavný súd rozhodol, že sa budú musieť zorganizovať nanovo od predstavenia kandidátov cez kampaň až po samotné voľby.

Dôvodom sú hybridné hrozby, kybernetické útoky a zásahy „štátneho aktéra“, teda Ruska, do ich priebehu.

Vďaka ohromnej kampani na TikToku sa proruský kandidát Calin Georgescu dostal do druhého kola. V odtajnených spisoch sa odhalili nielen taktiky a stratégie jeho rýchleho nárastu na sociálnej sieti, ale aj mená „mecenášov“, ktorí ho podporovali. Už sa rozbehlo vyšetrovanie a vznieslo sa trestné oznámenie.

„Rumunsko je trochu výzva pre Európsku úniu, neprechádza úplne jednoduchým vývojom,“ vysvetľuje v rozhovore pre Denník N expertka na Rumunsko z Karlovej univerzity Klára Vedlichová. „Tenzia v spoločnosti tam určite je napríklad aj preto, že niektoré produkty nie sú dostupné, ceny sa zvyšujú, teda také štandardné veci.“

S Klárou Vedlichovou sa rozprávame o:

• prezidentských voľbách, ich anulovaní a predvolebnej kampani;
• ruskom vplyve v Rumunsku a o tom, prečo je Rumunsko pre Moskvu dôležité;
• o tom, prečo Rusi ovplyvňovali prezidentské voľby a aké právomoci má prezident;
• paralelách s diktatúrou Nicolae Ceausesca;
• situácii v Rumunsku;
• o rumunskej diaspóre a prečo väčšina Rumunov žijúcich v západnej Európe volila proruského kandidáta.

Prekvapilo vás, že ústavný súd zrušil voľby len dva dni pred druhým kolom?

Celkom aj áno. Nepovažujem to za najvhodnejšie rozhodnutie. Problematické podľa mňa je, že v piatok, teda v deň, keď súd vyniesol rozsudok o anulovaní prvého kola, už voľby prebiehali. V Rumunsku síce obyvatelia mali voliť až v nedeľu, ale v rámci zahraničných volebných okrskov sa volilo už v piatok. Kým súd vyniesol rozsudok, tak už stihlo odvoliť približne 33-tisíc ľudí. Ďalším problémom bolo aj to, že následne po rozhodnutí v zahraničí ľudia ešte volili. Na volebné okrsky v zahraničí bol vyvinutý neuveriteľný tlak napríklad aj zo strany voličov, ktorí sa postupne dozvedali, že dochádza k anulácii volieb, ale oni sa už k voľbe dostavili a chceli odvoliť. To znamená, že aj v priebehu odpoludnia a večera sa ešte stále volilo. Načasovanie rozhodnutia teda nebolo najvhodnejšie. Na druhej strane, vzhľadom na to, aké materiály boli odtajnené, to už asi bolo zo strany ústavného súdu nutné.

Presne to som sa chcela opýtať, či odtajnenie dokumentov v podstate ústavný súd k zrušeniu volieb dotlačilo. Zrazu sa verejnosť dozvedela o ruských zásahoch, hybridných hrozbách, kybernetických útokoch či o neférovej kampani kandidáta Calina Georgesca na sociálnej sieti TikTok.

Asi áno. Tým hlavným problémom je asi to, že prvá snaha o anuláciu prvého kola bola na žiadosť jedného z neúspešných kandidátov, ktorý získal len jedno percento hlasov, a súd rozhodol, že k anulovaniu nedôjde. Následne boli podané ďalšie návrhy aj z iných dôvodov. Súd však týmto žiadostiam nevyhovel, ale reagoval až na odtajnenie dokumentov. Teraz sa preto v rumunskom mediálnom priestore rieši, či je to v poriadku, že súd na predchádzajúce žiadosti nereagoval, ale reagoval sám na seba a odtajnenie dokumentov. Došlo k vnútornému rozhodnutiu pravdepodobne pod tlakom súčasného prezidenta bez externých faktorov v prípade ďalších žiadostí o preskúmanie.

V odtajnených dokumentoch zaznelo, že do volieb zasahoval „štátny aktér“. Malo by ísť o Rusko. Prečo je vlastne Rumunsko pre Rusko také zaujímavé?

To je výborná otázka, na ktorú by chcel poznať odpoveď každý analytik v našom priestore. Rumunsko je trochu výzva pre Európsku úniu, neprechádza úplne jednoduchým vývojom. Má za sebou veľmi nepríjemnú minulosť. V posledných rokoch Rumuni a Rumunky nezažívajú najlepšie obdobie, či už socioekonomicky, alebo politicky. Napätie v spoločnosti určite je, napríklad aj preto, že niektoré produkty nie sú dostupné a ceny sa zvyšujú. To, samozrejme, vyvíja tlak na spoločnosť a vytvára inklináciu k Rusku, k tomu, že už nie je priestor ani financie na podporu Ukrajiny.

Na druhej strane zo strany Ruska ide len o jednu z potenciálnych krajín, na ktoré Moskva dosiahne, a kde im nahráva do kariet aj to, ako je Rumunsko umiestnené v regióne. Práve pomoc Ukrajine je jednou z hlavných tém, či už v Georgescovej kampani, ale aj pre miestnych obyvateľov, ktorí sa s touto pomocou nestotožňujú a uvedomujú si jej dôsledky. A to nemyslím ani tak ekonomicky, ako skôr geopoliticky, a že sa boja zásahu Ruska do ich vnútornej politiky.

Je Rumunsko dôležité aj preto, lebo fyzicky susedí s Ukrajinou a otvorilo ukrajinskému obiliu svoje prístavy? Alebo preto, že je tam jedna z najväčších základní NATO?

Určite, to sú ďalšie dôvody, ktoré zohrávajú obrovskú úlohu. Export ukrajinského obilia bol naozaj obrovský, a to je jedna z hlavných pomocí, ktoré je Rumunsko schopné Ukrajine dodať. Rovnako tak je to tá najväčšia letecká základňa NATO v Európe a budovanie protiraketovej obrany. Problematika bezpečnosti je veľmi dôležitá. Dĺžka hranice s Ukrajinou a ďalšími štátmi tiež zohráva obrovskú úlohu. Tiež treba povedať, že región bol v roku 2022 vystavený obrovskému náporu z hľadiska utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny. Veľa Rumunov a Rumuniek to má stále v pamäti.

Vynárajú sa možno aj spomienky na Ceausescovu diktatúru?

Paralely tam určite sú. V priebehu volieb som sledovala, ako na to reagujú Rumuni a Rumunky, a mala som veľký problém s tým, že veľa médií upozorňovalo na to, že kampaň na TikToku pravdepodobne ovplyvnila väčšinou mladých voličov a mladé voličky. No okamžite po tom, ako sa objavili odtajnené informácie a začala sa riešiť anulácia volieb, tak to boli práve mladí voliči a mladé voličky, čo vyšli do ulíc a demonštrovali každý večer. Transparenty, ktoré účastníci mali na demonštráciách, upozorňovali práve na blízkosť Georgesca a Ceausesca. Napríklad transparent z roku 1989 bol: „Vaše deti budú slobodné.“ Počas demonštrácií na to nadviazali transparentom: „Vaše deti už slobodné sú.“

Kedy sa Rumunsko tak preklopilo k proruskému naratívu? Aj Ceausescova diktatúra bola síce komunistická, ale od Moskvy sa snažila oddeliť. 

Ceausescu nebol úplne prosovietsky. On si hľadal svoju vlastnú cestu, ale vplyv Moskvy sa poprieť nedá. Ťažko vysvetliť proruský prerod a myslím, že to by bolo na celú dizertačnú prácu. Čo sa však týka paralely minulosti a aktuálnych volieb, tak obrovskú rolu zohráva to, že minulosť je niečo, čoho sa mladí boja. Mladí, ktorí študujú na vysokej škole, sú z väčších miest a sú zväčša dobre informovaní. Skupina, ktorá môže byť ovplyvnená veľmi populistickou predstavou Georgesca alebo jeho kampaňou, je skôr z tej časti mladej generácie, ktorá pochádza z menších miest, dedín, pretože nesúlad medzi mestami a regiónmi je veľký. V tejto komunite je napríklad aj najväčšia nezamestnanosť v tejto generácii – približne 20 percent. Zaujímavé je, že do času, kým sa objavil covid, sa nezamestnanosť mladých znižovala, zatiaľ čo od covidu sa, naopak, zvyšuje. V roku 2023 bola na úrovni 22,2 percenta v porovnaní s rokom 2020, keď to bolo 19 percent. Cielenie na túto časť populácie bolo tiež jednou zo snáh Ceausesca.

Ako sa v Rumunsku šíri ruská propaganda? Aké kanály a naratívy využíva? Viem, že tam majú dosah napríklad ruské trolie farmy, ktoré zamestnávajú Moldavčanov, pretože tí poznajú rumunskú kultúru a jazyk.

Naratívy a príbehy, ktoré sa v rumunskom priestore objavujú už niekoľko rokov, sú napríklad napojené práve na Calina Georgesca, ktorý počas pandémie covidu síce ešte nebol taký známy, ale už bol klasickým príkladom konšpiračných teórií, ktoré sa v tom období objavovali. On mal veľmi radikálne názory a hovoril, že covid neexistuje a že očkovanie nie je potrebné. Rumunsko bola jedna z krajín, kde zostalo najviac vakcín, pretože Rumuni sa nechceli dať očkovať. Georgescu bol už vtedy radikálny vo svojich názoroch, pričom sa to netýkalo len covidu. Hovoril tak aj o rakovine, napríklad že najlepšou liečbou na rakovinu je vyjsť na čerstvý vzduch a nadýchať sa ho. Podobné extrémne vyjadrenia mal aj na adresu Ruska, preto v jeho prípade mnohí používajú nálepku „proruský“.

Tlak zo strany Ruska v rumunskom priestore určite bol rovnako ako podpora konšpiračných teórií. V súvislosti s voľbami si hovorím, že ako vlastne zasahovali predtým? Teraz sa bavíme o TikToku, na ktorom bolo mnoho účtov vytvorených omnoho skôr, ako vôbec boli na stole prezidentské voľby. Postupne sa odkrývajú väzby na rôzne osoby. Teraz sa rieši väzba na jedného zo šéfov kampane Donalda Trumpa v roku 2020.

Vy ste spomínali rumunskú diaspóru. Ako volili Rumuni a Rumunky v zahraničí a aký to malo vplyv na voľby?

Moldavsko zohralo neuveriteľnú úlohu v aktuálnych prezidentských voľbách. Keď sa pozrieme na mapu diaspór a zahraničných volebných okrskov, tak Moldavsko dalo v prvom kole plnú podporu Elene Lasconi. Viac ako 54 percent voličov, ktorí sa nachádzajú v Moldavsku, volilo Lasconi. Pre mňa bol šok porovnať to so západnou Európou, pretože Rumuni od nás na západ v podstate volili Georgesca. Rovnako to bolo v parlamentných voľbách, v ktorých pre nich bola najzaujímavejšia krajne pravicová strana AUR (Únia pre jednotu Rumunov).

Ako si vysvetľujete, že na Západe volili Georgesca a v Moldavsku Lasconi? Môže to byť spôsobené aj tým, že v Moldavsku majú s ruskými zásahmi do volieb skúsenosti, čo sa ukázalo nedávno?

Myslím si, že mohlo ísť o to, že Moldavsko si voľbami prešlo len nedávno a tiež zažilo ruský tlak. Zároveň sú tam vnútorné problémy, napríklad v Podnestersku, Gagauzsku a podobných regiónoch, v ktorých je ruský vplyv očividný. Situácia je tam trochu iná aj tým, že vplyv v niektorých oblastiach je vyložene priznaný. Je to trochu zvláštne, pretože aj napriek tomu, že Rumunsko a Moldavsko boli dlho súčasťou jedného celku, tak medzi nimi je akási rivalita. Hľadajú odpoveď na otázku, kto bol prvý, kto bol ten prvý štát a čo je ich štátnosť, čo je rumunčina, čo je moldavčina. Na druhej strane sa Moldavsko svojou lokalitou, tlakom, pod ktorým je v posledných rokoch, snaží dostať do medzinárodných a európskych štruktúr stále viac, aby bolo chránené. Proeurópsky smer prezidentky Maje Sandu tomu dáva trochu inú dynamiku.

Čo sa týka podpory Georgesca na Západe, ťažko si to vysvetľovať. Pozerám sa na to a som z toho zdesená. Myslím si, že blízkosť, a v tomto prípade vzdialenosť západnej Európy od rumunského regiónu, zohráva rolu. Rumunská diaspóra, ktorá žije v západnej Európe, poznala, čo západná Európa je, pričom na mysli mám to najhoršie zo západnej Európy. Spoznali, čo to znamená byť naplno zapojený do európskych štruktúr. Možno, keď odchádzali z Rumunska na Západ, mali úplne iné očakávania, ktoré sa nenaplnili, a to sa projektuje do ich volebných preferencií a do toho, čo by pre Rumunsko, do ktorého sa často vracajú alebo tam posielajú peniaze, chceli. Čo sa však týka rumunskej komunity v Moldavsku, tak v ich prípade mohol zavážiť strach, pretože oni na tom momentálne nie sú zle. Čo by pre Moldavsko znamenalo, keby si Rumunsko zvolilo proruského kandidáta, a čo by to s Moldavskom mohlo urobiť? Ak by sa v Rumunsku dostal k moci Georgescu, tak by to určite ovplyvnilo aj moldavskú politiku a dynamiku v celom regióne.

Ako vnímate úlohu TikToku, ťažko regulovateľnej čínskej sociálnej siete, v kampani?

Sociálne siete, nech robíme, čo robíme, budú súčasťou kampaní. Je to jeden zo štandardných nástrojov komunikácie. To, že Georgescu nebol na TikToku označovaný ako prezidentský kandidát, vieme. To, že tam došlo k vytváraniu falošných účtov, k podplácaniu rumunských influencerov, to je druhá vec. Úloha TikToku je v Rumunsku obrovská, pretože tam je skoro deväť miliónov aktívnych účtov. Nie sú to neaktívne účty, ide skutočne o obrovské číslo každodenne využívaných účtov, pričom v Rumunsku to nie je fenomén mladej generácie. Diskutovala som o tom so svojou učiteľkou rumunčiny a tá mi hovorila, že jej otec jej počas kampane posielal videá. Vplyv je teda obrovský. Zhodou okolností sa teraz odkúpenie časti TikToku rieši v USA, pretože tam majú strach z toho, ako veľmi dokáže TikTok ovplyvňovať verejnú mienku.

TikTok zohral obrovskú úlohu v rumunských prezidentských voľbách, ale nebol to jediný nástroj, ktorý Georgescu využil. Je zaujímavé, že počas kampane dosť často odmietal pozvania do televízie. Nevyberal si štandardné médiá, ale skôr sociálne siete. Elena Lasconi, ktorá je veľmi aktívna na Instagrame a snaží sa byť na očiach, aby mala dosah na spoločnosť, naopak, vystupuje často aj v tradičných médiách.

V čom boli najväčšie rozdiely medzi Lasconiovou a Georgescom? Išlo v kampani najmä o podporu Ukrajiny alebo skôr o domáce témy?

Mám pocit, že volebné programy sa k Rumunom vlastne ani nedostali, ale skôr išlo o vyjadrenia a nálepky ako „proeurópska“ alebo „slobodné a demokratické voľby“. V prípade Georgesca je to trochu inak. On vyštudoval pedológiu (veda o pôde – pozn. red.) a mnoho rokov boli ekologické témy pre neho hlavné. Aj v tejto kampani sa objavovali, ale v rozpore s medzinárodným pohľadom. Georgescu napríklad odmieta Green Deal. To, čo však v jeho kampani bolo skutočne podstatné v regiónoch, bol dôraz na to, že Rumunsko patrí Rumunom a Rumunkám, dôraz na obmedzenie exportu a na to, aby ich produkty boli dostupné doma v Rumunsku. Nie je proeurópsky ani pro-NATO, ale nemyslím si, že by z týchto štruktúr chcel vystúpiť. Využíva tieto témy, lebo vytvára strach z nepriateľov, čo je štandardná taktika. Prezentuje tieto štruktúry ako tie, ktoré do Rumunska vnášajú chaos, zatiaľ čo on myslí na Rumunsko.

Tiež si myslím, že v jeho prípade, ale trochu aj v prípade Eleny Lasconi išlo voličom trochu aj o vyhranenie sa voči ostatným. Ľudia už sú unavení aktuálnou garnitúrou, pretože to aktuálne spojenie sociálnej demokracie a liberálov je trochu zvláštne. Rotačný systém premiérov vnáša do rumunskej spoločnosti pochybnosti. Myslím si, že voliči to v prezidentských voľbách jednoducho garnitúre spočítali. Hľadali kandidáta, ktorý im sľúbi niečo iné.

V tom tiež vidím trochu paralelu s Ceausescovým režimom, pretože on tiež kládol dôraz na to, aby Rumunsko bolo samostatné, malo vlastné produkty, nič nedovážalo, nič nevyvážalo. 

Áno, myslím si, že tieto paralely medzi súčasnou situáciou a Ceausescovým režimom budú teraz témou mnohých historikov a historičiek.

Spomínali ste, že voliči to garnitúre Sociálnych demokratov súčasného premiéra Marcela Ciolacua spočítali, lebo on kandidoval, ale neuspel. Lenže medzi dvomi kolami prezidentských volieb sa konali parlamentné a v nich sociálni demokrati uspeli. Už sa im podarilo aj zložiť koalíciu. Je však zaujímavé, že uspeli, pretože voľby prebiehali v rovnakej atmosfére hybridných hrozieb. 

Myslím si, že to je dôkaz, že ak by Georgescu nemal svoju kampaň, tak by neuspel. Skutočne si myslím, že externý vplyv na to, ako kampaň vyzerala, bol obrovský. Keď sa pozrieme na prieskumy, tak Georgescu nebol jedným z hlavných kandidátov. Prieskumy mu predpovedali jednociferné číslo. Zásahy tam teda museli byť obrovské. Keď sa pozrieme na parlamentné voľby, tak tam k určitým premenám v rámci prieskumov dochádzalo. Na konci minulého roka a v prvej polovici aktuálneho si sociálni demokrati a liberáli držali prvé dve pozície v prieskumoch. Potom začali liberáli slabnúť. Sociálni demokrati zostali na čele.

Potom nastal zlom a pozície sociálnych demokratov a krajne pravicovej strany AUR sa vyrovnali. AUR sa posunula na druhé miesto. Výsledok parlamentných volieb ma teda veľmi neprekvapil a povedala by som, že zrkadlí náladu v spoločnosti, zatiaľ čo prezidentské voľby ma prekvapili. Tam si voliči povedali, že im ešte dajú šancu, ale v prípade prezidentských volieb hľadali niečo iné. Špekuluje sa nad tým, že Georgescovi pomohlo aj to, že nebol kandidátom žiadnej strany, bol nezávislý.

Čo sa týka koalície, nepôjde len o sociálnych demokratov a liberálov, ale bude tam aj strana Eleny Lasconi či strana, ktorá háji záujmy Maďarov v Rumunsku. Spojili sa, aby potlačili krajne pravicové sily v parlamente.

Ako je to s právomocami? U nás má prezident viac-menej ceremoniálnu úlohu, ako je to v Rumunsku?

Oproti českému alebo slovenskému systému je to tam trochu iné. Rumunsko je poloprezidentská republika. Prezident nie je síce na prvom mieste, ale v porovnaní s Českou republikou je jeho rola omnoho väčšia. Má postavenie v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky. Do istej miery má prezident stále zviazané ruky a musí spolupracovať s vládou a parlamentom, ale predsa len je jeho úloha v rumunskom systéme silnejšia. Aj preto sa táto téma stala dôležitou pre analytikov a analytičky: aká budúcnosť by Rumunsko čakala, ak by vyhral Georgescu a stal sa prezidentom?

Možno aj preto boli prezidentské voľby pre Rusko dôležitejšie ako parlamentné. Prezident má moc v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky. 

Asi áno, ale aj preto, lebo pre nich to bolo ľahšie dosiahnuteľné. V stranách je viac členov, dynamika je iná, sú tam rôzne názory. Nie je tam taká jednota ako v prípade prezidenta, ktorý je jeden človek a ľahšie sa ním manipuluje.

Čo môžeme teraz očakávať? Bude prebiehať vyšetrovanie? Policajti už robia razie u ľudí, ktorí finančne podporili Georgesca. Ako sa bude vyvíjať politická situácia? 

Z politického hľadiska teraz nastane pomerne zaujímavé obdobie, ktoré bude aj veľmi problematické, pretože to vyzerá tak, že si na voľby budeme musieť chvíľku počkať. Vzhľadom na to, že voľby anulovali úplne, tak si kandidáti musia znovu podať kandidatúru, znovu ich budú predstavovať, potom začnú predvolebné kampane, budú musieť stanoviť termíny volieb a tak ďalej. Bude to pomerne dlhý proces. Z legislatívneho pohľadu by mohli byť v decembri, ale z procesného hľadiska to nie je možné.

Súčasný prezident Klaus Iohannis zostane pri moci. Mandát sa mu mal skončiť 21. decembra, ale teraz sa mu otvorili dvere. Voľby budú možno vo februári alebo v marci a dovtedy bude Iohannis prezidentom. Okrem toho v momente volieb už bude pri moci nový parlament. Dynamika bude teraz v nasledujúcich mesiacoch veľmi zaujímavá.

Čo sa týka iných oblastí ako politiky, tak prebieha vyšetrovanie Calina Georgesca a na stole je mnoho mien, ktoré sa objavili v spisoch a u ktorých bude zaujímavé sledovať ich spojenie s kampaňou Georgesca. Týka sa to tých rôznych „mecenášov“, ktorí nad Georgescom držali ochrannú ruku, financovali jeho kampaň, napríklad Bogdan Peschir. V poslednom období sa objavilo jeho napojenie na ultrapravicové osoby, ktoré majú väzby na pašovanie zbraní, drogový biznis a podobne. Príkladom je Horatio Petra, dosť skloňované meno v rumunských médiách. V nedeľu večer ho zastavila polícia na ceste do Bukurešti, kde podľa polície pripravoval destabilizačné akcie. V aute našli zbrane a pyrotechniku. Mal so sebou zoznam mien politikov a novinárov, proti ktorým sa chystali robiť zastrašovacie akcie. Petra je deklarovaným stúpencom Georgesca, ale poprel, že by s ním bol akokoľvek spojený.

Prebiehajú teda teraz razie, niektorí ľudia boli zadržaní – to teraz rezonuje v rumunských médiách. Veľká téma je aj to, či odvolanie volieb bolo oprávnené.

Bude môcť Georgescu kandidovať? Čo s ním bude?

To bude teraz obrovská téma. Asi to bude to najdôležitejšie, čo sa teraz v Rumunsku bude sledovať: či ho pripustia ako kandidáta do volieb, keďže sa rozbehlo vyšetrovanie a trestné konanie. Viem si predstaviť, že ak mu nedovolia kandidovať, tak to vyvolá obrovskú vlnu reakcií v rumunskej spoločnosti. A nemyslím si, že to bude dobré. Priaznivci sú teraz nadšení a hovoria, že je dobré, že súd voľby zastavil, lebo vplyv Ruska nie je dobrý a podobne. Uvidíme však, ako sa to bude vyvíjať. Ak Georgescovi zabránia kandidovať, možno sa nálady obrátia a bude sa hovoriť o tom, že to je puč proti nemu, lebo ako nezávislý kandidát nedostal vo voľbách priestor. On to totiž celé otočil na seba a upozorňuje, že sudcov zvolila aktuálna garnitúra.

Je to pohľad, ktorý rezonuje v spoločnosti a objavuje sa v médiách aj analýzach, že odstrčili kandidáta, ktorý ich mohol poraziť. Mnoho miestnych sa s tým nestotožňuje. Keď sa robia rozhovory s obyvateľmi na ulici v Bukurešti, tak vidno, že to vnímajú ako zásah do demokratického procesu. Chcú si zvoliť niekoho, kto bude hájiť ich záujmy. Takže aj v bežnej spoločnosti sú dva tábory a jeden je proti tomu zásahu.