Denník N

Ukrajina má najmladšieho premiéra, môže ju Hrojsman zreformovať?

Ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman. FOTO - TASR/AP
Ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman. FOTO – TASR/AP

Nová ukrajinská vláda stratila reformátorov a vznikala za zatvorenými dverami. Najväčšie očakávania sú na mladom, 38-ročnom politikovi, ktorý sa hrdo hlási k svojmu židovskému pôvodu a chuti k reformám.

Po dvoch mesiacoch trápenia má Ukrajina nového premiéra. Volodymyr Hrojsman z prezidentovho Bloku Petra Porošenka získal vo štvrtok v parlamente podporu pre svoju vládu.

Nahradil tak svojho predchodcu Arsenija Jaceňuka, ktorý dva roky od revolúcie na Majdane stratil podporu v parlamente aj vo verejnosti. Jeho Ľudový front však vo vláde ostáva.

„Ukázali sme novú politickú kultúru,“ rozprával už ako bývalý premiér na Kyjevskom bezpečnostnom fóre v dobrej nálade. Podľa neho ostáva kurz vlády ten istý. Smerom k Európe a NATO.

Len o jedného viac

Vláda jeho nástupcu, Hrojsmana, je však pre mnohých znalcov ukrajinskej politiky sklamaním. Vznikala totiž po starom. Netransparentne, bez debaty s občianskou spoločnosťou a pomocou prebehlíkov. V parlamente má len 227 poslancov, len o jeden hlas viac, ako je nutné.

„Otázka nie je, či vydrží, ale kedy sa rozpadne,“ myslí si ukrajinská politologička Maria Zolkina. Medzi obomi vládnymi stranami panuje podľa nej naďalej veľká nedôvera. „Navyše budú čeliť mnohým opozičným stranám, ktoré na nich budú masívne útočiť s cieľom vyvolať predčasné voľby,“ dodáva.

Pôvodne sa ako o novej premiérke Ukrajiny, ktorá by mohla presadiť potrebné reformy, uvažovalo o ministerke financií, americkej rodáčke Natalii Jaresko, ktorej robil poradcu Ivan Mikloš. Práve jemu ponúkla ako prvá miesto ministra financií, z čoho nakoniec zišlo.

„Príbeh Jaresko je veľmi smutný. Mohla byť zárukou, že nebude ovplyvňovaná oligarchami, mala by voľnú ruku pri presadzovaní reforiem, práve preto však nakoniec nemala dostatočnú podporu v parlamente,“ rozpráva Zolkina z ukrajinskej Nadácie pre demokratické iniciatívy.

Ministrom financií bude nakoniec Oleksandr Danyljuk, ktorý bude mať na starosti vyjednávanie o pôžičke s Medzinárodným menovým fondom. Reformátori ako americká rodáčka Jaresko, či minister hospodárstva z Litvy Aivaras Abromavičius, tak v ukrajinskej vláde skončili.

Bývalý konzultant americkej firmy McKinsey & Company bude musieť presvedčiť MMF, že proreformný kurz krajiny sa nekončí, aby Kyjev mohol dostať 15,4-miliardovú pôžičku na zvrátenie ekonomického kolapsu.

„Mal medzi poslancami oveľa väčšiu podporu ako Mikloš, považovali ho za oveľa lepšieho kandidáta,“ hovorí ukrajinský politológ Taras Berezovec. Problém s tým, že sa nechcel vzdať slovenského občianstva, podľa neho nebol kľúčový.

Židovský premiér

Nový, 38-ročný premiér Hrojsman je vykresľovaný ako priateľ Petra Porošenka. Podľa domácich znalcov to však nemusí nevyhnutne znamenať, že najmladší premiér v histórii Ukrajiny bude jeho bábkou.

„Má veľké ambície, ak sa chce presadiť, bude musieť urobiť reformy a niekedy aj ísť do konfliktu s prezidentom. Pri rokovaní o vláde ukázal, že má guráž, a išiel do otvoreného konfliktu s Porošenkom, keď odmietal jeho ľudí vo svojom kabinete a zarazil ho svojimi požiadavkami,“ dodáva Berezovec.

Hrojsman sa vypracoval ako starosta mesta Vinnycja, odkiaľ sa poznal s miestnym oligarchom Porošenkom. Neskôr zastával funkcie ministra a naposledy predsedu parlamentu. Má imidž efektívneho manažéra. Vo verejnosti však nie je vnímaný ako jeden z top lídrov.

„Toto bude jeho šanca presadiť sa,“ dodáva Berezovec.

Myslí si to aj ukrajinský časopis Vremje. „Zdá sa, že hlavným reformátorom vo vláde bude premiér, vidno uňho chuť na reformy,“ napísal týždenník po jeho vymenovaní.

Izraelské médiá si zase všimli, že vládu, ktorú v Rusku po proeurópskej revolúcii na Majdane označovali za fašistickú, povedie židovský premiér. „Ako veľa starostov na Ukrajine, Volodymyr Hrojsman počas židovského nového roku Roš Hašana či Chanuky navštevoval synagógu. Na rozdiel od ostatných však nie ako politické gesto, ale pretože je sám jedným z členov židovskej komunity vo Vinnycji v centrálnej Ukrajine,“ napísala Židovská telegrafická agentúra (JTA).

Jeden z lídrov židovskej komunity na Ukrajine, Jozef Zissels, dáva Hrojsmanov nástup do premiérskeho úradu ako príklad, že s antisemitizmom na Ukrajine to nie je také zlé. „Je to práve naopak,“ povedal pre izraelský server bývalý sovietsky disident.

„Je to muž akcie, ktorý nerozpráva veľa, ale urobí vec,“ povedal o ňom rabín Šaul Horowitz z Hrojsmanovho mesta.

Guráž na reformy možno má, jeho problémom však môžu byť jeho samotní poslanci. V parlamente tvoria len veľmi krehkú väčšinu a nie všetci poslanci vládnej koalície sú z novej vlády nadšení.

„Ďalším negatívom novej vlády je obrovské množstvo vicepremiérov, až šesť, mnohí pritom nemajú za sebou žiadne právomoci ani aparát,“ hovorí Zolkina. Otázka je, akú podporu bude mať napríklad vo vláde nová vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Ivana Klimpuš-Cincadze. „Aby to fungovalo, potrebovala by vlastné ministerstvo,“ dodáva analytička.

„Ukážem, ako sa má riadiť krajina,“ vyhlásil Hrojsman po svojom emotívnom prejave.

Vzhľadom na podmienky, za ktorých vstúpil do vlády, bude úspechom, ak vydrží dva roky do riadnych parlamentných volieb bez toho, aby stratil apetít na reformy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie