Odborník: Stretnutia s lobistami majú hlásiť politici, nie mimovládky. Lučanský z SNS to napísal naopak

Prvý príbeh – správa z tohto dňa. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu si cez víkend urobil výlet na preteky F1 do Abú Zabí. Strana Demokrati prišla s podozreniami, že sa tam stretol s predstaviteľmi finančnej skupiny Penta, bol tam aj s finančníkom skupiny PPF Jurajom Šaštinským, a žiadajú dokladovať finančné krytie cesty.

Šutaj Eštok poslal krátke stanovisko, v ktorom uviedol, že tam bol na pozvanie prezidenta Medzinárodnej automobilovej federácie a cestu si sám zaplatil. Zároveň tvrdí, že v Spojených arabských emirátoch prebehlo aj „rokovanie ohľadne budovania spolupráce a podpory Slovenska“. Nie je zrejmé, s kým ani o čom. Vládnych politikov to nezaujalo. Minister tam bol v rámci svojho voľna a má nárok vycestovať, zhodujú sa viacerí poslanci.

Druhý príbeh – téma od volieb. Zatočíme s mimovládkami, robíme poriadok s mimovládkami, zastavíme mimovládky financované zo zahraničia, vyhlasuje predseda SNS Andrej Danko priebežne odvtedy, čo sa Slovenská národná strana vlani vrátila do vlády. Najnovšie chcú SNS a Smer označovať občianske združenia nálepkou „lobisti“ a žiadajú od nich posielanie podrobných výkazov o stykoch s politikmi aj prehľad všetkých darov. Ak to organizácie nesplnia, hrozia im pokuty aj zrušenie.

Regulovať mimovládky, nie politikov

Toto sú dva rozdielne prístupy, ktoré koalícia uplatňuje vo vzťahu k stykom politikov, respektíve s politikmi. Aj keď v zahraničí je bežné, že regulácii podliehajú verejní činitelia, u nás plánujú regulovať tretí sektor, čiže občianske združenia, nadácie, mimovládne neziskové organizácie, zväzy.

Je to súčasťou návrhu zákona o mimovládnych organizáciách, s ktorým do parlamentu prišla SNS. Najskôr chceli neziskovky označovať za „zahraničných agentov“ či za „organizácie so zahraničnou podporou“. Keď zistili, že s tým bude mať problém Súdny dvor Európskej únie (rozhodol tak o veľmi podobnom maďarskom zákone o mimovládkach), prišli s úpravou združení ako lobistov.

Návrh priniesol poslanec SNS Adam Lučanský. Takto majú byť označené mimovládne organizácie, ktoré „sa na pravidelnej báze stýkajú s verejnými činiteľmi“ a ovplyvňujú ich priamo alebo nepriamo.

Čo je to nepriame ovplyvňovanie, Lučanského návrh nedefinuje, takže za lobistu môže byť považované takmer každé združenie. „Je to tam nie úplne šťastne definované, ale sme za to, aby to v tejto právnej úprave prešlo, aby sa téma otvorila a aby sa to riešilo,“ povedal k tomu poslanec SNS.

V praxi by sa občianske organizácie, ktoré chcú ovplyvňovať verejných funkcionárov, mali registrovať a zverejňovať zoznam svojich aktivít. Lobingom by napríklad bol aj verejný apel niektorých združení na poslancov, aby nejaký zákon podporili či nepodporili.

Zároveň by mali viesť finančné výkazy a podrobnú evidenciu darcov. Ak si nebudú plniť svoje povinnosti správne, hrozia im pokuty a v krajnom prípade aj zrušenie.

Navrhovatelia by to chceli pretlačiť napriek nesúhlasu Rady vlády pre mimovládne organizácie, ombudsmana, ale aj koaličného Hlasu, v ktorom majú s takýmto nastavením problém.

Tento zámer verejne obhajujú šéf úradu vlády Juraj Gedra a europoslanec Erik Kaliňák (obaja Smer). Práve z úradu vlády prišla myšlienka upraviť legislatívu o lobistoch. Gedra s Kaliňákom to označovali aj za splnenie sľubu, ktorý dal Robert Fico voličom, a upozorňovali, že legislatíva o lobistoch na Slovensku chýba už 20 rokov.

Zakrývajú sa Bruselom, ten žiada opak

Úrad vlády aj SNS sa pri predkladaní návrhu obhajujú aj požiadavkou Európskej komisie, OECD či Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), ktoré od Slovenska úpravu žiadajú.

Tieto organizácie však „nevyrušujú“ naše neziskovky, ale naši politici. „V demokratickom svete sa z pohľadu lobingu riešia ľudia, ktorí sú najdôležitejší, a to sú poslanci, ministri, štátni tajomníci a podobne,“ upozorňuje odborník na verejnú integritu Maroš Paulini.

Práve politici by si mali viesť záznamy, s kým majú stretnutia, pretože lobing rieši možné zneužitie vplyvu. A ten má parlament a vláda, nie občianske združenia.

Spomeňme zrejme najznámejší prípad ešte z čias prvej Ficovej vlády, keď sa prevalilo, že minister financií Ján Počiatek (Smer) sa v Monaku stretol počas pretekov F1 na jachte Ivana Jakaboviča s finančníkmi z J&T len pár dní pred oznámením výšky konverzného kurzu koruny voči euru. Podozrenie, že mohlo prísť k úniku mimoriadne cennej informácie, bolo veľmi silné, Fico za návštevu Počiatka na jachte kritizoval, ukázal mu symbolickú žltú kartu, no Počiatek ministrom zostal a bol ním aj v nasledujúcich vládach.

Zákon upravujúci takéto situácie na Slovensku nevznikol. Styk s lobistami by mal byť ukotvený v etickom kódexe pre poslancov, členov vlády či riadiacich pracovníkov na ministerstvách. Okrem lobingu by upravil aj prijímanie darov či iných výhod, no aj problematické správanie sa poslancov v pléne. Prijať ho chcel Andrej Danko ešte ako predseda Národnej rady (2016 – 2020). Odkazuje naň aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý by mal riešiť konflikt záujmov.

Zákon o lobingu sľubovali prijať aj vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Ak by sme teda postupovali podľa pravidiel regulujúcich lobing v iných európskych krajinách, minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok by napríklad musel podrobnejšie referovať aj o svojej víkendovej ceste na Formulu 1.

„To sú veci v najproblematickejších vodách lobingu. Mali by byť jasne regulované, pomenované. Prečo tam bol, kto to platil a za akých podmienok sa to dalo celé dokopy,“ hovorí predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martin Dubéci o výlete ministra vnútra a zároveň o zákone o mimovládkach.

Avizuje, že práve o tom budú poslanci hovoriť, keď sa v utorok alebo v stredu dostane v parlamente na pretras téma neziskových organizácií a lobingu.

Upozorňuje na to aj Paulini. „Je to, akoby sme nemali značky na diaľniciach, ale išli by sme riešiť kolobežkárov,” povedal s tým, že „keď chcú poslanci niekoho regulovať, mali by začať sami sebou“.

V koalícii sa však rozhodli začať reguláciou občianskej spoločnosti. „Považujeme mimovládne organizácie za súčasť verejného a najmä politického života a za organizácie, ktoré významne vstupujú do formovania verejnej mienky, a pritom to nie sú politické strany. Sme za to, aby sme zistili, kto ich podporuje, kto ich financuje, aký je ich cieľ, s kým sa stretávajú,“ argumentoval podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar.

Realita je pritom taká, že spôsob financovania mimovládne organizácie dokladujú už dnes.

Na otázku, prečo nezačnú politici od seba, Gašpar jasne neodpovedal. Zopakoval, že aktuálne je v parlamente zákon o mimovládnych organizáciách, a tak riešia ten.

Paulini tiež upozornil, že v zahraničí je bežné, že práve veľa neziskoviek a občianskych združení je zo zákona o lobingu vyňatých. „Je nezmysel, aby si napríklad združenie matiek autistických detí malo platiť právnika a zisťovať celý regulačný rámec. Je to pre nich neprimerané právne bremeno,“ uviedol.

Podľa Gašpara majú byť organizácie schopné napĺňať zákon, no zároveň upozorňuje, že menšie združenia budú od viacerých povinností oslobodené.

Politici si chodia „po rozumy“ aj do jednoty dôchodcov

Gedra a Kaliňák pri obhajobe zákona o neziskových organizáciách hovoria, že takto zistia, ktorí politici si chodia do mimovládok „po rozumy“.

„Po rozumy“ si však často chodia aj vládni politici, a to otvorene do mimovládok ako Jednota dôchodcov Slovenska či k odborárom a samosprávnym združeniam, ako je Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) či SK 8 združujúcemu samosprávne kraje. Práve ich vidieť v prítomnosti politikov najčastejšie a napĺňajú tak formálne definíciu lobistu, o ktorej hovorí Lučanského návrh.

Keď sme sa ho na to spýtali, povedal, že by mohli dostať výnimku. „Rieši sa možnosť vyňatia tripartity a ďalších organizácií, pretože to nedáva zmysel,“ povedal Lučanský. Aký zmysel dáva niektoré mimovládky vylúčiť a iné nechať, nie je zrejmé. Na otázku, prečo by mala dostať výnimku práve jednota dôchodcov, povedal: „Je to také, ako… neviem… nie je tam jasná hranica.“

Uznal, že aj jednota dôchodcov ovplyvňuje politikov, „ale nie je to charakteru, ako keď niekto lobuje za záujmy malého združenia, ktoré nie je celospoločenského charakteru“, povedal.

Šéf tohto združenia dôchodcov Michal Kotian v rozhovore pre Denník N povedal, že ich sa tento návrh zákona netýka. „My sme občianske združenie. Treba uvažovať aj o tom, aký cieľ sledujem. Podpísali sme memorandum, ale nie že pomôžeme vo voľbách, vždy je to spolupráca po voľbách.“

Ktoré združenia majú patriť medzi lobistov a na základe čoho sa rozdelia, v koalícii povedať nevedeli. Má sa to špecifikovať v ďalšom pozmeňujúcom návrhu, o ktorom by mal ústavnoprávny výbor rokovať už v utorok.

Faktom je, že stretávanie sa politikov so zástupcami odborárov, samospráv, zamestnávateľov a rôznych odborných a záujmových združení je pri tvorbe zákonov a napríklad sociálnych či dopravných politík bežnou súčasťou ich práce a je žiaduce, ak od štátu očakávame prijímanie kvalitných zákonov.

Škandalózne, hovoria odborári

Odborári sa už voči koaličnému návrhu ostro ohradili. Označovanie za lobistov považujú za škandalózne. „Marcový, ako aj novembrový návrh legislatívnej zmeny boli predložené bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie, mimo štandardného legislatívneho procesu a predstavujú bezprecedentný zásah do fungovania občianskej spoločnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení snemu Konfederácie odborových zväzov.

Koaličnú snahu považujú za „priamy útok na ústavou garantovanú pluralitu názorov a slobodu združovania sa“.

Ombudsman Róbert Dobrovodský označil návrh za náhubkový zákon a upozornil, že nejasné formulácie môžu viesť k tomu, že aj využívanie základných práv a slobôd, ako napríklad petície, bude považované za lobing.

Ku kritike sa pridala aj Rada vlády pre mimovládne organizácie, ktorá je poradným orgánom Ficovho kabinetu. Vyzvala poslancov, aby návrh odmietli. „Regulácia lobingu, tak ako je v návrhu predložená, nerieši kvalitne ani reguláciu lobingu samotnú a navyše vytvára možnosti pre diskrimináciu a šikanovanie mimovládnych organizácií, verejnoprospešných inštitúcií aktívnych občanov žijúcich na Slovensku,“ uviedla rada.

Marcel Zajac, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií, v rade vlády povedal, že „keď sa k takémuto netradičnému kroku odhodlá poradný orgán vlády, je to vážny signál, že niečo nie je v poriadku“.

Lučanský: Byť lobistom nie je hanba 

Mimovládne organizácie sa obávajú ostrakizácie a negatívneho nálepkovania. Lučanský však hovorí, že byť lobistom nie je hanba. Spomína pritom na časy, keď bol asistentom europoslanca Miroslava Radačovského, a tak sa s lobistami napríklad z Facebooku stretával pravidelne.

Opísal, že keď bolo napríklad hlasovanie na výbore, ozvali sa mu lobisti, on sa s nimi stretol a povedali si svoje argumenty. „Nevidím dôvod, prečo by sa mali hanbiť za to, označiť sa ako lobisti, zaevidovať, s kým sa stretli a čo riešili,“ povedal.

Lobing je profesia, ktorú aj v iných krajinách upravuje zákon. Nie však výhradne ako zástupcov mimovládnych organizácií.

Centrálny register lobistov v rámci Európskej únie obsahuje tisíce lobistov z firiem, ale aj aktivistov či cirkví.

U nás sa aktuálne takáto významná úprava rieši cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o neziskových organizáciách, ktorá pritom mala mať pôvodne iný cieľ. Lučanský pritom hovorí, že budúci rok by mala koalícia priniesť komplexný zákon o lobingu, ktorý prejde aj medzirezortným pripomienkovým konaním.

Prečo by teda mal prejsť tento zákon, ak tu bude o chvíľu iná novela? Na to poslanci vysvetlenie nemajú. „Máme v pláne riešiť lobing ako taký. Sme za to, aby sa to riešilo plošne aj v prípade právnických a iných osôb, ktoré zasahujú do politického diania,“ uviedol Lučanský.

Návrh zákona o mimovládnych organizáciách navyše nemá podporu celej koalície. Problém s ním majú predovšetkým v Hlase, druhej najväčšej vládnej strane.

„Človek musí vedieť, odkiaľ a od koho je mimovládna organizácia financovaná, ale strana Hlas nepodporí pozmeňujúci návrh týkajúci sa lobingu,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš a dodal, že pravidlá lobingu sa majú riešiť v samostatnom zákone.

„Nemyslím si, že by to tam malo byť,“ hovorí o označení lobisti poslanec Roman Malatinec z Hlasu. Sám sa pýta, či bežné kultúrne združenie, ktoré spája umelcov a rokuje o nejakom probléme s ministerstvom kultúry, má byť označené za lobistu alebo či je to partner. „To sú citlivé veci,“ hovorí Malatinec a vyzýva na odbornú diskusiu o téme.

Hovoriť o tom budú aj na poslaneckom klube pred hlasovaním.

To, že ide o problematickú úpravu, naznačuje aj spôsob, akým sa presúva z jednej schôdze na druhú. V parlamente je návrh už od 27. marca. Prvým čítaním prešiel ešte koncom apríla. Odvtedy sa zasekol.

Koalícia prichádza s rôznymi pozmeňujúcimi návrhmi na poslednú chvíľu a odkladá hlasovanie až na koniec schôdze. Gašpar nevylúčil, že rovnako to bude aj tentoraz a napokon sa zákon presadiť v tomto roku nepodarí.