Denník NNa všetky štyri svetové strany sa utekať nedá

Ivan ŠtulajterIvan Štulajter
9Komentáre

Ak minister Blanár nemá rád stretnutia so Sergejom Lavrovom, dá sa to síce pochopiť, ale ťažšie vysvetliť.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

 Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Minister Juraj Blanár sa stretáva so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom a zostáva záhadou, o čo mu na týchto stretnutiach ide. Na to posledné stretnutie, maltské, dokonca musel reagovať jeho úrad akýmsi dementi, že sme jasne ukotvení v NATO. Podľa Lavrova totiž vraj Slovensko prejavilo záujem o nový (ruský) euroázijský bezpečnostný rámec.

Dnes už prepustený diplomat z Blanárovho blízkeho okruhu Ivan Novotný, ktorý ministra sprevádzal aj na zasadnutí OSN, v rozhovore pre Denník N povedal, že žiadosť ruskej strany o stretnutie s Lavrovom Juraja Blanára v New Yorku podráždila a iritovala.

Ak sa prikloníme k názoru, že stretnutia s ruským šéfom vojnovej diplomacie Lavrovom sú našej mierovej holubici ministrovi zahraničných vecí naozaj nepríjemné, nájdeme v tom kus racia. Rusko pod vedením prezidenta Vladimíra Putina totiž zbabralo, čo sa dalo. A nie obyčajne, ale, ako sa patrí, grandiózne. Takže, obrazne povedané, sedieť s Lavrovom je ako sedieť v električke vedľa niekoho, kto sa dlho neumýval.

Tu je náčrt hrubých kremeľských chýb a medzinárodných blamáží, ktoré spôsobila Putinova „špeciálna operácia“ a sú v ťažkom rozpore s tým, čo onehdy na moskovskom Červenom námestí vyriekol činovník Smeru Ľ. Blaha, že „Rusko je krásne, Rusko je múdre, Rusko je vyspelé“.

  • Vstupom Švédska a Fínska sa posilnilo NATO, teda obranné zoskupenie demokratických štátov, ktoré však Kremeľ v rozpore s realitou predstavuje tamojšej verejnosti ako útočnú alianciu namierenú proti Rusku.
  • Po vyhnaní Baššára Asada je to strata vplyvu a zrejme aj svojich vojenských základní v Sýrii. Rusko totiž už nemalo vojenské kapacity postaviť sa za diktátora.
  • Sklamanie Arménov, keď ich vojnou vyčerpané Rusko, ich tradičný spojenec, už nedokázalo podporiť v konflikte s Azerbajdžanom o enklávu v Náhornom Karabachu.
  • Krajiny ako Kazachstan a Uzbekistan sa odvracajú od Ruska a snažia sa o väčšiu nezávislosť a nové partnerstvá.
  • Prehlbuje sa ruská závislosť od Číny, ktorá expanduje na ruský Ďaleký východ.
  • Rozbitie európskeho trhu s ruským plynom a ropou. V plnej nahote sa obnažilo, že tieto komodity Rusko využíva ako geopolitickú zbraň.
  • S tým súvisí urýchlenie energetickej transformácie EÚ, podpora obnoviteľných zdrojov energie a situovanie kontroverzného Green Dealu do nových bezpečnostných siločiar, čím tento projekt narastá na význame.
  • Ťažké straty na reputácii a široká medzinárodná izolácia Ruska so Západom: v bankovom styku, v prúdení kapitálu, know-how, tovaroch, športe, kultúre, vo vede…
  • Militarizácia Európskej únie, zvyšovanie obranných rozpočtov, boom európskej zbrojariny. Zvlášť Poľsko, pobaltské štáty, ale napokon aj Slovensko masívne investujú do svojej obrany a vojenského vybavenia. Zo strachu z Ruska.
  • Nové formy vojny na Ukrajine, ako je napríklad využívanie dronov, kladú nové nároky na zbrojovky a prím majú tie, ktoré majú dobrý prístup k špičkovým technológiám, čipom a pod. To sa netýka ruských zbrojoviek, ktoré sú odkázané na pašovanie.
  • Väčšie pripútanie Ukrajiny k Západu, čo je presný opak toho, čo v Kremli sledovali „špeciálnou operáciou“. Ukrajina smeruje do EÚ a minimálne k bezpečnostným garanciám, ktoré budú v obsahu identické, ako keby bola v NATO.
  • Hlboký a v desaťročiach rátaný rozkol medzi ukrajinským a ruským národom. Predstavme si, keby sa do takéhoto hrozného stavu dostali vzťahy medzi Slovákmi, Čechmi a Moravanmi.
  • Oslabenie ruskej armády – všetci od Číny cez EÚ až po USA vidia, že „cár“ je nahý. Ruská armáda nedokáže poraziť slabšieho. Má obrovské straty na životoch, technike, problémy s logistikou. A bude to každým dňom bojov na ukrajinskom území stále horšie. Nik vrátane Číny a Indie, od ktorých je Rusko závislé, nemá záujem o jeho militarizáciu.
  • Okrem mŕtvych ruských vojakov a invalidov státisíce Rusov ušli pred Putinom z Ruska. To je strata pracovnej sily, intelektu.
  • Pri všetkej nedokonalosti západných sankcií a nedôslednosti pri ich vymáhaní ruská ekonomika neprekvitá, nebude prekvitať a jej perspektíva je vo vojnovom režime len čierna. (A ruskí oligarchovia so svojimi rodinami sa už nebudú rozťahovať v Londýne či na Francúzskej riviére ako doma.)
  • Zablokovanie ruských aktív na Západe, ktoré chýbajú…

Netvrdíme, že všetky tieto argumenty, ktoré z kremeľského vedenia robia ohromných babrákov, nosí minister Blanár vo svojej hlave, ale možno to tiež takto nejako intuitívne cíti. A to napriek tomu, že vraj uveril kremeľskej lži o genocíde Rusov na východnej Ukrajine, ktorých bolo treba zachrániť. Mimochodom, aj keby to bola pravda, a nie vyvrátené klamstvo, ani tak Putinova „špeciálna operácia“ nedáva zmysel.

Tak prečo s tým Lavrovom minister Blanár vôbec paktuje, na čí pokyn a s akou úlohou? V tomto bode sa dostávame na neistú pôdu špekulácií. Tak aspoň jednu, ktorú by sme mohli nazvať: Na všetky štyri svetové strany sa utekať nedá.

Rusko je útočiskom pre skrachovaných diktátorov, autokratov a korupčníkov. Napríklad Viktor Janukovyč – bývalý prezident Ukrajiny, ktorý bol zvrhnutý počas Euromajdanu v roku 2014. Alebo aktuálne sýrsky diktátor Baššár Asad. Ich novým domovom sa stalo Rusko. A čo taký Viktor Orbán alebo Robert Fico a spol., keď prídu o moc? Zostanú doma niesť za svoje činy následky?

 

 

 

 

 

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].