piatok

Biogenetik skúmal v Černobyli: Inú možnosť ako jadrovú energiu nemáme

Martin Hajduch zisťuje, ako sa rastliny dokážu vysporiadať s rádioaktivitou. V Černobyli pestoval sóju a ľan.

Martin Hajduch (vpravo) s kolegom Jánom Salajom zo SAV v černobyľskej oblasti. MARTIN HAJDUCH (nar. 1971) je slovenský biogenetik. Vyštudoval jadrovú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje na Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. Študijné pobyty absolvoval v Japonsku, Francúzsku či USA. Skúmal rastliny v černobyľskej oblasti. Vyšli mu desiatky odborných článkov. Foto - Archív M. H.

V oblastiach, ktoré boli zasiahnuté černobyľskou haváriou, malo význam úrodu nepoužiť, pretože pôda obsahovala rádioaktívne častice. Neodporúčal by som vtedy ani piť mlieko, pretože kravy spásali rádioaktívnu trávu, ktorá sa potom dostávala do mlieka, hovorí pre Denník N Martin Hajduch, biogenetik zo Slovenskej akadémie vied. 

Na akom projekte ste v černobyľskej oblasti pracovali?

V černobyľskej oblasti som bol dvakrát. Spolupracujem s kolegami z Ukrajinskej akadémie vied – zriadili tam políčka a aj ich obhospodarujú.

Minulý rok tam bol požiar, políčka tam už preto nemáme. Ale osem rokov bohato stačí – za ten čas sme nazbierali veľa materiálu. Veľkú časť z neho sme ešte nestihli zanalyzovať.

Ak by som vás do černobyľskej oblasti zobral a nevedeli by ste, že to je Černobyľ, ani by vám nenapadlo, že to je miesto jednej z najväčších jadrových katastrof v histórii. Rastú tam rastliny, vyzerá to pekne. Náš výskum je o tom, ako sa rastliny dokázali prispôsobiť danému nepriaznivému prostrediu.

Čo ste tam pestovali?

Hlavne sóju a ľan. Neskôr sme prešli aj na iné plodiny. Zaujímalo nás to, ako sa rastliny prispôsobujú rádioaktívnemu prostrediu. Preto sme študovali, ako sa mení ich metabolizmus. Používali sme analýzu proteínov – odborne sa metóda volá proteomika.

Pozerali sme sa na proteíny v semenách rastlín. Porovnávali sme rastliny, ktoré rastú v zamorenej a nezamorenej oblasti. Zistili sme určité mierne zmeny, napríklad v metabolizme uhlíka. V prípade rastlín došlo k zmenám, ktoré im pomáhajú prispôsobiť sa životu v rádioaktívnej oblasti.

Ako si vysvetliť to, že sa rastliny prostrediu prispôsobili?

Ak radiácia nie je príliš vysoká, rastliny nezahynú. Jedna z teórií je, že rastliny sú evolučne veľmi staré – keď sa pred miliónmi rokov na Zemi vyvíjali, boli vystavené ešte väčšej radiácii. Ich výhodou je aj to, že sú jednoduchšími organizmami ako ľudia alebo živočíchy. Nemajú toľko zložitých mechanizmov, ktoré by sa mohli poškodiť.

Bežný človek si ako dôsledok radiácie predstaví zvieratá s dvomi hlavami. Nepozorovali ste v prípade rastlín nejaké škodlivé mutácie?

Niekoľko rokov po černobyľskej havárii sa objavovali na stromoch a rastlinách rôzne mutácie. Ale postupne vymizli, väčšina z nich neprešla do ďalšej generácie. Odborne im hovoríme, že sú recesívne. To znamená, že nie sú životaschopné.

Aj v prípade našich semien rastlín, ktoré sme na políčkach zasadili, sme pozorovali, že na začiatku boli vzrastom menšie. Ale postupne sa z toho dostali. V ďalších generáciách sa už podobali na tie z kontrolnej skupiny.

DSC02929
Pohľad na černobyľskú elektráreň. Foto – archív M. H.

Ako veľmi je oblasť Černobyľa rádioaktívna?

Rádioaktivita je tam stále. Dĺžka kontaminácie vo všeobecnosti závisí od toho, akými rádionuklidmi (atómy, ktorých jadro sa samovoľne premieňa pri vysielaní vysoko energetického žiarenia, pozn. red.) je zem kontaminovaná. V prípade Černobyľa ide o stroncium-90 a cézium-137. Polčas rozpadu majú 30 rokov. Za ten čas sa vyžiari polovica z daného množstva a za ďalších 30 rokov polovica z tej polovice. A tak ďalej. Predpokladám, že do sto rokov by to v černobyľskej oblasti mohlo byť pre život znesiteľné.

Pre zaujímavosť, sú aj také rádionuklidy ako plutónium, ktoré majú polčas rozpadu 24-tisíc rokov.

Rádioaktivita v černobyľskej oblasti je dnes oveľa menšia ako v čase havárie. Po havárii tam bolo veľa rádionuklidov, ktoré majú polčas rozpadu iba pár dní. Takže radiácia ide postupne dole. Nie je to tak, že by to bolo zamorené donekonečna.

Aké veľké územie Európy bolo po černobyľskej havárii zamorené?

Po havárii v Černobyli kontaminovalo cézium-137 okolo 40 percent Európy. Nebola to veľká kontaminácia, ktorá by zabíjala ľudí. Ale taký dosah mal Černobyľ.

Po tragédii sa ľudia v Československu báli konzumovať úrodu zo záhradky. Boli ich obavy oprávnené?

Po tragédii sa do ovzdušia dostala veľká dávka rádioaktívnych prvkov, ktoré cestovali vzduchom. Keď prišiel dážď, prvky sa usádzali na povrchu zeme.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Životné prostredie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101453 z vás dostáva správy e-mailom