Na všetky štyri svetové strany sa utekať nedá

 Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Minister Juraj Blanár sa stretáva so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom a zostáva záhadou, o čo mu na týchto stretnutiach ide. Na to posledné stretnutie, maltské, dokonca musel reagovať jeho úrad akýmsi dementi, že sme jasne ukotvení v NATO. Podľa Lavrova totiž vraj Slovensko prejavilo záujem o nový (ruský) euroázijský bezpečnostný rámec.

Dnes už prepustený diplomat z Blanárovho blízkeho okruhu Ivan Novotný, ktorý ministra sprevádzal aj na zasadnutí OSN, v rozhovore pre Denník N povedal, že žiadosť ruskej strany o stretnutie s Lavrovom Juraja Blanára v New Yorku podráždila a iritovala.

Ak sa prikloníme k názoru, že stretnutia s ruským šéfom vojnovej diplomacie Lavrovom sú našej mierovej holubici ministrovi zahraničných vecí naozaj nepríjemné, nájdeme v tom kus racia. Rusko pod vedením prezidenta Vladimíra Putina totiž zbabralo, čo sa dalo. A nie obyčajne, ale, ako sa patrí, grandiózne. Takže, obrazne povedané, sedieť s Lavrovom je ako sedieť v električke vedľa niekoho, kto sa dlho neumýval.

Tu je náčrt hrubých kremeľských chýb a medzinárodných blamáží, ktoré spôsobila Putinova „špeciálna operácia“ a sú v ťažkom rozpore s tým, čo onehdy na moskovskom Červenom námestí vyriekol činovník Smeru Ľ. Blaha, že „Rusko je krásne, Rusko je múdre, Rusko je vyspelé“.

• Vstupom Švédska a Fínska sa posilnilo NATO, teda obranné zoskupenie demokratických štátov, ktoré však Kremeľ v rozpore s realitou predstavuje tamojšej verejnosti ako útočnú alianciu namierenú proti Rusku.
• Po vyhnaní Baššára Asada je to strata vplyvu a zrejme aj svojich vojenských základní v Sýrii. Rusko totiž už nemalo vojenské kapacity postaviť sa za diktátora.
• Sklamanie Arménov, keď ich vojnou vyčerpané Rusko, ich tradičný spojenec, už nedokázalo podporiť v konflikte s Azerbajdžanom o enklávu v Náhornom Karabachu.
• Krajiny ako Kazachstan a Uzbekistan sa odvracajú od Ruska a snažia sa o väčšiu nezávislosť a nové partnerstvá.
• Prehlbuje sa ruská závislosť od Číny, ktorá expanduje na ruský Ďaleký východ.
• Rozbitie európskeho trhu s ruským plynom a ropou. V plnej nahote sa obnažilo, že tieto komodity Rusko využíva ako geopolitickú zbraň.
• S tým súvisí urýchlenie energetickej transformácie EÚ, podpora obnoviteľných zdrojov energie a situovanie kontroverzného Green Dealu do nových bezpečnostných siločiar, čím tento projekt narastá na význame.
• Ťažké straty na reputácii a široká medzinárodná izolácia Ruska so Západom: v bankovom styku, v prúdení kapitálu, know-how, tovaroch, športe, kultúre, vo vede…
• Militarizácia Európskej únie, zvyšovanie obranných rozpočtov, boom európskej zbrojariny. Zvlášť Poľsko, pobaltské štáty, ale napokon aj Slovensko masívne investujú do svojej obrany a vojenského vybavenia. Zo strachu z Ruska.
• Nové formy vojny na Ukrajine, ako je napríklad využívanie dronov, kladú nové nároky na zbrojovky a prím majú tie, ktoré majú dobrý prístup k špičkovým technológiám, čipom a pod. To sa netýka ruských zbrojoviek, ktoré sú odkázané na pašovanie.
• Väčšie pripútanie Ukrajiny k Západu, čo je presný opak toho, čo v Kremli sledovali „špeciálnou operáciou“. Ukrajina smeruje do EÚ a minimálne k bezpečnostným garanciám, ktoré budú v obsahu identické, ako keby bola v NATO.
• Hlboký a v desaťročiach rátaný rozkol medzi ukrajinským a ruským národom. Predstavme si, keby sa do takéhoto hrozného stavu dostali vzťahy medzi Slovákmi, Čechmi a Moravanmi.
• Oslabenie ruskej armády – všetci od Číny cez EÚ až po USA vidia, že „cár“ je nahý. Ruská armáda nedokáže poraziť slabšieho. Má obrovské straty na životoch, technike, problémy s logistikou. A bude to každým dňom bojov na ukrajinskom území stále horšie. Nik vrátane Číny a Indie, od ktorých je Rusko závislé, nemá záujem o jeho militarizáciu.
• Okrem mŕtvych ruských vojakov a invalidov státisíce Rusov ušli pred Putinom z Ruska. To je strata pracovnej sily, intelektu.
• Pri všetkej nedokonalosti západných sankcií a nedôslednosti pri ich vymáhaní ruská ekonomika neprekvitá, nebude prekvitať a jej perspektíva je vo vojnovom režime len čierna. (A ruskí oligarchovia so svojimi rodinami sa už nebudú rozťahovať v Londýne či na Francúzskej riviére ako doma.)
• Zablokovanie ruských aktív na Západe, ktoré chýbajú…

Netvrdíme, že všetky tieto argumenty, ktoré z kremeľského vedenia robia ohromných babrákov, nosí minister Blanár vo svojej hlave, ale možno to tiež takto nejako intuitívne cíti. A to napriek tomu, že vraj uveril kremeľskej lži o genocíde Rusov na východnej Ukrajine, ktorých bolo treba zachrániť. Mimochodom, aj keby to bola pravda, a nie vyvrátené klamstvo, ani tak Putinova „špeciálna operácia“ nedáva zmysel.

Tak prečo s tým Lavrovom minister Blanár vôbec paktuje, na čí pokyn a s akou úlohou? V tomto bode sa dostávame na neistú pôdu špekulácií. Tak aspoň jednu, ktorú by sme mohli nazvať: Na všetky štyri svetové strany sa utekať nedá.

Rusko je útočiskom pre skrachovaných diktátorov, autokratov a korupčníkov. Napríklad Viktor Janukovyč – bývalý prezident Ukrajiny, ktorý bol zvrhnutý počas Euromajdanu v roku 2014. Alebo aktuálne sýrsky diktátor Baššár Asad. Ich novým domovom sa stalo Rusko. A čo taký Viktor Orbán alebo Robert Fico a spol., keď prídu o moc? Zostanú doma niesť za svoje činy následky?