Jana Sedláková
Zbavte sa negatívnych emócií. Takýmto sloganom ma cez sociálne siete lákali výrobcovia jedného motivačného diára, aby som si ho kúpila.
Stalo sa akýmsi trendom zbavovať sa negatívnych myšlienok, emócií, hnevu. Psychologička Lenka Uherová však upozorňuje, že ak by sme sa zbavili hnevu, tak podľa evolučných psychológov ľudstvo neprežije ani jednu generáciu. No tiež je veľký rozdiel medzi emóciou a myšlienkou.
Rozprávali sme sa o trende toxickej pozitivity, z ktorej vyplýva napríklad aj presvedčenie, že ak budete stále myslieť pozitívne a vnímať všetko iba pozitívne, tak budete mať šťastný život. V praxi to však často vyzerá úplne inak.
„My ako ľudstvo by sme si veľmi priali, aby sme vedeli ovládať veci, ktoré sa ovládať nedajú. Hľadáme potom rôzne, hoci aj také nelogické veci, ktoré nám dajú pocit, že to máme pod kontrolou,“ hovorí Lenka Uherová.
Dá sa zbaviť negatívnych myšlienok a naladiť sa len na tie pozitívne?
Keď hovoríme o pozitivite, je dôležité rozlišovať, čo je myslenie a čo je prežívanie alebo emócia. Existuje metóda, ktorá sa volá kognitívny reframing, a človek pri nej aktívne venuje čas tomu, aby prerámcoval svoje myšlienky.
Je však dôležité rozlišovať, či iba niečo prerámcovávam alebo nejako manipulujem s prežívaním či s emóciami. Pretože to druhé sa neukazuje ako úplne vhodné a užitočné v dlhodobo udržateľnom postoji k sebe a k podnetom, na ktoré emocionálne reagujeme.
Rozveďme si to bližšie. Dá sa teda zbaviť negatívnych myšlienok?
Myšlienok sa zbaviť vieme. Ako však vravím, treba rozlíšiť, či hovoríme o myšlienkach alebo emóciách. Myšlienky sú totiž kognitívne procesy a to, ako rozmýšľame nad vecami, ako sa staviame k situáciám a či sa na ne vieme pozrieť objektívne, je súčasťou našej psychickej odolnosti.
Napríklad nebudem rozmýšľať spôsobom, že niečo sa určite stalo preto, lebo som lúzer, nič si nezaslúžim, som hrozná osoba a nikdy sa mi nič nepodarí. Toto myslenie je veľmi neefektívne, ale dá sa s tým pracovať.
Keď si zoberieme opačný extrém, tak príkladom neefektívneho rozmýšľania je aj spôsob myslenia: „Ja som úžasná, všetko sa mi vždy podarí a čo sa nepodarilo, je dôsledok konania zlých ľudí a ich nepriazne voči mne.“ Aj tu chýba kontakt s realitou.
Odolní jedinci sa pri zlyhaniach či nepríjemných situáciách vedia pozrieť objektívne na realitu, majú na to realistický pohľad, vedia, čo mohli ovplyvniť a čo sú náhody. Takto pracovať s myšlienkami sa ukazuje ako efektívne.
Keď sa však vrátime k emóciám, čím sa myslí cítiť sa nejako alebo mať nejaké prežívanie, tak s tým nie je úplne vhodné manipulovať. Emócia je totiž neurologická reakcia na nejaký podnet, ktorý prichádza. Do mozgu prichádza nejaká informácia a on na ňu reaguje emóciou. Má pre nás nejaký význam a je veľmi užitočná. Hovoriť si „Nie, mozog, nepočujem, čo mi signalizuješ, lebo táto emócia je zlá.“ nie je výhodné.
Toto je pravdepodobne častý problém, že si zamieňame myšlienku a emóciu. Čo by sa teda stalo, keby sme sa zbavili negatívnych emócií?
Ako prvé by som chcela povedať, že rozumiem, prečo ľudia nechcú negatívne emócie. Pripadá mi prirodzené, že sa chceme cítiť dobre, chceme mať príjemné prežívanie, radi by sme cítili príjemné veci. Asi nikto nepovie, že si chce užiť nepríjemné prežívanie.
Čiže táto pohnútka sa mi zdá ľudská, normálna. Zároveň však je prirodzené a normálne aj to, že máme nejaké spektrum emócií, a má to svoju úlohu. Homo sapiens je na tejto planéte možno aj státisíce rokov a evolúciou sa negatívne emócie nevymazali, takže sú potrebné.
Stačí sa pozrieť na
