Denník N

Biogenetik skúmal v Černobyli: Inú možnosť ako jadrovú energiu nemáme

Martin Hajduch (vpravo) s kolegom Jánom Salajom zo SAV v černobyľskej oblasti. MARTIN HAJDUCH (nar. 1971) je slovenský biogenetik. Vyštudoval jadrovú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje na Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. Študijné pobyty absolvoval v Japonsku, Francúzsku či USA. Skúmal rastliny v černobyľskej oblasti. Vyšli mu desiatky odborných článkov. Foto - Archív M. H.
Martin Hajduch (vpravo) s kolegom Jánom Salajom zo SAV v černobyľskej oblasti. MARTIN HAJDUCH (nar. 1971) je slovenský biogenetik. Vyštudoval jadrovú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje na Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. Študijné pobyty absolvoval v Japonsku, Francúzsku či USA. Skúmal rastliny v černobyľskej oblasti. Vyšli mu desiatky odborných článkov. Foto – Archív M. H.

Martin Hajduch zisťuje, ako sa rastliny dokážu vysporiadať s rádioaktivitou. V Černobyli pestoval sóju a ľan.

V oblastiach, ktoré boli zasiahnuté černobyľskou haváriou, malo význam úrodu nepoužiť, pretože pôda obsahovala rádioaktívne častice. Neodporúčal by som vtedy ani piť mlieko, pretože kravy spásali rádioaktívnu trávu, ktorá sa potom dostávala do mlieka, hovorí pre Denník N Martin Hajduch, biogenetik zo Slovenskej akadémie vied. 

Na akom projekte ste v černobyľskej oblasti pracovali?

V černobyľskej oblasti som bol dvakrát. Spolupracujem s kolegami z Ukrajinskej akadémie vied – zriadili tam políčka a aj ich obhospodarujú.

Minulý rok tam bol požiar, políčka tam už preto nemáme. Ale osem rokov bohato stačí – za ten čas sme nazbierali veľa materiálu. Veľkú časť z neho sme ešte nestihli zanalyzovať.

Ak by som vás do černobyľskej oblasti zobral a nevedeli by ste, že to je Černobyľ, ani by vám nenapadlo, že to je miesto jednej z najväčších jadrových katastrof v histórii. Rastú tam rastliny, vyzerá to pekne. Náš výskum je o tom, ako sa rastliny dokázali prispôsobiť danému nepriaznivému prostrediu.

Čo ste tam pestovali?

Hlavne sóju a ľan. Neskôr sme prešli aj na iné plodiny. Zaujímalo nás to, ako sa rastliny prispôsobujú rádioaktívnemu prostrediu. Preto sme študovali, ako sa mení ich metabolizmus. Používali sme analýzu proteínov – odborne sa metóda volá proteomika.

Pozerali sme sa na proteíny v semenách rastlín. Porovnávali sme rastliny, ktoré rastú v zamorenej a nezamorenej oblasti. Zistili sme určité mierne zmeny, napríklad v metabolizme uhlíka. V prípade rastlín došlo k zmenám, ktoré im pomáhajú prispôsobiť sa životu v rádioaktívnej oblasti.

Ako si vysvetliť to, že sa rastliny prostrediu prispôsobili?

Ak radiácia nie je príliš vysoká, rastliny nezahynú. Jedna z teórií je, že rastliny sú evolučne veľmi staré – keď sa pred miliónmi rokov na Zemi vyvíjali, boli vystavené ešte väčšej radiácii. Ich výhodou je aj to, že sú jednoduchšími organizmami ako ľudia alebo živočíchy. Nemajú toľko zložitých mechanizmov, ktoré by sa mohli poškodiť.

Bežný človek si ako dôsledok radiácie predstaví zvieratá s dvomi hlavami. Nepozorovali ste v prípade rastlín nejaké škodlivé mutácie?

Niekoľko rokov po černobyľskej havárii sa objavovali na stromoch a rastlinách rôzne mutácie. Ale postupne vymizli, väčšina z nich neprešla do ďalšej generácie. Odborne im hovoríme, že sú recesívne. To znamená, že nie sú životaschopné.

Aj v prípade našich semien rastlín, ktoré sme na políčkach zasadili, sme pozorovali, že na začiatku boli vzrastom menšie. Ale postupne sa z toho dostali. V ďalších generáciách sa už podobali na tie z kontrolnej skupiny.

DSC02929
Pohľad na černobyľskú elektráreň. Foto – archív M. H.

Ako veľmi je oblasť Černobyľa rádioaktívna?

Rádioaktivita je tam stále. Dĺžka kontaminácie vo všeobecnosti závisí od toho, akými rádionuklidmi (atómy, ktorých jadro sa samovoľne premieňa pri vysielaní vysoko energetického žiarenia, pozn. red.) je zem kontaminovaná. V prípade Černobyľa ide o stroncium-90 a cézium-137. Polčas rozpadu majú 30 rokov. Za ten čas sa vyžiari polovica z daného množstva a za ďalších 30 rokov polovica z tej polovice. A tak ďalej. Predpokladám, že do sto rokov by to v černobyľskej oblasti mohlo byť pre život znesiteľné.

Pre zaujímavosť, sú aj také rádionuklidy ako plutónium, ktoré majú polčas rozpadu 24-tisíc rokov.

Rádioaktivita v černobyľskej oblasti je dnes oveľa menšia ako v čase havárie. Po havárii tam bolo veľa rádionuklidov, ktoré majú polčas rozpadu iba pár dní. Takže radiácia ide postupne dole. Nie je to tak, že by to bolo zamorené donekonečna.

Aké veľké územie Európy bolo po černobyľskej havárii zamorené?

Po havárii v Černobyli kontaminovalo cézium-137 okolo 40 percent Európy. Nebola to veľká kontaminácia, ktorá by zabíjala ľudí. Ale taký dosah mal Černobyľ.

Po tragédii sa ľudia v Československu báli konzumovať úrodu zo záhradky. Boli ich obavy oprávnené?

Po tragédii sa do ovzdušia dostala veľká dávka rádioaktívnych prvkov, ktoré cestovali vzduchom. Keď prišiel dážď, prvky sa usádzali na povrchu zeme. V oblastiach, ktoré boli zasiahnuté, malo význam úrodu nepoužiť, pretože pôda obsahovala rádioaktívne častice. Neodporúčal by som vtedy ani piť mlieko, pretože kravy spásali rádioaktívnu trávu, ktorá sa potom dostávala do mlieka.

Ktoré rastliny sa s rádioaktivitou vysporiadajú lepšie a ktoré horšie?

Každá rastlina má inú mieru odolnosti voči rádioaktivite. V našich experimentoch vyšiel ľan ako odolnejší voči rádioaktivite než sója. Rádioaktivita sa menej akumulovala v semenách ako vo zvyšku rastliny. Keď rastlina rastie v rádioaktívnom prostredí, tak iba málo rádioaktivity prejde do semien, aj keď rastlina celá – stonka, listy a iné – je rádioaktívna.

Také rastliny sa nedajú konzumovať za žiadnych okolností?

Rastliny, ktoré rastú v rádioaktívnom prostredí, nie sú vhodné na konzumáciu. Iná by bola situácia, ak by sme mali globálnu jadrovú katastrofu, napríklad v dôsledku jadrovej vojny. Ak by bolo zamorené všetko, najlepšie na konzumáciu rastliny sú semená – tie bývajú zamorené najmenej.

Nedávno robili výskum, podľa ktorého je v černobyľskej oblasti veľmi živo. Bádatelia hovoria, že pre zvieratá sú ľudia väčšia pohroma ako černobyľská havária. Čo si o tom myslíte?

Tak ako rastliny, ani zvieratá odtiaľ nikdy nezmizli. V počiatkoch po havárii zvieratá odišli. Rastliny sa nemôžu premiestniť, tak to museli nejako vydržať. V oblasti je minimálna ľudská aktivita, ktorá by zasahovala do tamojšej prírody.

Rastliny aj zvieratá v oblasti normálne žijú, ľudia sa tam však bežne nedostanú. Potrebujete špeciálne povolenie, aby ste tam mohli vstúpiť. Priamo v meste Černobyľ je niekoľko vedeckých inštitúcií a personál, ktorý elektráreň obsluhuje. Je to kontrolované územie, keďže väčšina je ešte stále rádioaktívna.

DSC02799
Vstup do černobyľskej oblasti je strážený. Foto – archív M. H.

Aká je situácia vo Fukušime, kde došlo k havárii po zemetrasení v roku 2011?

V Japonsku som žil viac ako tri roky. V oblasti Fukušimy sa snažia zabrániť kontaminácii potravín rádioaktivitou a taktiež dekontaminovať tie oblasti.

Ako sa pôda dekontaminuje?

Existuje asi iba jediný spôsob. Spočíva v tom, že odvediete vrchnú časť, napríklad 30 centimetrov, a tú uložíte ako rádioaktívny odpad. Na to sa navezie nová vrchná časť pôdy. Existujú aj rôzne absorbenty, ktoré absorbujú rádioaktívne častice. Ale tie by sa zmiešali s pôdou, a preto sa nepoužívajú.

Vegetácia vo Fukušime prekvitá podobne ako v Černobyli?

V blízkosti elektrárne, kde sa dosiahla extrémne vysoká dávka, mohlo dôjsť k tomu, že sa spálili nejaké stromy, ale vo všeobecnosti tam nie je žiaden efekt. Až na to, že rastliny prijímajú rádioaktivitu svojím koreňovým systémom z pôdy, takže sú rádioaktívne. Ale voľným okom by ste rozdiel od normálnej krajiny nespozorovali.

Je rádioaktivita všade okolo nás?

Presne tak, je všade okolo nás. V počiatkoch Zeme bola rádioaktivita oveľa väčšia ako dnes. Postupne sa znížila. Rádioaktivita je prirodzená súčasť hmoty. Ak by som mal dostatočne citlivé zariadenie, rádioaktivitu by som nameral aj vo vašom svetri, ktorý máte oblečený.

Čo je to vlastne rádioaktivita?

Výraz je odvodený od slova rádium. Ide o silný rádioaktívny kov. Ako prvá sa ním zaoberala Marie Curie-Skłodowska pred viac ako sto rokmi. Sú rôzne druhy rádioaktivity. Vždy ide o vyžarovanie elektromagnetického žiarenia. Keď chemický prvok, napríklad stroncium-90, vyžaruje rádioaktivitu, snaží sa dostať do stabilného stavu. Aby sa do takého stavu dostal, vyžaruje. Vtedy sa zbavuje nadbytočných elektrónov.

V utorok 26. apríla 2011 si svet pripomenie 25. výroèie èernoby¾skej tragédie následkom explózie reaktora v èernoby¾skej atómovej elektrárni na území dnešnej Ukrajiny. Na snímke detský areál v opustenom meste Pripja, ktoré leží v blízkosti atómovej elektrárne, 18. apríla 2011. FOTO TASR - Pavol Demeš
Pripjať, mesto duchov (2001). Leží v blízkosti atómovej elektrárne v Černobyli. Foto – TASR

Ako na ľudské telo účinkuje rádioaktivita?

Podstata je taká, že rádioaktívne žiarenie, ktoré je vysoko energetické, rozkladá v bunke vodu pomocou elektrolýzy. Vznikajú voľné radikály, ktoré napádajú aj DNA. Ide tu o poškodenie na úrovni bunky.

Povedané inak, molekuly vody časť energie žiarenia absorbujú, rozpadnú sa a vzniknú agresívne radikály kyslíka. Tie môžu vyvolať poškodenie na bunkovej úrovni. Keď je žiarenie príliš vysoké, môže sa telo fyzicky poškodiť, podobne ako pri popálení.

Ak je žiarenie nebezpečné, mali by sa ľudia vyhýbať röntgenom?

Nie, pri röntgenovom žiarení je dávka minimálna. Ak by ste na röntgen chodili každý týždeň, asi by ste dosiahli maximálne povolené dávku po určitom čase. Ale žiaden doktor vás na röntgen nepošle tak často, aby vás to ohrozilo.

Mohli by sme pestovať rastliny na Mesiaci alebo na Marse?

Vo vesmíre je druh vesmírnej rádioaktivity. Na Medzinárodnej vesmírnej stanici nedávno vypestovali kvet, predtým cuketu alebo brokolicu. Je pravda, že je tam zvýšená rádioaktivita, ale stále ide o nízku obežnú dráhu, kde máme ochranu magnetického štítu Zeme. Nie je to až taká veľká rádioaktivita, ako by bola na Marse. Vedci tam hlavne skúmajú vplyv beztiaže na rastliny – pozorujú, ako sa dokážu v beztiažovom stave zakoreniť.

Aký je váš názor na využívanie energie z jadra?

Žiadnu inú možnosť ako využívanie jadrovej energie nemáme. Máme takú vysokú spotrebu energie, že bez jadrových elektrární by sme nepokryli nároky, ktoré má priemysel a domácnosti.

Po vodných a veterných elektrárňach je to jeden z najčistejších spôsobov výroby elektrickej energie. Nehody nastávajú ojedinele. Hoci pravdou je, že pôsobia veľké problémy.

Je uskladňovanie odpadu z jadrových elektrární bezpečné?

Odpad sa dá bezpečne uskladniť, napríklad hlboko v zemi v starých baniach, ktoré sú dobre zapečatené. Uskladní sa tam a nechá sa vyžiariť.

Černobyľ

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie