Ferenčák z Hlasu: Hrozil rozpad vlády, koalície aj strany. Môj hlas rozhodol

„Je veľmi lojálny strane a myslím si, že dnes sám nebude so sebou spokojný,“ povedal o poslancovi Jánovi Ferenčákovi jeho kolega z Hlasu Radomír Šalitroš. Bolo to v stredu po parlamentnom hlasovaní, keď napriek nesúhlasu podporil zákon, ktorý núti lekárov zostať v práci pod hrozbou väzenia.

Ferenčák potvrdzuje, že sám so sebou spokojný nebol, no svoje hlasovanie označuje za „štátnické gesto“, lebo ním zachránil koalíciu aj stranu Hlas. Je jedným zo štvorice nespokojných poslancov, ktorí čoraz častejšie prejavujú svoj nesúhlas s niektorými návrhmi zákonov.

Principiálny však chce zostať, keď sa bude rozhodovať o oslabení výboru pre európske záležitosti, ktorému predsedá. Smer totiž priniesol návrh, aby už členovia vlády nemuseli osobne chodiť na zasadnutia výboru pred európskymi samitmi. A keď sa o ňom hlasovalo, zablokoval parlament.

V rozhovore sa dozviete:

• prečo podporil zákon, ktorý núti lekárov k práci pod hrozbou väzenia, aj keď s ním nesúhlasil;
• čo sa snaží presadiť skupina nespokojných poslancov v Hlase;
• ako by sa zachoval, ak by dostal ponuku ísť do funkcie mimo parlamentu;
• o čom komunikuje s prezidentom Petrom Pellegrinim;
• čo hovorí na rétoriku predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka a čo si myslí o jeho ceste do Abú Zabí.

V stredu ste sa s ďalšími poslancami Hlasu otvorene postavili proti zákonu vášho vlastného ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ktorým budú lekári nútení pod hrozbou väzenia chodiť do práce v čase mimoriadnej situácie. Vy ste celý deň opakovali, že s tým zákonom nesúhlasíte. Napokon ste zaň zahlasovali. Prečo? 

Zákon bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní, pretože bola akútna potreba, aby sa zabezpečilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v novom roku, ak lekári zostanú vo výpovediach. Hrozilo, že by niektorí pacienti neboli ošetrení. Ráno sme mali stretnutie s lekármi, so zástupcami lekárskych odborov a pýtali sme sa, kde je problém, prečo ostávajú vo výpovediach a aké podmienky si kládli, riešili sme, ktoré sú nesplniteľné. Bol to konštruktívny dialóg. Zúžilo sa to na tri podmienky, s ktorými odborári nesúhlasili a trvajú na nich. Usúdili sme, že sa dajú veľmi rýchlo splniť a nie je to taká prekážka, ktorá by bránila dohode. Najdôležitejšie je, aby sme mohli garantovať všetkým pacientom a občanom poskytovanie zdravotnej starostlivosti a aby sme netraumatizovali spoločnosť. Lebo aj to je trauma, stále hovoriť o lekároch, platoch a financiách.

Problém je, že sa nedohodli. Vy ste prišli s pozmeňujúcim návrhom, ktorý mal zjemniť tresty pre lekárov v prípade, že nenastúpia do práce, z väzenia len na pokuty. Prípadne ste chceli zaviesť aj odmeny. To neprešlo a vy ste napriek tomu za zákon zahlasovali, aj keď ste celý deň hovorili, že s ním nesúhlasíte. Otázka teda je prečo.

Ja som nesúhlasil s trestnými sadzbami, pretože ak by ktorýkoľvek lekár bol uznaný vinným na základe tohto zákona, stratil by licencie a pre nich je to živobytie. S tým som mal veľký problém a od rána som to tvrdil. Aj pri hlasovaní, či už o skrátenom konaní, alebo v prvom čítaní som sa prezentoval, ale nehlasoval som. My sme tieto podmienky predložili ministrovi a povedali mu: pozri sa, možno sa to dá takto vyriešiť a takýto zákon nemusíme vôbec schvaľovať. Je dosť tvrdý, lebo hrozíme trestnými sadzbami lekárom. Ja si vážim lekárov a chcem im poďakovať za ich prácu.

Ale vo finále ste hlasovali za.

Áno, pretože sme šli do volieb a táto koalícia má mandát pokračovať. V tomto prípade tento jeden hlas rozhodol. Hrozil rozpad vlády alebo rozpad samotnej koalície. Znamenalo by to možno aj neúspech pána ministra, čiže som spravil štátnické gesto. Nie som tu na to, aby som rozbil vládnu koalíciu. A v tom prípade som hlasoval za. Bolo to s gestom pokračovania tejto vlády, pretože sme boli zvolení aj s určitým programom. Všetky strany, ktoré momentálne vládnu, dostali mandát od svojich voličov, aby naplnili program. Ja samotný program podporujem, lebo je v ňom veľa dobrých vecí a chcem, aby vládna koalícia pokračovala. Napriek tomu, že som mal veľkú výhradu ohľadom trestných sadzieb, môj hlas zavážil v tom, že nedošlo k rozpadu alebo ukončeniu tejto koalície.

Ako by sa rozpadla koalícia, keby ste nehlasovali za tento zákon? Čo by nasledovalo? 

Je to veľmi náročné, pretože samotný zákon by neprešiel. Je to vládny návrh zákona a v tom prípade by možno už rozpory a pohľad na fungovanie bol veľmi náročný. Preto som urobil toto štátnické gesto. Vyzval som aj pána ministra, že vie, kde sú problémy, a pevne dúfam, že ten zákon nebude musieť uplatniť. Žiadal som ho, aby vyvinul do Vianoc alebo do konca roka maximálne úsilie, aby našli zhodu s odbormi. Bol by to najkrajší vianočný darček pre všetkých občanov a pacientov, ak by si podali ruky a povedali, že našli zhodu a tento celý spor alebo neporozumenie sa skončí.

Vaši stranícki alebo koaliční kolegovia vám hovorili, že ak to nepodporíte, tak sa rozpadne vláda? Že budú vyvolané predčasné voľby?

Bolo to povedané tak, že hrozí rozpad samotného fungovania, a ja som to aj takto vnímal.

Rádiožurnálu ste po hlasovaní povedali, že „rozhodnutie bolo o zachovaní strany ako takej“. Hrozil aj rozpad strany Hlas?

Myslím, že už to napätie bolo veľmi veľké a v tom prípade som vnímal, že hrozil aj takýto variant.

Poslanec Radomír Šalitroš, ktorý za zákon nehlasoval spolu so Samuelom Migaľom, o vás po hlasovaní povedal: „Pán Ferenčák je veľmi lojálny strane a myslím si, že dnes sám nebude so sebou spokojný, ale urobil to pre stranu.“ Boli ste teda nespokojný sám so sebou? 

Áno, pretože som nesúhlasil s trestnými sadzbami. Preto som podporoval aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený na zdravotníckom výbore a zmierňoval tresty. Už sme nehovorili o trestných sadzbách, ale o priestupkoch. Je to o tom, že by lekári neprišli o svoje licencie, ale pod hrozbou pokuty by nastúpili alebo nenastúpili. Ale urobil som politické alebo štátnické gesto, na základe toho, aby bola strana zachovaná a koalícia mohla pokračovať v plnení svojho programu.

Peter Žiga povedal, že na vás neboli vyvíjané žiadne tlaky, aby ste hlasovali nejakým spôsobom. To neznie tak, že by to bola pravda, ak hovoríte, že hrozil rozpad koalície.

Tlaky… mali sme diskusiu, v rámci nej je niekedy to napätie veľmi náročné. Poznali moje výhrady voči zákonu. Musím povedať, že opozícia to urobila veľmi šikovne, aj v rámci počtov to mali veľmi dobre premyslené a nevedel som odhadnúť počet poslancov. V skutočnosti bol záver taký, že pred hlasovaním všetci prišli (z opozície chýbala iba poslankyňa KDH Andrea Turčanová, ktorá bola v zahraničí – pozn. red.), a to sú niekedy sekundy, keď sa musíte rozhodnúť. Bolo to tak, že ak by som nehlasoval, tak ten zákon nemusel byť podporený.

Ako vnímate, že premiér Robert Fico s lekármi nerokoval, aj keď v roku 2022, keď bola podobná situácia, na to vyzýval vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera? 

Už by to mala byť premiérska téma a pán premiér si ju na základe komplikovanej situácie v zdravotníctve mal osvojiť a začať trošku viac riadiť. Obávam sa, že ak sa táto téma nestane premiérskou, problémy v zdravotníctve budú pretrvávať.

On vtedy hovoril, aby vláda podpísala memorandum s lekármi, a teraz sa rozhodol, že ho nebude dodržiavať. Nie je tu aj obsahový rozpor?

To neviem. Pýtal som sa aj riaditeľov nemocníc, ako to je v skutočnosti. Celý ten rozpor nie je len o platoch. Chcem ešte raz poďakovať lekárom, lebo majú poslanie a poznám ich, tiež som pracoval v zdravotníctve a vážim si ich prácu. Preto som mal hodnotový problém, aby boli trestne stíhaní za to, že sa rozhodnú niečo koncepčne riešiť a chcú, aby zdravotníctvo fungovalo. V tomto prípade majú nemocnice podpísané zmluvy, kde garantovali vyplatenie týchto peňazí. Stane sa to, že aj keď je tam zákon, ktorý skráti ich rast platov z 9 percent na 6,4, tak im v skutočnosti vyplatia plnú sumu.

Čo sa môže stať, je, že poisťovne nedofinancujú tieto nemocnice. Nemocnice tak zvýšia svoje dlhy a budeme mať ešte väčší problém pri malých a stredných nemocniciach. Lekárom budú vyplatené peniaze. Čiže to nie je diskusia o 62 eurách a ja im doprajem, lebo je to ťažké povolanie. Samozrejme, že sa môžu nájsť výnimky a môžeme povedať, že nejaký lekár si neplní prácu tak, ako má, ale väčšinou sú to ľudia, ktorí dávajú zo seba všetko a pracujú so srdcom. Problém je aj v tom, ako budú fungovať nemocnice a ako sa budú zadlžovať. Jedna požiadavka sa týkala Zákonníka práce a to je okamžite riešiteľné. Verím, že sa v tomto roku podarí nájsť riešenie.

Prečo minister neprijal váš pozmeňujúci návrh, ktorým sa zmiernili represie pre lekárov?

Neviem, nebol som na zdravotníckom výbore. Bol tam kolega Šalitroš, ktorý to chcel predložiť a aj to komunikoval. Potom sa návrh stiahol. Aj z opozície sa ozvali a dosť to napádali, že to nie je v poriadku. Z môjho pohľadu to bolo aspoň čiastočné riešenie, aby sme sa vyhli tomu trestnému pohľadu na vec, ale je to tak, ako to je, a už sa to nedá zmeniť.

Vy osobne ste zablokovali vládny zákon, ktorý cez pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Richarda Glücka menil rokovací poriadok tak, aby členovia vlády už nemuseli osobne chodiť na európsky výbor a poslancom vysvetľovať, s akými stanoviskami idú na samity. Čo si myslíte o tom, že sa taký návrh vôbec objavil v parlamente?

Dostali sme sa do parlamentu za politické strany, ktoré mali svoje programy. Koalícia našla zhodu a máme programové vyhlásenie vlády, ktoré všetci podporujeme, a chceme, aby táto vláda pokračovala v jeho plnení. Nemám žiadneho z kolegov, ktorý by bol s tým nespokojný. Ale musíme mať aj morálny semafor. To, čo je v programovom vyhlásení, je v poriadku, pretože sa napĺňajú sľuby voličom, a to potrebujeme ľuďom doručiť, aby videli výsledky. Potom sú takéto prílepky, ktoré nie sú v programe a ani nesúvisia s tým zákonom.

Ja som bol prekvapený, že to predložil pán Glück. Dozvedel som sa ex post, že diskusia o tom prebehla na školskom výbore. On sa rozhodol, že bude riešiť výbor pre európske záležitosti. Po prvé to s tým nesúvisí a po druhé dal taký pozmeňujúci návrh, ktorý výrazne oslabuje samotný výbor, ale je rozporný. Výbor sa tvorí na základe ústavy a rokovacieho poriadku. Kompetencia Národnej rady je, že každý člen vlády predkladá stanoviská predtým, ako ide do Bruselu, kde sú Rady ministrov a Európska rada. Musí mať toto stanovisko schválené. Je to medzičlánok medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. On sa nemôže vychýliť od tohto stanoviska. Výbor je kreovaný podľa zloženia v Národnej rade, sú tam koaliční aj opoziční a má tam byť konsenzus.

On sa rozhodol, že to ide riešiť tým, že sa môže zastúpiť jeden člen iným. Pritom v ústave je napísané, že môže vláda niekoho poveriť. To sa deje, aj sa to dialo. Aj keď premiér nemohol prísť, bol tam minister zahraničných vecí alebo jeho štátny tajomník. Ak nemohol minister financií, tak prišiel jeho štátny tajomník. To je bežná prax a je to lepšie, lebo je to odborné. Ak ide minister financií na rokovanie ECOFIN (Rada pre hospodárske a finančné záležitosti – pozn. red.) do Bruselu, tak ak aj prišiel štátny tajomník, vedel odpovedať na všetky otázky. Pán Glück však dal návrh, že to musí byť iný člen vlády. Ja si neviem predstaviť, že ideme rokovať o financiách a prišla by pani ministerka Šimkovičová. O čom by tá diskusia bola? Bolo by to tak, že sa niečo prečíta a ideme preč. Je to nielen zníženie postavenia samotného výboru, ale aj signál voči partnerom v Európskej únii. Aj veľa kolegov a veľvyslancov, ktorí sú na Slovensku, sa čudovalo, že taká diskusia prišla a prečo.

Ako si to vy vysvetľujete? Prečo vznikla táto situácia?

Netuším. Ja som sa ho pýtal. Je to jeho iniciatíva, ale je to správna otázka na pána poslanca.

My sme sa ho na to pýtali, lebo sa tam natíska otázka, či to nie je iniciatíva samotného pána premiéra, ale pán Glück tvrdí, že na to prišiel sám. Vy tomu veríte? 

S pánom premiérom som komunikoval. Chodil na výbory a vždy prejavil, že chce a bude chodiť. Nepoviem, že vždy s radosťou, ale chodil rád. Aj keď nastúpil do úradu povedal, že bude vždy chodiť na výbor pre európske záležitosti. Diskusia tam je vždy korektná, sme slušní, každý má právo položiť otázky.

Ale tá diskusia vie byť aj kritická, ako sme videli aj na posledných výboroch.

Áno. Ak je slušná, nevadí, že je kritická. Bojovať máme za rokovacím stolom ako politici. Tam si to treba vyrozprávať. Tak či tak sa tam schvaľuje mandát a s ním potom odchádza pán premiér alebo ministri do Bruselu, nemôžu sa od toho odchýliť. Ak sa odchýli, môže opäť výbor zasadnúť a člen vlády to musí zdôvodniť. Hovoríme o parlamentnej demokracii, parlament má kontrolovať činnosť vlády. Parlament vykreoval výbor, ktorý je medzistupňom medzi Bruselom a Slovenskou republikou a má právomoci.

A jeden člen parlamentu ho chce teraz oslabiť.

Dobre, ale je to jeden člen a ja som od začiatku hovoril, že s tým nebudem nikdy súhlasiť, pretože v tom prípade zrušme výbor a nech členovia vlády chodia do Národnej rady, lebo to je úloha parlamentu. Ale parlament presunul kompetenciu na špeciálny výbor. Ak to takto nemá byť, nech si to zoberie späť. A potom je ďalšia otázka, či vôbec potrebujeme parlament. Dnes sme v koalícii, zajtra to môže byť opozícia. Ak to zrušíme, už to nikto nevráti späť a potom je tu otázka, kde bude príležitosť stretnúť sa s ministrom v rámci korektných debát. Je to platforma, kde si všetci sadnú. Povedzme si kritické otázky aj pochvalné, ale na záver z toho vznikne konsenzus, s ktorým ideme medzi partnerov z Európskej únie.

Bol som aj na klube a jasne som povedal, že budem proti tomu. Podporte ma, ak to cítite tak ako ja. Nenútil som nikoho. Je to ale kľúčové, lebo to oslabuje výbor a pán poslanec ma ani neinformoval, že také niečo predkladá. Neviem, prečo sa tak rozhodol. Podporili ma niektorí, ale aj tak to prešlo. Preto som povedal, že nebudem ďalej hlasovať.

Podporili vás niektorí kolegovia, ale niektorí po hlasovaní hovorili, že ani nevedeli, že máte problém so zmenami v európskom výbore. Ako si to vysvetľujete?

Ja som to na klube jasne definoval a vedia o tom týždne. Nielen poslanci u nás v strane, ale aj tí, ktorí to predkladali. Cítim to ako hodnotovú vec a určité veci by sme mali zachovávať. Nie je to nútenie, vždy sa vieme rozprávať a dohodnúť. Samozrejme, že ak má akýkoľvek minister problém prísť, môže byť zastúpený štátnym tajomníkom. Má to pre nás väčší zmysel, lebo je to odborná diskusia.

Boli ste sklamaný, že vás klub nepodržal pri hlasovaní? 

Bol som sklamaný, lebo ma nepodržal. Preto som sa ani neprezentoval pri celkovom hlasovaní. Beriem to ako hodnotu, ako niečo, čo v súčasnosti možno nebude ocenené, ale do budúcna by mohlo byť – že zmeny neprešli a výbor si ponechal kompetencie, ktoré má. Je to aj signál voči našim partnerom, že chceme byť súčasťou Európskej únie. Keď sme sa raz rozhodli byť súčasťou rodiny, nebudeme oslabovať pozície voči našim partnerom a budeme hľadať cestu, ako byť spoločne za jedným stolom.

Pýtali ste sa straníckych kolegov, prečo vás nepodržali pri hlasovaní? Lebo je naozaj netradičné, aby klub takýmto spôsobom potopil svojho člena, oslabil jeho výbor a postavil sa na stranu iného koaličného partnera proti vám.

Ja som im svoje stanovisko vyjadril, parlament sa nejako zachoval.

Pýtam sa, či vám vysvetlili, prečo takto konali.

Nemám tie vysvetlenia. Viete, že tu bol štyrikrát pokus prelomiť to, ale ja som zásadový a mám hodnoty, za ktoré nejdem. To vnímam ako hodnotovú vec a veľmi ma mrzí, že niektorí koaliční partneri, konkrétne Roman Michelko z SNS, začali hovoriť, že je to vydieranie. A koho? To vás zarazí, lebo je to slovník, ktorý použijú na všetko. Keď nesúhlasíte so všetkými, už je to vydieranie, ale pýtam sa, koho tým vydieram. Je to základná hodnotová otázka, že si výbor zachová status quo a hodnotu voči všetkým. To je principiálne. Potom vás zarazí, že vás začne niekto takto napádať, to nie je v poriadku.

Vy ste súčasťou štvorice nespokojných poslancov, ktorí občas hlasujú inak ako koaliční partneri. Okrem vás je to spomínaný Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec. Ste koordinovaní?

Ja by som to možno nazval hlas rozumu. Sú zákony, ktoré sú v programovom vyhlásení, a tam je podpora jednoznačná, podporujeme premiéra, vládu a zákony, ktoré sú predkladané. Najväčší problém je, ak sa zákony pridávajú narýchlo, sú tam prílepky a nejaký morálny semafor vám zasvieti, že je tam oranžová alebo červená. V tomto prípade som už mal jasnú červenú a zásadne som sa postavil proti tomu. Tak to treba vnímať. Vždy, keď je tam oranžová, tak kolegovia komunikujú, že majú problém. Sme poslanci Národnej rady a máme mandát, zastupujeme občanov, ktorí nám dali dôveru. Keď je predložený zákon a vidíte, že nie je dokonalý a je možnosť ho vylepšiť, to je naša práca. Za to sme platení. Tak to môžeme cez rôzne návrhy vylepšiť.

Keď to druhá strana neakceptuje, nastávajú problémy, ktoré sú teraz. Potom sa stáva, že vás niekto začne dávať do skupiniek a vy to chcete rozbíjať. Nie, my len chceme niečo vylepšiť. Keď príde zákon v skrátenom konaní, máte len pár dní a musíte sa rýchlo rozhodnúť ako pri tom zdravotníctve. Preto som mal vnútorný rozpor a doteraz sa s tým vyrovnávam. Kolegovia sú tiež takí v rôznych oblastiach. Prichádzajú s návrhmi, ktoré sú logické a prospešné, a preto sa pri niektorých pridávam. Treba mať morálny semafor a robiť všetko s rozumom pre ľudí.

Pri zdravotníckych zákonoch bolo vidieť vážny problém. Váš stranícky šéf Matúš Šutaj Eštok dokonca volal premiérovi do Brazílie kvôli vášmu postupu na hlasovaniach. Rozprával sa predseda Hlasu aj s vami?

Bola to vážna situácia. Ja som to tak aj vnímal, a preto som hlasoval tak, ako som hlasoval, čiže za zachovanie vládnej koalície a zachovanie statusu quo. Mali sme spoločnú diskusiu, bola veľmi otvorená.

Ale komunikoval s vami priamo predseda? A ako vyzerá komunikácia o týchto vašich aktivitách s ostatnými poslancami?

Nemali sme komunikáciu osobnú alebo na štyri oči. Bola to diskusia so všetkými o všetkom, čo je bežné. Pred hlasovaním máme stretnutie klubu, pán predseda tam chodí často a rozprávame sa, prípadne si komunikujeme výhrady voči hlasovaniam. Ja som konkrétne pri hlasovaní, ktorým sa oslabuje európsky výbor, povedal, že za to nezahlasujem. Vedeli o tom všetci kolegovia.

Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci nevylúčil, že vám ponúknu funkcie mimo parlamentu, čo by mohlo riešiť situáciu s vašou nespokojnosťou, respektíve ich situáciu, že občas hlasujete inak. Ako by ste sa postavili k ponuke byť napríklad štátnym tajomníkom či v nejakom inom úrade mimo parlamentu? 

Táto diskusia doteraz neprebehla. Zachytil som len z médií, že sa taká otázka začala komunikovať. Reagujete vtedy, keď sa tá diskusia otvorí. Viete, že som aj primátorom mesta a mám svoj čas rozložený. Ak by tá ponuka prišla, tak by som to zvažoval aj z týchto dimenzií, ktoré mám.

V podobnej situácii už bol poslanec Hlasu Radomír Šalitroš, ktorý odmietol ponuku byť štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, lebo chcel posilniť práve kritické krídlo Hlasu v parlamente a podporovať sa s kolegami. Ste nastavený podobne?

Ja by som nepovedal kritické krídlo. My nie sme kritické krídlo.

Niektorí o vás hovoria ako o rebeloch. 

To je také nálepkovanie niektorých koaličných partnerov, ako som spomenul pána Michelka, že som vydierač, pritom vám ide o základnú hodnotu a o to, aby sa nezničili hodnoty, ktoré máme zachovať. To nie je rebélia.

To ale nie je negatívna nálepka.

Je to o tom pracovať s rozumom a mať morálny semafor. Ak sú veci, kde vám už svieti oranžová a je možnosť to zmeniť, tak to spravíme. To je celé. Naša práca nie je o tom, že za všetko, čo príde, budeme hlasovať bez toho, aby sme sa opýtali a snažili vylepšiť to. Všetkému by sa dalo predísť, keby predtým prebehla diskusia, ale nie, keď sa dozviete, že niekto rieši váš výbor cez inú komisiu, iný zákon a zistíte, že je to zásadná vec, ktorá výbor degraduje. Vtedy sa musíte postaviť a povedať nie, s týmto nikdy súhlasiť nebudem.

Je tu možnosť, že niekoho kvôli rebélii z klubu Hlasu vylúčia? Poslanec Migaľ už na zasadnutia klubu ani nechodí. Rátajú s ním ešte v Hlase?

S pánom Migaľom komunikujem, je pevnou súčasťou strany Hlas, jeho postoje sú jednoznačné aj pri podpore vládnej koalície a plnení programu. V rámci rodiny môžu vzniknúť určité vnútorné problémy, ale vieme to riešiť za zatvorenými dverami, nediskutujeme o tom na tlačových besedách a nezahlcujeme a nezaťažujeme verejnosť.

Len pán Migaľ za tie zatvorené dvere nechodí, akoby už bol jednou nohou vonku. Čítajú to tak aj niektorí koaliční partneri. 

Ja sa snažím byť takým premostením. Komunikujem aj s pánom Migaľom, aj v rámci klubu, aby nedošlo k tomu, že by sa niekto cítil vylúčený či odlúčený. Je to veľmi zlé, lebo to nič nerieši, a toto by bol krok k zmenám v rámci celého fungovania. Bol by som nerád, aby sa to dopustilo. To, že vznikla nejaká skupina ľudí, ktorí komunikujú medzi sebou ináč a snažia sa vylepšovať veci, je úplne v poriadku. V klube je 27 ľudí a nečakajte, že keď sa všetkým povie „poďte doprava“, všetci pôjdu doprava. Ale poďme si to vydiskutovať za dverami. Ak diskusia nebude intenzívnejšia, rozdiely sa začnú zväčšovať. Najhorší variant je, že by došlo k rozpadu. To by som bol veľmi nerád. Chcem, aby to zostalo zachované a problémy sa vyriešili vo vnútri.

Vy ste do Hlasu prišli spolu s Petrom Pellegrinim. Komunikujete ešte spolu?

Áno, s pánom prezidentom komunikujem. Má moju dôveru aj plnú podporu.

Máte aj vy jeho podporu pri týchto aktivitách? 

Občas si vymeníme esemesky, ale vzájomne sa vieme podporiť.

Takže vás podporuje, keď vidí, že bojujete napríklad za zdravotnícky zákon či proti oslabeniu eurovýboru? 

Konkrétne veci neriešime. Skôr sú to spoločenské veci, v rámci úradu. Píšem mu, že mu držím palce, keď ide na zahraničné cesty, poprajem mu šťastnú cestu. Sú to skôr spoločenské a podporné správy. Teší ma, keď sa ozve a napíše, že drží palce v poslaneckej práci.

Komunikujete aj o dianí v strane Hlas?

Pán prezident je zaneprázdnený a má dosť veľa aktivít. Je čestným predsedom, takže keď sa stretávame, je to skôr na väčších fórach. Určite sleduje dianie a dúfam a teším sa, že sa stretneme pri najbližšej príležitosti. Možno bude príležitosť odkomunikovať aj veci, o ktorých teraz hovoríme. Pevne verím, že vníma moje postoje aj postoje kolegov. Teším sa na túto diskusiu.

Ako sa podľa vás zmenila strana Hlas, odkedy je predsedom Matúš Šutaj Eštok? 

Ja som s pánom prezidentom bol jeden z tých, ktorí sa rozhodli, že vytvoríme nový subjekt a ideme spoločne aj v hodnotách, s ktorými sme to zakladali. Teším sa, že strana Hlas je úspešná a získala veľkú dôveru občanov. Dokonca sa podarilo mať aj svojho prezidenta, ktorý bol predsedom strany. Terajší predseda je niekoľko mesiacov vo svojej funkcii a snaží sa to manažovať. Možno by som očakával tvrdšie buchnutie na stôl pri koaličných partneroch. Predseda parlamentu dodnes nie je zvolený, čo je jedna z vecí, ktoré nás zaťažujú. Možno aj preto to napätie niekedy vzniká.

Je to chyba Matúša Šutaja Eštoka, že sa mu to nepodarilo vyrokovať? Boli tu určité príležitostí, napríklad keď parlament volil Tibora Gašpara za podpredsedu parlamentu, mohli ste to dať do jedného balíka, alebo pri ďalších personálnych otázkach.

Boli aj tieto varianty a ja som bol zástancom toho, aby to bolo ako celok. Uvoľnilo sa to a nastal problém, pretože pán Danko si začal nárokovať tento post a zbytočne vznikali napätia, ktoré sa prenášajú nižšie. Komunikácia nie je až taká hladká a priama, ale dúfam, že toto vianočné obdobie tomu prospeje, a začíname 4. februára.

Sľuboval, že to bude do konca roka.

To sa musíte pýtať jeho. Neviem, prečo sa to nepodarilo. Ja som bol za to, aby to bolo do konca roka vyriešené, a trošku som sklamaný, že sa to nepodarilo.

Ako vnímate jeho rétoriku navonok? Nie je podobná tej, ktorú má Smer? 

Je trošku tvrdšia a razantnejšia. Moja rétorika je skôr konzervatívnejšia, ale podpora strany je podľa prieskumov stále vysoká, takže voliči podporujú aj takéto stanovisko.

Postupne to však aj v prieskumoch klesá. Najnovší prieskum agentúry NMS vám nameral len niečo cez 10 percent. Neobávate sa, že pôjdete dole alebo že s koaličnými partnermi bojujete o rovnakého voliča?

To je skôr otázka na politológov. Ja to skôr vnímam ako človek, poslanec z regiónov a nálady sú premenlivé. Ideme do ťažkého obdobia, to si treba povedať. Konsolidácia nie je jednoduchá a môžu to pocítiť aj občania. Dúfam, že to bude len prechodný stav, kým sa nevyrovnajú verejné financie. Treba tiež brať do úvahy, že to nie je otázka dneška, ale dlhého obdobia, prečo musí byť konsolidácia. Aj predchádzajúcich vlád, ktoré tu boli. Ja pevne verím, že občania, ktorí dali dôveru tejto vláde a podporili aj našu stranu Hlas, ostanú v priazni, uvidia koncepčné kroky a pozíciu strany, že chce byť konštruktívnym partnerom v rámci vlády a parlamentu a prinášať a zlepšovať zákony, aby sa zľahčila situácia a pomohlo sa tým, ktorí to potrebujú.

V súvislosti s vaším predsedom zarezonoval prípad, keď odišiel na preteky formuly 1 do Abú Zabí. Bolo to v čase, keď vláda rokovala o zákone o lekároch. Nebolo by namieste, aby bol na vláde a podporoval ministra Šaška a zapojil sa do diskusie? 

Musíte sa opäť pýtať jeho.

Ako to vy vnímate?

Ja by som tam nešiel.

Vznikli aj pochybnosti o tom, s kým sa tam stretol. Hovorí sa, že bol s Jurajom Šaštinským zo skupiny PPF. On odpovedal len všeobecne, že sa stretol s viacerými Slovákmi a podal im ruku. Mal by to podľa vás vysvetliť bližšie? 

Ja si myslím, že tam prebehla komunikácia, on tie otázky dostal a odpovedal na to. Neviem. Nemali sme o tom diskusiu, ani sme sa nerozprávali, takže sa k tomu neviem vyjadriť. Je to skôr otázka na neho, s kým sa stretol, prečo a o čom komunikovali. Ja by som špekuloval.

Takže nemáte informácie? Lebo on hovoril, že tam boli rokovania ohľadom budovania spolupráce a podpory Slovenska. Čo mohol minister vnútra na takýchto rokovaniach riešiť?

Nemám tie informácie a nechcem zavádzať a hovoriť o niečom, čo nemám. Myslím, že tá otázka už bola položená verejne. Mám tie isté informácie ako vy.

Pýtam sa na to aj preto, lebo v parlamente sa objavil nápad, aby mimovládne organizácie zverejňovali, s kým sa stretávajú, prečo sa stretávajú, či je tam finančné plnenie. A aj to, čo nám radí Skupina štátov proti korupcii je, aby politici vykazovali, s kým sa stretávajú, čo robia, prečo to robia. Nebolo by transparentnejšie vysvetľovať otvorene, kde sa kto s kým stretol a s akým cieľom?

Samotný lobing je prípustný, dokonca aj na pôde Európskeho parlamentu. Tam sú oficiálne lobisti, ktorí sú aj platení firmami a oficiálne majú stretnutia s politikmi a lobujú. Je to prirodzené. Dokonca Spojené štáty majú oficiálnych lobistov. U nás ten zákon chýba, bol teraz predložený, ale nesúhlasili sme s ním, lebo tam bolo množstvo chýb. Takýto zákon by bol prospešný, a ak by bol korektný, nikto z politikov by s tým nemal problém. Najprv musíme ten zákon spraviť tak, aby bol lobing oficiálny a akceptovaný, ak sa s vami niekto stretne, že chce prerokovať nejakú oblasť. Ale chce to diskusiu o tom, ako by mal vyzerať a čo by mal spĺňať. Nemám s tým problém, ak by bol taký zákon a lobisti by si viedli záznamy, s kým sa stretli.

Tento zákon o mimovládnych organizáciách, ako aj ďalšie sporné zákony, aj tie, ktoré blokujete vy, sa presunuli na februárovú schôdzu. Čo nás čaká vo februári, keď sa znova zídete v parlamente? 

Idú Vianoce, takže máme čas a priestor si počas januára množstvo vecí odkomunikovať, pozrieť sa na zákony, kde sú spory alebo neobrúsené hrany, a pokúsiť sa to vyriešiť. Dúfam, že množstvo týchto zákonov sa dovtedy vyrieši. Toto je na to veľmi vhodný čas a vo februári časť tých zákonov bude schválená. Pri tom mojom musím povedať, že je to osobná hodnotová vec, a tam nebudem súhlasiť. Dúfam, že pán poslanec stiahne svoj pozmeňujúci návrh, čo som mu aj navrhol. Potom ten zákon bude schválený ako taký.

Rokovať by sa malo aj o uznesení, ktorým by sa odsúdili zhromaždenia zo 17. novembra, ktoré organizovala opozícia. Čo si o tom myslíte? 

Bolo to hlavne vo vzťahu k extrémizmu a hanlivým výrokom, ktoré zaznievajú. Bol tiež pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý riešil problematiku komplexnejšie.

Ale neprešiel výborom, lebo ho koalícia nepodporila. 

Škoda. To je tak, keď sa niečo dáva narýchlo. Opäť si povedzme, že to nie je v programovom vyhlásení. Uznesenie, ktoré bolo predložené, bolo len úzke. Ja som ale povedal, že ho podporím tak či tak, lebo akékoľvek násilie by na verejnom priestranstve nemalo byť. Ale súhlasil som s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by to rozšíril. Ak chceme, aby bola spoločnosť lepšia a ľudia sa k sebe dobre správali, musíme začať od seba aj my politici. V tom návrhu bolo, že akékoľvek hanlivé slová voči rasám, pohlaviu alebo zosmiešňovanie, ktoré sme zažili na rôznych tlačových besedách, nielen na verejnom priestranstve, ale vo vystúpeniach v Národnej rade, je neprípustné. Na tom máme trvať.

Nie je to len jedna udalosť. Vystupovať voči politikom hanlivo, voči niekomu by sa vôbec nemalo a teraz musím odsúdiť aj výroky, ktoré boli či už na stranu premiéra, alebo prezidenta. To nepatrí na námestia. Máme si vážiť aj funkcie, a keď dáme tým ľuďom dôveru a majú zodpovednosť, tak sa to nepatrí – či už sú to koaličné, alebo opozičné mítingy. Takýchto výrokov by sme sa mali čím skôr zbaviť. Vnímam veľmi vysokú polarizáciu v rámci Slovenska a mám obavu, kam to môže zájsť, vieme, kam to už zašlo.

Takéto uznesenia, ktoré sú veľmi jednostranné, neprispievajú ešte viac k polarizácii?

Musíme začať od seba. Ja sám to robím a snažím sa tak viesť aj výbor pre európske záležitosti. Diskusia u nás je korektná a každý má právo vyjadriť svoj názor, kritický aj pochvalný. Je to slušné a je tam vždy možnosť odpovede. Ak by sme takto pracovali, dáme veľký signál ľuďom, ktorí žijú na Slovensku, a možno by takéto hanlivé výrazy a transparenty neodznievali.