Denník N

Začínala v Nepále, v Londýne ju žiaci zbili, na Slovensku chce školy bez päťkárov

Anna Maarová (28) študovala v Singapure, fyziku a filozofiu na londýnskej King´s College, a medzinárodné vzdelávanie na Oxforde. Vyučovala v Nepále, v Kolumbii, vyše dvoch rokov učila v chudobnej štvrti Londýna. Pracovala aj pre UNESCO či pre Teach for Thailand. Pre Teach for Slovakia pracuje dva roky, je šéfkou tréningu uchádzačov. Hovorí po anglicky, francúzsky, španielsky a po čínsky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Anna Maarová študovala v Oxforde a zažila školy po celom svete. Vrátila sa na Slovensko a ukazuje návod, ako za päť rokov zmeniť zabudnutú školu pri osade na ideálnu.

Cez program Teach for Slovakia posiela mladých ľudí do nehostinného prostredia slovenských škôl a rozpráva aj o tom, čo robia v Anglicku inak, keď dieťa nepozná jazyk, prečo tam nie sú päťkári, prečo je výhoda chodiť domov k rodičom a ako zastaviť násilie na školách.

 

Mali ste veľmi dobre rozbehnutú kariéru v zahraničí. Je slovenské školstvo na tom tak zle, že ste sa museli vrátiť?

Slovenské školstvo je na tom veľmi zle. Je to veľká výzva a dávalo mi zmysel sa vrátiť. Moja kariéra je vo vzdelávaní, aby fungovalo lepšie a pre všetkých, a myšlienka Teach for Slovakia do toho zapadla.

Prečo ste sa už počas štúdia na Oxforde rozhodli venovať vzdelávaniu detí z najchudobnejších rodín?

Vyrastala som v rôznych krajinách, skúsila som na vlastnej koži sedem rôznych škôl v šiestich systémoch. Rozmýšľala som, prečo sú tie školy iné, inak zamerané, iné veci mi dávali.

Skúsme v skratke. V čom sú francúzske školy iné ako všetky ostatné?

Dali mi veľmi dôsledné analytické myslenie. Dávajú dôraz na štruktúrované písanie, veľmi veľa čítania a analýzy textu. Maturita z francúzštiny trvá štyri hodiny. Dostanete jednu otázku a štyri hodiny píšete.

V čom sú iné anglické školy?

Tie dávajú oveľa väčší dôraz na spoluprácu a samostatnosť.

Video: V školách od Británie po Singapur: Kde čo robia dobre
autorka: Martina Pažitková

Kde je ešte inšpiratívny vzdelávací systém?

V kontexte našej možno reformy školstva je veľmi zaujímavý singapurský systém. V 60. rokoch si povedali, že sa niekam chcú dostať, a mali víziu na desať rokov. Začali od bodu, kde veľa ľudí nebolo gramotných. Povedali si, že o desať rokov budú všetci gramotní. Dosiahli to. Potom si povedali si, že o ďalších desať rokov sa všetci naučia kriticky myslieť, o ďalších desať rokov budú mať všetci IT vzdelanie. Týmto dosiahli obrovský pokrok.

Ako učiteľka ste začínali v škole v Londýne. Aké to bolo?

Prvýkrát som učila v Nepále počas štúdia, štyri alebo päť mesiacov na stáži. Dlhodobo som učila až na bežnej londýnskej škole. Bola to jedna z najchudobnejších štvrtí v Londýne.

Čo bolo na tom ťažké pre začínajúcu učiteľku v takej štvrti?

Správanie žiakov aj vysoké nároky na učiteľov. Môj nadriadený mal veľmi vysoké očakávania od mojich príprav až po výsledky mojich žiakov, ktorých často testovali. Ťažká bola aj spolupráca s rodičmi.

V čom?

V škole bolo 60 národností, teda aj veľa kultúr, ktoré som musela spoznávať, aby som nerobila prešľapy v komunikácii s rodičmi. Niektorí nevedeli po anglicky, iní vedeli, ale kultúra, v ktorej žili, bola veľmi odlišná od toho, v čom som žila ja.

Ani deti nevedeli po anglicky?

Mali sme deti, ktoré nevedeli po anglicky. Mali sme v škole aj Slovákov, Čechov či Rumunov.

Myslíte slovenských Rómov?

Aj, aj.

Čo sa dá robiť, ak dieťa nastúpi do školy a nepozná jazyk?

To robia anglické školy veľmi dobre.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie