Minister školstva Plavčan: Páčia sa mi alternatívne školy, berme deti na exkurzie

Je to príliš konkrétna otázka, odpovedá viackrát nový minister školstva PETER PLAVČAN na otázky o tom, ako presne budú po jeho „najväčšej reforme za 25 rokov“ vyzerať napríklad hodiny dejepisu a matematiky, alebo či školy dostanú tablety. Podobne ako učitelia aj iní majú podľa neho svoje požiadavky, hovorí pri otázkach, prečo im nevyrokoval vyššie zvýšenie platov.

Ktorou krajinou by sme sa mali v školstve inšpirovať?

Pravdepodobne Fínskom. Tam najlepšie došlo k prelínaniu toho, čo považujeme za konzervatívne školstvo, s novými metódami vyučovania či alternatívnymi školami. Je to správna cesta, čo ukazuje aj to, že Fínsko patrí medzi krajiny s najlepšími základnými a strednými školami.

Čo by sme od nich mohli rýchlo preniesť na Slovensko?

Napríklad vzťah medzi učiteľom a žiakom, ktorý je oveľa voľnejší ako u nás. Akoby boli obaja pod menším stresom. Možno je to preto, že sa u nás žiaci naháňajú za dobrými známkami. Deti sa musia v škole cítiť dobre, a pokiaľ som videl fínske školy, tak v nich sa deti cítia dobre.

U nás sú podľa OECD deti v škole nešťastné. Čo je hlavný dôvod?

Hlavný je tlak na deti. Bol som sa v pondelok pozrieť na školu Montessori a bol som nadšený. Bola tam materská a základná škola až po deviaty ročník. Úplne voľné vyučovanie, neboli tam klasické triedy, ale trojročenky. Nemali bežnú organizáciu hodiny, učitelia sa deťom venovali priebežne. Deti si priebežne plnili svoj program. Pre menšie deti je škola dokonca prispôsobená, napríklad majú nižšie kľučky na dverách. Zanechala vo mne hlboký dojem a asi sa tam deti naozaj cítia lepšie. Povedali mi, že keď píšu diktát, tak neodpisujú, lebo nie sú na to motivované. Keď niekto napíše zle diktát, príde za učiteľom a sám povie, že chce písať viac diktátov ako ostatní, aby sa zlepšil. A zo štyroch deviatakov traja vlani išli na bilingválne gymnázium, a to je výborný výsledok. (Poznámka redakcie: Montessori školy sú založené na voľnejšom princípe výchovy dieťaťa bez stresu, bez trestov so zameraním na budovanie sebavedomia dieťaťa.)

Čo chcete prebrať z modelu Montessori?

Nielen z Montessori, aj z viacerých alternatívnych modelov.

Hovoríte o najväčšej reforme školstva za posledných 25 rokov. Ako by po jej skončení mala vyzerať napríklad hodina dejepisu?

Neprebiehala by v učebni, kde by si deti listovali obrázky, skôr si ju predstavujem ako exkurziu na Bratislavský hrad, kde by si pozreli výstavu o kultúre z 9. storočia z obdobia Veľkej Moravy. Deti majú rôzny spôsob vnímania, niekto je ten typ, že si viac zapamätá, keď počúva, iný ako ja, keď pozerá. Toto v nich necháva zážitok a mali by z toho viac, aj by si viac zapamätali. Toto však kladie veľmi vysoké nároky na učiteľa. Aj učiteľ sa bude musieť lepšie pripraviť na deti, ktoré mu budú klásť otázky, čo nebudú len z jeho predmetu. V Montessori škole napríklad učitelia nemôžu mať špecializáciu len na dva predmety, ale dorábajú si ich aj na ďalšie predmety, aby vedeli riešiť medzipredmetové otázky.

Na exkurzie chodia deti už dnes, v čom by bol rozdiel?

Chodia na exkurzie, ale neviem v akom rozsahu. Necháme to na odborníkov. Pripravuje sa koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania. O tom, ako by malo vyzerať vyučovanie a čo by sa malo učiť, by mala hovoriť pracovná skupina.

A ako by vyzerala podľa vás napríklad ideálna hodina matematiky?

Necháme to na odborníkov. V štátnom pedagogickom ústave pracujú predmetové komisie. Je tam aj jedna pre matematiku. V rámci koncepcie navrhne riešenie, aby sa výučba matematiky zatraktívnila.

Ale máte na to názor.

Mám na to svoj názor, ale nechal by som to tak. Nebolo by dobré ovplyvňovať verejnosť mojimi osobnými názormi.

Aj vy uznávate, že slovenské deti zaostávajú v matematickej gramotnosti, vidieť to aj na výsledkoch medzinárodných testovaní. Preto chceme vedieť, čo by malo byť iné, aby o štyri roky boli deti na tom lepšie.

Je to príliš konkrétna otázka na to, že včera (v stredu, poznámka redakcie) bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Ale viem si pri výučbe matematiky predstaviť viac príkladov z praxe, aby to nebolo veľmi akademické. A dnes je rozhodujúce aj využívanie techniky – počítače, tablety, ktoré tiež zatraktívňujú matematiku ako takú.

Máme veľké rozdiely medzi školami, niektoré majú tablety, iné nemajú ani pomôcky na chémiu. Ako to budete riešiť? Mali by byť v každej škole tablety?

Je to príliš konkrétna otázka. Najprv musíme urobiť analýzu, ako to v školách vyzerá. Aké majú pomôcky, či ich využívajú, či ich nemajú celý týždeň v skriniach a používajú ich len jeden deň. Treba však povedať, že v programovom vyhlásení sa po prvýkrát píšu konkrétnosti, ktoré tam predtým neboli. Dal som si urobiť analýzu programových vyhlásení od roku 1990, konkrétne čísla boli len v roku 2012. Teraz sa po prvýkrát objavilo navýšenie rozpočtu o dve miliardy eur z verejných výdavkov. Je to minimálna suma, ktorá je garantovaná programovým vyhlásením. Sú v tom aj eurofondy, tak by sa dalo cez ne riešiť aj zabezpečenie informačných technológií.

Vo štvrtok vydali všetky organizácie v školstve k programovému vyhláseniu deklaráciu, kde upozorňujú, „že vláda likviduje potenciál možného progresu školstva, čo spôsobí ďalší odliv kvalitných zamestnancov zo školstva“. Cítite sa tak, že vláda likviduje potenciál rozvoja školstva?

V priebehu dvoch týždňov som na rokovanie pozval takmer 30 záujmových organizácií, združení a školské odbory. Mali sme osem okrúhlych stolov, sedeli sme od rána do noci a pripravili sme spoločný programový dokument. Samozrejme, že nie všetko, čo povedali, tam bolo možné vložiť. Niečo je nereálne a niekde sa bili aj požiadavky jednotlivých skupín. Ale vo väčšine to, na čom sme sa dohodli, v programovom vyhlásení je.

Prečítajte si

Vláda ukázala plány v školstve, platy budú zvyšovať menej, ako chceli učitelia

Peniaze, ktoré žiadali, tam však nie sú – teda zvyšovanie platov o 25 percent teraz a o ďalších desať každý rok.

Treba povedať, do akej miery je možné predkladať požiadavky a uvádzať tam takéto údaje. Aj iné kategórie zamestnancov majú svoje požiadavky. A učiteľom zvyšovali platy o zhruba 22 percent v minulom volebnom období. Aj teraz chceme zvyšovať platy o 26 percent. Nechcem povedať, že to je veľa. Keď som bol mladý a začínal som, moja manželka bola učiteľka a viem, ako sa nám z tých platov ťažko žilo a mali sme úvery až po uši. To, čo sa objavilo v programovom vyhlásení, bola dohoda v koaličnej rade. Považujem to za minimum.

Hovoríte, že ste to zažili, viete, že je poddimenzované školstvo a mladí učitelia nevedia vyžiť zo svojho platu a musia si privyrábať. Tých šesť percent navyše im pomôže?

Bol by som nerád, aby sme zúžili desaťstranový dokument na jednu tézu o šesťpercentnom zvýšení platov. Reforma nespočíva v tom, že sa učiteľom zvýši plat. Reforma spočíva v tom, že sa uskutočnia veľké zmeny a popritom  sa postaráme o to, aby učitelia boli spokojní. Dôležité je, že sa od 1. septembra zvýšia platy o 6 percent, je to zhruba 35 miliónov eur v tomto roku. Chcem, aby sme urobili čo najskôr zmeny, aby sme získali viac, ako je minimum napísané vo vyhlásení vlády.

Nie je to tak, že všetky vlády pred vami tak zanedbali školstvo, že by ste nemali pridať učiteľom len trochu viac? Nie je školstvo v takom zlom stave, že pomôže iba nárazové zvýšenie platov?

Treba vychádzať aj z možností ekonomiky. Slovensko dnes v eurozóne patrí k najrýchlejšie rastúcim krajinám. Zachytil som, že klesá nezamestnanosť. Treba ten potenciál využiť. Ak sa má zvyšovať HDP najrýchlejšie a vytvoria sa zdroje navyše na rozvoj školstva, tak si vyhrňme rukávy a robme. Školstvo je najväčšia loď v tomto štáte – je to tanker. Pokúsme sa spoločne ju nastaviť dobrý smer. A pohnúť sa správnym smerom. Ak to urobíme, všetci to uvidia a pochopia, že sa oplatí ísť nielen na úroveň minima, ktoré máme vo vyhlásení vlády. A dostaneme peniaze navyše, a tanker dostane palivo, a pohne sa ďalej a rýchlejšie.

Ako by to vyzeralo ideálne? Koľko by mali učitelia zarábať na konci vášho obdobia?

Čo najviac.

Povedzte sumu. Koľko by mal mať začínajúci učiteľ?

Na to, že včera bolo schválené programové vyhlásenie vlády, je to príliš konkrétna otázka. Mám svoj názor, ale závisí to aj od programového vyhlásenia vlády.

Keď nie konkrétne číslo, aspoň povedzte svoju predstavu – koľko by to malo byť v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi?

Sú to predčasné otázky. Myslím, že som odpovedal dosť konkrétne. Ale musí sa zmeniť aj dnešný systém a treba tam pridať aj zásluhovosť. Ak niekto prejavuje pedagogické majstrovstvo, tak mu nemôžem navrhnúť rovnaké zvýšenie platov ako niekomu, kto ho nepreukazuje.

Koľko máme dnes výborných učiteľov?

Veľa. Len musíme povedať, ktorí sú to. Nemôžeme stále hovoriť o priemere.

Väčšina je výborná?

Samozrejme. Je veľa vynikajúcich učiteľov, dodnes si pamätám mená svojich učiteľov zo základnej a strednej školy. Vážim si učiteľov.

Jedna z nových úloh pre ministerstvo školstva od vlády, najmä po voľbách, keď sa extrémisti dostali do parlamentu, je bojovať proti extrémizmu. Ako to budete robiť na školách?

Treba pristúpiť k novým metódam. Posilniť občiansku výchovu, obrátiť sa na predmetovú komisiu na Štátnom pedagogickom ústave, aby navrhla, akou metódou potláčať extrémizmus. Všetci vieme, že to je problém. Je to aj o tom, aby sa deti dozvedeli viac o holokauste, treba s nimi komunikovať. Nielen im dávať nové poznanie, ale rozvíjať aj kritické myslenie, aby sa dokázali orientovať vo svete, ktorý nás obklopuje.

Určite uznáte, že pri boji proti extrémizmu je dôležité aj to, ako navonok vystupujú politici. Dohovoríte ako nominant SNS predsedovi strany Andrejovi Dankovi, aby o Rómoch nehovoril ako o Cigánoch?

Toto je téma o školstve?

Určite. Veď ministerstvo má bojovať aj proti extrémizmu.

Samozrejme. Netreba dnešnú Slovenskú národnú stranu posudzovať meradlami spred desiatich – pätnástich rokov.

Toto pán Danko hovorí teraz.

Ja sa predsa nebudem kriticky vyjadrovať o SNS, ktorá ma nominovala ako odborníka za ministra školstva.

Prečo?

Nesnažte sa ma dostať do nejakej opozície. Dostal som konkrétnu úlohu a tou je programová reforma školstva.

Aké vlastne máte vzťahy s SNS, ktorá vás nominovala? Poznáte osobne pána Danka?

Predtým sme sa nestretli. Funkciu mi ponúkli ako odborníkovi, ktorý pozná rezort, pozná ľudí, a keďže pracuje tri desiatky rokov v rezorte, dokáže presadiť takúto zložitú reformu. Taká bola ponuka a prijal som ju.

Ako na vás pán Danko prišiel?

Na to som sa nepýtal.

Ako sa vám spolupracuje s novým štátnym tajomníkom Erikom Tomášom?

S obomi štátnymi tajomníkmi sa mi spolupracuje veľmi dobre. Pokiaľ viem, obaja majú učiteľské vzdelanie, tak rozumejú problematike školstva.

Máte so štátnymi tajomníkmi podelené úlohy?

Zatiaľ máme len predbežné rozhodnutia. Budeme meniť organizačnú štruktúru. Zatiaľ som si dal pod seba sekciu štrukturálnych fondov – a to preto, že doteraz som s eurofondmi nepracoval a potrebujem sa oboznámiť s prácou a s tým, ako sa tam pracovalo v predchádzajúcich rokoch.

Pôsobili ste v Študentskom pôžičkovom fonde, kde ste dostali odmeny takmer 40-tisíc. Tie ste potom vrátili. Hovorili ste, že ste tieto peniaze nedostávali za čestnú funkciu, v ktorej ste pôsobili. Za čo ste ich dostali?

Neboli to odmeny, ale dohody o vykonaní práce nad rámec pracovných povinností.

Čo konkrétne to znamená?

Boli to odborné práce, ako manažér som sa snažil zveľadiť fond. Je málo známe, že v tom období, v čase dvoch finančných kríz, bol tento fond najlepšie prosperujúcim študentským fondom, bol jediný, ktorý sa sám financoval. Bol to neštátny fond a nikdy nedostal peniaze zo štátneho rozpočtu. Obšľapávali sme poslancov, dokonca niektorých, ktorí to dnes kritizujú. Ale musel si na seba zarobiť. Natoľko sa zveľadil, že sa tam zarobili dve desiatky miliónov eur v čase, keď padali banky.

Vy ste tam neboli v pozícii manažéra, ale v kontrolnej funkcii.

Bolo však potrebné využiť aj moju spôsobilosť manažéra, a nakoniec sme výsledky dosiahli. Okrem tých členov, ktorí peniaze vrátili, prebiehajú v ostatných prípadoch občianskoprávne konania. Na prvom stupni v sedemnástich prípadoch, teda prakticky vo všetkých, súdy rozhodli, že peniaze boli vyplatené oprávnene. Päť druhostupňových rozhodnutí dopadlo tak isto. Jeden prípad potvrdil aj Najvyšší súd. Preto sa domnievam, že táto kauza je vymyslená.

Budete chcieť, aby vám peniaze vrátili?

Samozrejme, že nie. Keď som raz urobil rozhodnutie a peniaze som vrátil, tak to tak zostane. Som pomerne aktívny človek, nemám čas chodiť po súdoch. Peniaze som vrátil, nie tak, ako bolo publikované, po medializácii môjho mena, ale predtým.

Keď hovoríte o tom, že aj vďaka vášmu pôsobeniu bol fond ziskový, myslíte tým aj finančnú operáciu so Slavia Capital, v ktorej predstavenstve bola vaša manželka?

Áno, samozrejme. Nepáči sa mi, že je medializované, že sa do toho zaťahujú rodinní príslušníci. Pracuje tam pätnásť rokov a vypracovala sa z najnižšej pozície na najvyššie, nikdy nebola akcionárom, vždy bola zamestnancom, nemá podiel ani akcie vo firme. Jeden pán poslanec sa v roku 2011 obrátil na ministerstvo financií, a to mu odpísalo, že išlo o rizikovú operáciu dávať peniaze do zmeniek v Slavia Capital, ale držať peniaze v bankách bolo oveľa rizikovejšie. Ak by banka padla, fond by prišiel o všetky peniaze.

Pán minister, určite rozumiete, že prípad je citlivý aj tým, že ide o vysokého štátneho úradníka, vás, a firmu, v ktorej vedení je vaša manželka. Ako sa tie dve inštitúcie našli a prečo spolupracovali?

Viete, ako sa to stalo? Bývalý riaditeľ fondu to povedal. Mali sme rovnakého audítora. To bolo jediné spojenie. Nie moja manželka, ja sa s ňou nerozprávam o práci.

Vy ste to s ňou nevybavovali?

Samozrejme, že nie. To by som si nemohol dovoliť, tú kompetenciu som ani nemal. Chcem ešte povedať, že na zmenky boli úroky vo výške 6 až 8 percent v čase, keď boli v bankách pod jedno percento.

Prečítajte si

Učitelia vezmú žiakov radšej do Birkenau ako do Kremničky