Oni sú na prázdninách a ja budem na Štedrý deň v službe, je to hrubý zásah. Lekári reagujú na novelu o nútenej práci

Vládni poslanci v stredu schválili novelu, ktorá má po vyhlásení mimoriadnej situácie prinútiť lekárov nastúpiť do práce pod hrozbou väzenia. Vo výpovedi je stále viac ako 3-tisíc nemocničných lekárov.

Ak sa s vládou do konca roka nedohodnú, budú od 1. januára výpovede. Novela zákona dáva vláde možnosť na 60 dní vyhlásiť vo vybraných okresoch mimoriadnu situáciu. Tú môžu potom ešte raz o 60 dní predĺžiť.

Minister hovorí, že už vytypovali okresy, kde by mimoriadnu situáciu vyhlásili. Podľa Markízy by malo ísť o Bratislavu, Trnavu, Nitru, Nové Zámky, Žilinu, Martin, Prešov a Košice. Tam sú nemocnice, kde je najväčší pomer výpovedí.

Počas mimoriadneho stavu lekárom prestanú plynúť výpovede, nemôžu napríklad nastúpiť do iných nemocníc a ich pracovný pomer nie je ukončený. Ak by „režim“ mimoriadneho stavu nerešpektovali a neprišli by do práce, hrozilo by im väzenie na najviac jeden rok. Mali by problém aj ísť na dovolenku či s práceneschopnosťou. Vypísať PN-ku by im mohol len lekár, ktorého by poveril okresný úrad.

Vláda takto postupuje zjavne preto, že keď v roku 2011 zostalo vo výpovedi 1 200 lekárov, odišli viacerí na PN.

Mimoriadna situácia zatiaľ vyhlásená nie je a minister Kamil Šaško opakuje, že k tomuto kroku nechce vláda dospieť a chce sa s odborármi dohodnúť. Vo štvrtok spolu nerokovali. Odborári podľa ministra Šaška odmietli prísť, lebo nesúhlasia, aby sa na rokovaniach zúčastnili aj iné organizácie, čo bola požiadavka ministra.

„Pán doktor Visolajský povedal, že nepríde, a ja tam ako minister potom nemám prečo byť,“ povedal Šaško v Rádiu Expres.

Lekárski odborári požiadali o stretnutie prezidenta Petra Pellegriniho. Žiadajú ho, aby nepodpísal zákon, ktorý mení podmienky o mimoriadnej situácii.

Denník N oslovil lekárov a lekárky s otázkou, ako vnímajú súčasnú situáciu. Sú medzi nimi takí, ktorým plynie výpovedná lehota, ale aj takí, ktorí výpoveď nepodali.

Vanda Chovanová,
primárka neonatológie, Detská Fakultná nemocnica v Košiciach

1. Vnímam to ako urážku – keď nebudete poslúchať, aj tak vás donútime a urobíme z vás nevoľníkov. A takto to na nejaký čas vyriešime. Prijalo to pár ľudí, ktorí sedia v parlamente a boli tam tento rok posledný deň, lebo idú na vianočné prázdniny. Ja napríklad slúžim Štedrý večer, 31. decembra aj 1. januára. A oni budú na prázdninách. Toto ma ako lekárku uráža. 35 rokov makám v štátnej plesnivej nemocnici, nad rámec toho, čo by mal lekár robiť. Mimoriadna situácia je na nejakú dobu – dva alebo štyri mesiace, takže je to bezzubé. Neviem, kde chcú za ten čas zohnať celé oddelenie ARO alebo novorodeneckú intenzívku.

A uráža ma aj to, že sú naše výpovede zužované na 62 eur. Ak by som ich nemala, tak poprosím syna, ktorý je lekárom vo Švajčiarsku, aby mi ich poslal. On má ani nie po dvoch rokoch v švajčiarskej nemocnici lepší plat, ako mám ja po 35 rokoch praxe. A to ešte v omnoho krajšej nemocnici ako ja. Nechceme švajčiarske platy, ale každý musí uznať, že keď niekto ostane v tejto nemocnici pracovať, tak by sa mala minimálne dodržiavať dohoda. Vo všetkom, nielen v platoch, lebo naozaj nejde o 62 eur.

Evidentne nie sú splnené všetky požiadavky, a tak zostávame vo výpovediach.

2. Už mám ponuku na primariát z Česka, prišla hneď potom, ako vláda schválila zákon o mimoriadnej situácii. Hneď v nedeľu mi prišla ponuka, či už by som to teraz vzala. Ale stále mám svoju misiu, že musíme vymeniť okná a prestavať intenzívku, tak najbližších desať týždňov od januára tu musím ostať. Ale či budem v pozícii primárky, lekárky alebo len stavbyvedúcej, to sa uvidí podľa toho, ako vláda zoženie náhradu.

3. Zostali sme vo výpovedi.

---

Eva Kušíková,
anestéziologička, Fakultná nemocnica Banská Bystrica

1. Môžem hovoriť iba za seba, nie za ostatné kolegyne a kolegov. Postup členov vládnucich strán ma nijako neprekvapil. Ako obvykle, aj teraz konajú z pozície moci. Každý, kto od vlaňajších parlamentných volieb dáva len trochu pozor, vidí, že schválenie zákona o mimoriadnej situácii zapadá do toho, čoho sme svedkami už niekoľko mesiacov. V súlade s heslom „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ vidíme bezškrupulózne kroky z pozície moci v rôznych oblastiach fungovania krajiny, od kultúry cez životné prostredie a neziskový sektor, až po prokuratúru a policajný zbor. Nie je preto žiadne prekvapenie, že zdravotníctvo nie je výnimkou. Absentuje zmysluplná (alebo vôbec nejaká) diskusia s odborníkmi na celé spektrum tém. Rýchlokvasené zákony sú schvaľované v skrátenom konaní, rušia sa kontrolné mechanizmy obvyklé v demokratickej spoločnosti. Poslanci, ktorí za tento zákon zahlasovali, pomohli vláde ďalej posunúť spor od nezhody lekárov s vládou o plnení záväzkov Memoranda spred dvoch rokov k občianskemu zápasu o základné princípy demokratického štátu. Úprimne ma zaujíma, aký postoj k situácii zaujme prezident Pellegrini.

2. Mám niekoľko ponúk na prácu v zahraničí, ale veľmi rada by som zostala pracovať na Slovensku. Aktuálne sme my nemocniční lekári  – a samozrejme nielen my – veľmi nahnevaní na situáciu v slovenskom zdravotníctve, ale paradoxne to vnímam ako dobrú správu. Hnev je stále ešte prejav energie, ktorá sa dá pretaviť do konštruktívnych zmien a do snahy o zlepšenie situácie. Nespokojnosť je predsa prvou podmienkou pokroku. Bojím sa však okamihu, keď prevládne znechutenie, demotivácia a rezignácia, lebo v takom prípade sa už zmeny robia extrémne ťažko. Našťastie, ešte stále poznám veľa kolegov a kolegýň, ktorí sa dennodenne s ohromným nasadením a za cenu veľkej osobnej obety snažia – ak už nie posunúť zdravotníctvo dopredu, tak aspoň pribrzdiť jeho pád a tak zlepšovať kvalitu života našich pacientov. Kým budem mať sily a príležitosť, rada sa k ich úsiliu pripojím aj ja.

3. Áno, nestalo sa nič, čo by ma presvedčilo, aby som ju stiahla. Práve naopak.

---

Jozef Záhumenský,
 prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky UNB v Bratislave-Ružinove

1. Mňa sa novela týka snáď iba okrajovo, pretože nie som vo výpovedi. Hoci plne podporujem drvivú väčšinu požiadaviek LOZ, súčasťou výpovedí sa stali, žiaľ, aj požiadavky, ktoré sú pre mňa absolútne neprijateľné a nepochopiteľné. Škoda. Iné, ktoré považujem za dôležité, sa do požiadaviek nedostali, napríklad posilnenie statusu odborných spoločností ako súčastí občianskej spoločnosti.

Chápem, že úlohou vlády je zabezpečiť funkčnú zdravotnú starostlivosť a táto novela zákona dáva isté karty do rúk aj štátnej moci pri vyjednávaní pre prípad, keď sa nedosiahne konsenzus. Na druhej strane je to hrubé a drastické zasahovanie do osobných slobôd lekárov a určite to neprinesie pokoj do spoločnosti. Pevne verím, že sa konsenzus nájde, hoci sa obávam, že akokoľvek táto akcia dopadne, posilní to súčasnú vládnu garnitúru na úkor dôvery obyvateľstva v lekársky stav.

2. Na Slovensko som sa v roku 2012 vrátil s jasným cieľom priblížiť naše pôrodníctvo európskym štandardom. Zatiaľ nepovažujem túto výzvu zďaleka za dokončenú, preto ešte neodídem. Odídem až vtedy, keď zistím, že tu naozaj nie je šanca na adekvátny rozvoj a zvyšovanie kvality poskytovania pôrodníckej starostlivosti. Ja tu šancu vidím v mladých kolegoch, ktorí majú záujem pracovať v kvalitných pracovných podmienkach, ale aj rovnako kvalitne ako kolegovia v Českej republike.

---

Bela Mriňáková,
onkologička, Onkologický ústav sv. Alžbety

1. Situácia ma veľmi mrzí. Vnímam, že ide o krízové riešenie so snahou zabezpečiť starostlivosť o pacientov. Rýchly kolaps systému a hrozba poškodenia zdravia a strát na životoch najmä pri nezabezpečení akútnej starostlivosti by mohli viesť doslova k anarchii. Toto opatrenie však nie je riešením situácie a zvyšuje sklamanie a nechuť zostať pracovať na Slovensku. Najmä pri nedostatku kvalifikovaného personálu v zahraničí môžeme prísť o ďalších kvalitných ľudí.

2. Áno, plánujem zostať pracovať na Slovensku. Stále verím, že sa situácia u nás môže celospoločensky zmeniť a zdravie začneme vnímať ako prioritu. Namiesto šetrenia a konsolidačných balíčkov potrebuje naše zdravotníctvo systematické investície nielen do liečby, ale aj prevencie ochorení a dlhodobý plán, ktorého plnenie bude presahovať funkčné obdobie parlamentu.

3. Výpoveď som nepodala, pracujem v Onkologickom ústave sv. Alžbety, pričom ide o súkromnú a v mnohých ohľadoch lepšie fungujúcu nemocnicu. Nefunkčnosť systému má dopad aj na moju prácu a kolegov chápem a podporujem.

---

Ivan Kocan,
primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine

1. Aktuálne znenie novely nemám dostatočne naštudované, tak sa k tomu veľmi neviem vyjadriť. Podľa mojej vedomosti len oddiali problém, ale nerieši ho. Dôjde len k eskalácii napätia.

2. Momentálne neuvažujem o odchode, nie je to však definitívne.

3. Ako primár som výpoveď nedal, väčšina našich lekárov na pracovisku to však spravila a má moju podporu.

---

Peter Kováč,
lekár a právnik

Prijatím novely si štát vytvoril silové nástroje na  zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v prípade, ak sa s lekármi nedohodne. To sa malo stať už dávno. Znenie novely je všeobecné a možno ho použiť aj v prípade živelných katastrof, čo možno považovať za pozitívum. Otázne však je, ako to bude vyzerať v praxi a či to na lekárov nebude pôsobiť demotivačne.

---

Oto Hloža,
anestéziológ, Fakultná nemocnica v Trenčíne

1. Súčasná situácia s výpoveďami lekárov vznikla, pretože sa súčasná vláda rozhodla jednostranne porušiť dohodu a záväzky, ktoré jej vyplývali z memoranda podpísaného s LOZ a za ktoré v parlamente hlasovali aj súčasní vládni politici. To, že dnes porušujú to, za čo sami hlasovali a na čo vyzývali vtedajšiu vládu, ma neprekvapilo. Dokonca ani včera prijatú zmenu zákona, ktorú považujú za riešenie tohto problému, nepovažujem za prekvapenie, pretože je to presne v duchu riešení, ku ktorým pristupujú aj v riadení iných oblastí nášho štátu. Či už sa bavíme o polícii, justícii, kultúre, zahraničnej politike. Mal by to byť však zdvihnutý prst aj pre ich vlastných voličov, pretože to dokumentuje ich vzťah k vlastným záväzkom a sľubom, a zároveň ich vzťah k demokratickým princípom. Vytvára to nebezpečný precedens, keď miesto systémových zmien a konštruktívnych riešení ideme cestou obmedzovania práv skupiny ľudí. Situáciu to nijako nerieši, len sa tým odsúvajú problémy, a hoci sa to chce tváriť, že tým robia niečo pre občanov, v skutočnosti to k zlepšeniu služby štátu občanom, ktorá sa označuje ako „verejné zdravotníctvo“, nepovedie, práve naopak.

2. Keď sa na to pozriem zo širšieho pohľadu, je na mieste nielen obava z odchodu lekárov, ale najmä z toho, že významne klesne záujem najmä absolventov vôbec do tohto systému prísť. Študoval som v Českej republike, po škole som sa vrátil na Slovensko a oddelenie, kde pracujem, mi poskytlo celý môj doterajší pracovný rozvoj, ale najmä mi dalo skvelých kolegov, ktorí sú mojimi vzormi, priateľmi a sú skutočne obetaví a odborne veľmi schopní. Z tohto pohľadu by sa mi odchádzalo veľmi ťažko. Ale to, akým spôsobom je naše zdravotníctvo riadené, komu slúžia peniaze, ktoré v ňom sú, a tiež geografická blízkosť nášho západného suseda, tempo, akým sa úroveň ich zdravotníckeho systému vzďaľuje tomu nášmu, stavia aj mňa pred úvahu nad odchodom.