Monika Tódová
Pre posledný tohtoročný Korupčný newsfilter vybralo svoju korupčnú udalosť roka desať osobností, ktoré sa venujú korupcii, transparentnosti a právnemu štátu: Ján Mazák, Ľubomír Andrássy, Zuzana Dlugošová, Daniel Lipšic, Zuzana Petková, Zuzana Wienk, Róbert Dobrovodský, Marek Vagovič, Michal Piško a Mária Benedikovičová.
Štyria z nich sa zhodli v jednej udalosti – v prepustení za korupciu právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na slobodu. Táto udalosť sa tak stáva aj hanbou roka. Pochvalu si, naopak, zaslúžia všetci ľudia, ktorí na korupčné a netransparentné praktiky celý rok upozorňujú.
Borisovi Suskovi sa podaril reálny únos spravodlivosti
Ján Mazák
bývalý predseda Ústavného súdu aj Súdnej rady SR
Po prečítaní, skôr prelistovaní publikácie z dielne ministerstva spravodlivosti a úradu vlády nazvanej Únos spravodlivosti som sa nazdával, že ide o nepodarenú politickú propagandu. Agresívne zasahujúcu do nezávislosti a nestrannosti sudkýň a sudcov, ale takú, na ktorú sa tak rýchlo zabudne, ako aj vznikla.
Obsahovala však tvrdenie (Dušan Kováčik bol obeťou vykonštruovaného politického procesu), ktoré pravdepodobne napomohlo ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi podať dovolanie vo veci odsúdeného Dušana Kováčika a súčasne mu prerušiť výkon trestu odňatia slobody.
Podať dovolanie vo veci odsúdeného, tajiť jeho obsah s detinskou výhovorkou o ovplyvňovaní Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o ňom a bezprecedentné prerušenie výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému predtým nikdy nedošlo, a verím, že ani nedôjde, považujem za ozaj vážne zlyhanie člena vlády, ktorý by mal byť v čele politického boja za spravodlivosť. Pochybenie, ktoré potvrdzuje aj doposiaľ ďalšie neprávoplatné odsúdenie Dušana Kováčika za ďalší úplatok.
Dosah kompilácie lží a nehoráznych útokov na sudcov, prokurátorov a policajtov, na kvalitu právneho štátu v dôsledku tohto rozhodnutia šéfa rezortu justície bol zrazu oveľa razantnejší, ako by som bol niekedy predpokladal. Skrátka, Borisovi Suskovi sa v tomto roku podaril ozajstný a nefalšovaný únos spravodlivosti.
Napĺňanie poslania Úradu na ochranu oznamovateľov
Ľubomír Andrássy
predseda Najvyššieho kontrolného úradu
Napriek útokom zo strany najvyšších predstaviteľov štátu, ktorí by mali byť prví v línii tých, ktorí chránia nezávislosť štátnych inštitúcií, sa Úrad na ochranu oznamovateľov nedal zastrašiť. Nezačal hrať hru, ktorú mu chceli nadiktovať politici. V ťažkých časoch je skutočnou nezávislou organizáciou a zároveň dôležitou oporou pre tých, ktorí našli silu a opísali korupčné, nezákonné a pre prácu orgánov činných v trestnom konaní zaujímavé prípady.
Prepustenie Kováčika na slobodu
Zuzana Petková
riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu
„Tak vám teda blahoželám, novinári, za špinavú robotu,“ bola bezprostredná reakcia Roberta Fica po tom, čo Špecializovaný trestný súd odsúdil bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Vtedy ešte opozičný politik, ktorý si prišiel verdikt osobne vypočuť do súdnej siene, sa sudkyni vyhrážal trestným oznámením za zneužívanie zákona.
Na bývalom šéfovi špeciálnej prokuratúry Ficovi záležalo, čo ešte predtým odhalili známe nahrávky z chaty: „Ja, ja, ja totiž Dušana Kováčika považujem za hrozne prelomový prípad. Keby Dušan tento prípad uhral, tak všetkým strašne, strašne pomôže.“
Lenže neuhral. Odsúdenie Kováčika potvrdil Najvyšší súd, a tak si za mrežami odpykával osemročný trest. Až donedávna, kým sa vlády neujal Fico a jeho minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý prepustil Kováčika na slobodu.
Využil paragraf zákona, o ktorom dovtedy široká verejnosť ani len netušila. Lebo drzosť podobného charakteru – vytiahnuť z basy svojho kamoša, len tak, lebo môžem – si doteraz žiadny minister nedovolil.
Zrušením špeciálnej prokuratúry a NAKA prefackal Smer spravodlivosť, prepustením Kováčika jej vrazil nôž medzi lopatky. Veď akú dôveru v právny štát môže mať občan, keď o zločine a treste nerozhodujú nezávislé súdy, ale politici?
Snaha o oslabenie ochrany oznamovateľov
Zuzana Dlugošová
predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov
K boju s korupciou či inými nekalými praktikami môžu výrazne pomôcť oznamovatelia zvnútra inštitúcií, ktorí sa nemo neprizerajú, ale upozornia na porušovanie zákonov. Štát by mal preto robiť všetko pre to, aby ich chránil. Boli sme však svedkami toho, ako sa politici rozhodli náhle, neodôvodnene a bez odbornej diskusie zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov. Navrhovali nanovo, keď má mať človek nárok na ochranu, ale aj to, že ochranu bude možné spätne odňať, ak je – zjednodušene povedané – zamestnávateľ proti.
Dobrou správou je, že tento škodlivý návrh bol stiahnutý. Vďačíme za to aj pravidlám, na ktorých sa dohodlo európske spoločenstvo a Slovensko spolu s ním. To isté spoločenstvo začalo rokovania o ďalšej užitočnej úprave – spoločných protikorupčných pravidlách. Na budúci rok tak môžeme mať novú európsku smernicu o boji proti korupcii, ktorá zjednotí niektoré štandardy korupčných trestných činov, trestov, premlčacích lehôt aj preventívnych opatrení. Sledujme jej prípravu.
Vytvorenie prajného korupčného prostredia
Zuzana Wienk
organizátorka Bielej vrany
Je to udalosť, ktorá spája podľa mňa neuveriteľnú trúfalosť, sebaistotu: Vytvorila trvalé riešenie a perspektívu pre „našich“ ľudí, z korupcie urobila výnosnú a štátom chránenú živnosť.
Drastické zníženie trestných sadzieb za korupčné a ekonomické trestné činy, zrušenie ÚŠP a faktická likvidácia NAKA
Daniel Lipšic
prokurátor
Spolu s výrazným skrátením premlčacích lehôt štát vlastne rezignoval na trestné stíhanie závažnej korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti. Pokiaľ aj niektoré skutky nebudú premlčané, tak aj pri ekonomickej trestnej činnosti v rozsahu desiatok miliónov eur budú hroziť najmä podmienečné tresty.
Ako nám už ukázala prax ostatných mesiacov, množstvo mimoriadne významných korupčných káuz bolo zastavených z dôvodu premlčania. Po zrušení ÚŠP a NAKA neevidujem od konca marca žiaden závažnejší stíhaný prípad korupcie alebo ekonomickej kriminality. Vraciame sa do trestných stíhaní malej korupcie na dopravnom inšpektoráte, v lekárskych ambulanciách či pri vybavovaní STK.
Štát zároveň prišiel o desiatky najlepších operatívnych pracovníkov, vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sa dlhé roky špecializovali na korupčné a ekonomické delikty. Viacerí boli vyštvaní z polície a prokuratúry alebo preradení na úseky, ktoré nemajú nič spoločné s ich celoživotnou špecializáciou. Slovensko je pomerne malá krajina a v každej odbornej oblasti má len niekoľko špičkových odborníkov. Napríklad za jedných z našich najlepších prokurátorov špecializujúcich sa na trestné stíhanie sofistikovanej ekonomickej trestnej činnosti považujem kolegov Ondreja Repu a Ladislava Masára. Je smutným a aj hanebným svedectvom doby, že boli bez akéhokoľvek vysvetlenia zaradení na referát väzenstva.
Rád by som veril tomu, že ak sa štát raz znovu rozhodne bojovať s kriminalitou, ktorá podkopáva samotné základy právneho štátu, tak väčšina odstavených policajtov a prokurátorov sa do tohto boja vráti.
Amnestovanie káuz a rozbitie ÚŠP a NAKA, prepustenie Kováčika
Michal Piško
riaditeľ Transparency International Slovensko
Končiaci rok bol v témach korupcie a právneho štátu na „udalosti roka“ mimoriadny. Z dlhodobého hľadiska bolo krokom späť najmä „amnestovanie“ množstva káuz, keď cez zmenu trestných kódexov a rozbitie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA došlo k oslabeniu schopností štátu v boji s korupciou.
Na „titulku 2024“ by sa však malo zmestiť aj prepustenie pre úplatok právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika dovolaním ministra spravodlivosti Borisa Suska. Kováčikovi medzitým pribudlo neprávoplatné odsúdenie za ďalší úplatok a človek, ktorý mal štát zastupovať v boji s korupciou z prvého radu, sa tak opakovane stal jej symbolom.
Pri témach právneho štátu, spravodlivosti a férovosti nemôžem za Transparency nespomenúť prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil Peter Pellegrini aj pomocou neférových praktík a obchádzania zákona. Opäť sa tak posilnil trend, ktorý bude bez primeranej reakcie ďalej oslabovať dôveru v inštitúcie a deformovať volebné súťaže.
Oslabenie práva obyvateľov na informácie po štvrť storočia jeho existencie
Róbert Dobrovodský
verejný ochranca práv
Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) z novembra tohto roka otvorila tabu, na ktoré si za štvrť storočia existencie zákona zákonodarca nikdy netrúfal.
Novela totiž otvorila úradníkom a zamestnancom ministerstiev, samosprávy či obchodných spoločností s verejným kapitálom cestu ako pod „rúškom“ mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií odradiť obyvateľov, investigatívcov či protikorupčných aktivistov od získavania informácií o dôležitých udalostiach či majetkových transakciách. Ak bude na strane povinnej osoby vôľa nesprístupniť „nepohodlné“ informácie, bude mať povinná osoba nástroj na vytváranie obštrukcie pre realizáciu práva na prístup k informáciám a arbitrárne určovanie nákladov, ktoré je takmer nemožné objektivizovať. Už teda nebude platiť to, že informácie sa sprístupňujú bezplatne.
Už to nebude len o platení nákladov na kopírovanie či poštovné. Bude to o sume, ktorú si určí orgán bez toho, aby niekto nadriadený nezávisle rozhodol o námietke. Novela realizáciu politických práv podmieňuje zaplatením úhrady, čo je neprípustné. Okrem obyvateľov sa dotkne novinárov a zasiahne do ich slobody prejavu a práva na prístup k informáciám, ktoré sú aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva chránené prísnejšie.
Sloboda pre Kováčika odsúdeného za spoluprácu s mafiou
Marek Vagovič
novinár
Vybrať jednu udalosť nie je jednoduché, keďže súčasná vládna koalícia a jej blízki ľudia prekračujú všetky písané aj nepísané pravidlá – počnúc hanebnou novelou Trestného zákona až po škandalóznu Kažimírovu vilu na Azúrovom pobreží.
Jedna udalosť však predsa len vyčnieva – prerušenie výkonu trestu Dušanovi Kováčikovi. Bývalému špeciálnemu prokurátorovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupciu aj spoluprácu s mafiou. Minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý mu týmto doprial, aby sa nadýchol (nezaslúženej) slobody, sa bránil, že len využil, čo mu umožňuje zákon.
Jeho argumentácia je však účelová a stojí na vode. Nie je totiž známe, že by s rovnakou starostlivosťou konal aj v prospech niekoho iného. Susko bez hanby vytiahol z basy akurát Kováčika, ktorého osud už dlhšie trápil Roberta Fica. Bývalý špeciálny prokurátor bol totiž počas jeho vlád zárukou, že takzvaní naši ľudia budú nedotknuteľní.
Susko skrátka zneužil paragraf, ktorý by mal byť poistkou v prípade reálnych pochybností o vine, čo nie je Kováčikov prípad. Podobne ako zneužíva generálny prokurátor Maroš Žilinka paragraf 363 – v prospech vplyvných ľudí z politiky, bezpečnostných zložiek či biznisu.
Minister spravodlivosti si týmto nehoráznym krokom uzurpoval právo rozhodnúť namiesto súdov, čo je v systéme prirodzeného delenia moci neprípustné. O vine, respektíve prepustení z väzby, nesmú rozhodovať politici ani prokurátori, ale výlučne sudcovia. Inak nefungujú brzdy a protiváhy a právo je len ochranný dáždnik pre skupinu vyvolených.
Podozrivý z prešľapov získal funkciu prezidenta
Mária Benedikovičová
reportérka Denníka N
„Teraz by si ty mohol povedať: Takto sa to robí, do psej matere,“ vravel Robert Fico počas volebnej noci Petrovi Pellegrinimu, keď v apríli zvíťazil v prezidentských voľbách.
Najvyššiu funkciu v štáte sa podarilo Pellegrinimu získať po volebnej kampani, ktorú sprevádzali podozrenia z vážnych prešľapov. Štát sa dodnes nevyrovnal so všetkými podozreniami, ktoré sa nového prezidenta týkajú.
Podnety, ktoré už posúdil, zmietol zo stola, z čoho boli rozčarované mimovládne organizácie sledujúce férovosť volieb MEMO 98, Transparency International Slovensko a Nadácia Zastavme korupciu. Každý podľa nich videl flagrantné porušenie volebného zákona v prípade platených statusov ministra vnútra, predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, v ktorých okrem iného označoval Pellegriniho súpera Ivana Korčoka za „kandidáta vojny“, len podriadení ministra na okresnom úrade to vyhodnotili, že sa nič nestalo.
Verejnosť stále nevie, odkiaľ Pellegrini zobral pol milióna eur na kampaň. Darcov ukryl tak, že na jeho transparentný účet, ktorý si musel zo zákona zriadiť, poslala peniaze strana Hlas. Jednu platbu – 250-tisíc eur – odoslal Hlas až po voľbách, čo zákon nepripúšťa. A čo na to Pellegrini? Technická chyba, zaplatíme pokutu. Či ju vôbec dostali a zaplatili, dodnes nie je jasné.
Ani vyúčtovanie Pellegriniho kampane podľa mimovládnych organizácií nesedelo. Transparency upozorňovala, že sa nemohol tesne vmestiť do zákonného limitu pol milióna, lebo jeho kampaň bola taká masívna, že ho musel výrazne prekročiť. Ani za to doposiaľ neprišiel žiaden postih.
Dopravný úrad stále neoznámil, ako prešetril Pellegriniho presun na volebný míting lietadlom, ktoré vlastní firma poslanca Hlasu Petra Náhlika. Firmám bez licencií na komerčné lety hrozí pokuta. Od apríla je ticho.
Výpočet podozrení z porušenia pravidiel a zákonov by mohol pokračovať, Pellegrini sa však obávať nemusí, prezidentskú funkciu mu neohrozujú. Hlavou štátu má byť do roku 2029. Z tohto pohľadu však paradoxne vyznieva, ako ešte aj pár hodín pred volebným víťazstvom na debate Hlasu presviedčal, ako ani v noci na prázdnej ulici neprejde na červenú, lebo „pravidlá sa musia dodržiavať, či vás niekto vidí alebo nevidí“.
Ďakujeme, že sa zaujímate o transparentnosť a právny štát na Slovensku. Vaše podnety alebo pripomienky ku Korupčnému newsfiltru môžete písať na [email protected].
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
