Inzercia
Stratégia udržateľného rozvoja turizmu v hlavnom meste, dôraz na kvalitu, a nie kvantitu, zjednotenie komunikácie mesta v oblasti destinačného marketingu, ale aj dôležitosť vybudovania kongresového centra – to sú len niektoré z cieľov nového vedenia oblastnej organizácie cestovného ruchu Bratislava Tourist Board (BTB).
Od septembra je predsedníčkou predstavenstva BTB Nina Erneker. Kongresovému cestovnému ruchu a eventom sa venuje viac ako 20 rokov. Organizovala biznisové, protokolárne, športové i konferenčné podujatia od 20 do 5000 hostí. O jej vízii a plánoch sa dozviete viac v rozhovore.
Aké sú podľa vás hlavné výzvy, ktorým čelí Bratislava ako mesto v oblasti cestovného ruchu a tiež Bratislava Tourist Board (BTB) v nasledujúcom období?
Výziev je v súčasnosti veľa. Bratislava je stále pomerne neobjavenou destináciou, v porovnaní s okolitými krajinami máme menej prichádzajúcich turistov. Naše hlavné mesto má síce stále ďaleko k trendu tzv. overturizmu, no počas hlavnej sezóny sme skoro plní a vnímame veľké resty v destinačnom manažmente, hlavne v oblasti riadenia turistických autobusov. Našou príležitosťou je mimosezóna a postupné zavádzanie koncepčných riešení. Hlavnou výzvou BTB v nadchádzajúcom roku je popasovať sa s vyrovnaným rozpočtom a zastabilizovať organizáciu tak, aby časom vznikali aj rezervy využiteľné na rast. Plánov je veľa, so zdrojmi musíme zaobchádzať zatiaľ opatrne.
V septembri ste sa stali novou predsedníčkou predstavenstva BTB – aká je vaša vízia, čo sa týka riadenia tejto organizácie?
Ako som už naznačila, vízia sa dá presadzovať iba v stabilnom prostredí. Ak musíte hasiť, neviete tvoriť. Zmena vo vedení BTB sa týkala aj výkonnej pozície, a na miesto výkonného riaditeľa BTB nastúpil Lukáš Pucovský, ktorý má bohaté skúsenosti z oblasti marketingu a komunikácie. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že sa podarilo vybrať kompaktný tím, ktorý sa bude navzájom dopĺňať. Verím preto, že sa nám spoločne podarí presadiť zmeny v riadení, jednou z nich je napríklad digitalizácia interných procesov, ktorá by nám mala pomôcť zefektívniť a sprehľadniť systém práce a uvoľniť ruky na kreatívu.
Okrem plánovaného reštartu, je niečo, čo by ste pri fungovaní organizácie ponechali?
Ako bývalý zamestnanec BTB som nešla do úplne neznámeho prostredia. Organizácia vždy bola transparentná a vždy sa veľmi striktne dodržiavali rozpočtové pravidlá. Ešte stále si síce pamätám svoj prvý kultúrny šok pri kontakte s byrokraciou verejnej správy, to skoro až fyzicky bolelo, no v prípade kontroly sme vždy ocenili, že máme „papiere v poriadku“.
Aké sú vaše plány v oblasti komunikácie na súčasných a potenciálnych členov – čo pre nich môžete urobiť a čo naopak môžu oni urobiť pre BTB?
Počas prvých mesiacov vo vedení absolvujem desiatky osobných stretnutí s najrôznejšími stakeholdermi i potenciálnymi členmi. Veľmi akútne vnímam potrebu zmeniť uhol pohľadu z perspektívy „čo ja ako člen BTB z členstva mám“ na rovinu „s čím vám ja ako člen môžem pomôcť“. Destinačný marketing a manažment je úžasný nástroj, kde súčtom 1 + 1 môžete dostať aj viac ako 2. Potrebujeme naštartovať synergie a zamyslieť sa aj nad spoločnou komunikáciou smerom do zahraničia. Každý člen má svoju sieť obchodných partnerov a zákazníkov, robí vlastný marketing a PR, a už len taká maličkosť, ako spoločný claim, vie významne posilniť značku Bratislava. Preto sa v súčasnosti zamýšľame aj nad jednotným naratívom komunikácie mesta smerom navonok i dovnútra spolu s magistrátom, a to na základe získaných dát.
Aký je v súčasnosti počet členov BTB, plánujete rokovania s novými potenciálnymi členmi?
V súčasnosti máme 70 členov a zopár nových „na ceste“. Naším zámerom je mať širokú a rôznorodú základňu, no združovať hlavne členov so záujmom o spoluprácu naprieč sektorom. Vidím veľký priestor v práci s hoteliermi, ktorí svedomito platia daň za ubytovanie a tým priamo podporujú rozvoj cestovného ruchu v meste. Je teraz na nás nájsť spoločne udržateľný a obojstranne akceptovateľný spôsob na reinvestíciu časti tejto mestskej dane do cestovného ruchu.
Čo sú podľa vás hlavné konkurenčné výhody Bratislavy – ktoré oblasti budete považovať za kľúčové v propagácii destinácie hlavného mesta?
Asi to bude znieť banálne, ale sme čistou, bezpečnou a dostupnou destináciou, máme pitnú vodu a dýchateľný vzduch. V uliciach centra stále stretávate lokálnych obyvateľov, v reštaurácii netreba mať rezerváciu mesiace vopred, sme obkolesení lesom. Toto už nie je samozrejmosťou ani v Európe. Vy ste sa však pýtali na propagáciu, tam je to zložitejšie. Destinačný marketing a tzv. place branding je pomerne náročná disciplína – nie je to o zmene loga či claimu. Radi by sme sa však zamerali na príjazdový cestovný ruch, bonitnejšiu cieľovú skupinu a propagovali naše autentické kultúrne dedičstvo od korunovácií, cez socialistický brutalizmus v architektúre až po modernú panorámu Bratislavy v tzv. downtowne. Každopádne, našou výhodou je poloha a dostupnosť. Návštevník i organizátor podujatí ocení možnosť pešej dostupnosti hlavných atrakcií, hotelov a venues. Nie je veľa destinácií, kde sa po historickom centre môžete voľne prechádzať, obzvlášť keď máte malé deti.
Budete sa v komunikácii zameriavať na propagáciu konkrétnej oblasti, ktorú považujete v Bratislave za silnú – Gastro? História? Kultúra?
Radi by sme v nadchádzajúcom roku pracovali hlavne s poznateľnosťou destinačného brandu. Zatiaľ som navnímala potrebu zjednotiť viacero komunikačných línií do jednej ústrednej. Uvidíme, ako sa nám to bude dariť.
Plánujete sa v propagácii mesta zamerať na konkrétne cieľové skupiny? Budú to bežní návštevníci mesta alebo MICE (korporátne stretnutia, incentíva, kongresy a eventy, pozn. red.) hostia?
Poznanie cieľových skupín považujem za prioritu. Nie je to však tak, že si máte vybrať jednu a tej sa venovať, leisure aj MICE sa dopĺňajú. Voľnočasoví turisti plnia Bratislavu v mesiacoch s „pekným počasím“, MICE vie byť skvelým nástrojom na vykrývanie mimosezóny a neprodukuje overturizmus. Naším cieľom je „predať“ ubytovaciu kapacitu. Plné hotely znamenajú vyšší výber dane za ubytovanie a lepšie možnosti na rozvoj cestovného ruchu v meste. Keď sa zamyslíme nad zložením hotelovej základne v širšom centre Bratislavy, cieľovka je pomerne jasná. Samostatnou kapitolou v našej pomyselnej knihe plánov a vízií je vybudovanie účelového kongresového centra v hlavnom meste. V minulosti bola vypracovaná tzv. feasibility study, ktorá potvrdila jeho opodstatnenie z viacerých hľadísk vrátane ekonomického, preto veríme, že sa tejto témy opäť zhostí odborná verejnosť i developeri.
Vnímate okolité mestá, ako je Viedeň, Praha a Budapešť ako konkurenciu alebo môže byť ich blízkosť, napríklad z pohľadu MICE vnímaná ako výhoda?
S naratívom „načo sa snažiť, veď Viedeň“ bojujem už dlho. Z pohľadu rozdelenia trhu je to určite silná konkurencia, no ja osobne to nevnímam ako benchmark, s ktorým sa my máme porovnávať. My nie sme a nikdy nebudeme ako Budapešť či Praha. Ak sa veľmi chceme porovnávať, napríklad veľkostne, môžeme súperiť s Ľubľanou, Talinom, Glasgowom, Gdaňskom, Grazom, Záhrebom a podobne. Nedá mi ale nepovedať jedno: učme sa od konkurencie, ale poďme svojou cestou. Hlavným cieľom je byť udržateľní, naplniť svoje kapacity tak, aby aj trh bol sýty, aj Bratislava celá.
Vidíte možnosť spolupráce aj mimo Bratislavy – viete si predstaviť lákať zahraničných leisure návštevníkov v spojení s inými mestami – Piešťany? Košice? Tatry?
Sme hlavné mesto a vstupnou bránou na Slovensko. To hovorí za seba. Bez spolupráce sa nikam nepohneme. Som v odvetví cez 20 rokov a doteraz nechápem, prečo sme si financovanie destinačného marketingu postavili na územnom členení. Ale to je komplexná téma na samostatný článok.
Nové vedenie BTB má za úlohu pripraviť koncepciu udržateľného cestovného ruchu – ako vidíte strategickú spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta celkovo a kedy by mohla byť koncepcia hotová?
Koncepcia bude hotová do konca roka, aktívne na nej pracujeme spolu s tímom profesionálov. Podieľajú sa na nej aj stakeholderi z akademického, kultúrneho a biznisového spektra. Spolupráca s mestom je kľúčová, nevyhnutná a poskytuje obrovské možnosti synergií. Už len keď sa nad tým zamyslíme z pohľadu financovania, mesto platí celú bezpečnosť, čistotu, kultúru a infraštruktúru. To je rámec, ktorý ďaleko presahuje naše členské v rámci BTB. V rámci koncepcie sa zameriavame práve na prienik rozvoja mesta s cestovným ruchom.
Témou sú dnes aj preplnené centrá mesta turistami, zavádzanie poplatkov za vstup do mesta a celkovo problém tzv. overturizmu. Budete sa pri propagácii mesta držať aj princípov udržateľného turizmu?
Chceme sa zamerať na kvalitu pred kvantitou. Bonitnejší klient a MICE by nám v tom mali pomôcť. Čo sa týka udržateľnosti, ja sama sa tejto téme profesionálne venujem už dlhšie. Aj v našom odvetví vnímam veľa greenwashingu, a preto si myslím, že je dôležité nielen konať, ale zároveň merať dosah týchto krokov. Onedlho nás čaká povinné ESG vykazovanie v rámci legislatívy, je potrebné naskočiť na tento vlak čo najskôr, aby sme zostali konkurencieschopní.
Ako hodnotíte vznik a doterajšiu činnosť Ministerstva cestovného ruchu SR – vidíte možnosti spolupráce?
Spolupráca nie je možnosť, ale nutnosť. Veľmi pozitívne vnímam odbornosť hlavných predstaviteľov, keďže drvivá väčšina z nich pôsobila aj v praxi. To je veľmi dobrý signál. Za svoje krátke pôsobenie som mala možnosť zúčastniť sa viacerých odborných konzultácií v súvislosti s pripravovanými kooperačnými projektami, a prístupnosť zástupcov ministerstva dialógu si nesmierne vážim. V dlhodobom horizonte by som spoluprácu videla v podpore nových leteckých liniek do Bratislavy a prehlbovaní marketingovej spolupráce s organizáciou Slovakia Travel.
V BTB ste pracovali už v minulosti, prečo ste prijali výzvu vrátiť sa ako predsedníčka predstavenstva?
Mám to šťastie, že som si za svoj profesný život vyskúšala veľa rôznych uhlov pohľadu na jednu vec. Oblasť incomingu, teda príjazdového cestovného ruchu, ma naučila remeslu. Oblasť cateringu mi umožnila spoznať väčšinu eventových lokácií v Bratislave, PR mi dalo pohľad zhora a organizácia podujatí mi vštiepila nutnosť sústredenia sa na detail a schopnosť zvládať stres. Počas pandémie som si darovala oddych a následne pôsobila na voľnej nohe ako konzultant pre business events. To je úroveň perspektívy zas o kúsok vyššie. A keď som sa na to celé pozrela zhora, došlo mi, že iba v destinačnom marketingu viete toto celé prepojiť, skĺbiť a tvoriť. Tak som tu.
