piatok

Minister školstva Plavčan: Páčia sa mi alternatívne školy, berme deti na exkurzie

Nominant SNS na ministerstve školstva sa nechce kriticky vyjadrovať k predsedovi strany a nepýtal sa ho, prečo si ho vybral za ministra. Peter Plavčan si pod seba zobral eurofondy vraj preto, že doteraz s nimi nepracoval.

Peter Plavčan (55) má ekonomické a pedagogické vzdelanie. Roky pracuje na ministerstve školstva, naposledy ako generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl. Venoval sa výskumu v oblasti riadenia a ekonomiky vzdelávania, spolupracuje s viacerými, aj súkromnými vysokými školami. Bol členom rady Študentského pôžičkového fondu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to príliš konkrétna otázka, odpovedá viackrát nový minister školstva PETER PLAVČAN na otázky o tom, ako presne budú po jeho „najväčšej reforme za 25 rokov“ vyzerať napríklad hodiny dejepisu a matematiky, alebo či školy dostanú tablety. Podobne ako učitelia aj iní majú podľa neho svoje požiadavky, hovorí pri otázkach, prečo im nevyrokoval vyššie zvýšenie platov.

Ktorou krajinou by sme sa mali v školstve inšpirovať?

Pravdepodobne Fínskom. Tam najlepšie došlo k prelínaniu toho, čo považujeme za konzervatívne školstvo, s novými metódami vyučovania či alternatívnymi školami. Je to správna cesta, čo ukazuje aj to, že Fínsko patrí medzi krajiny s najlepšími základnými a strednými školami.

Čo by sme od nich mohli rýchlo preniesť na Slovensko?

Napríklad vzťah medzi učiteľom a žiakom, ktorý je oveľa voľnejší ako u nás. Akoby boli obaja pod menším stresom. Možno je to preto, že sa u nás žiaci naháňajú za dobrými známkami. Deti sa musia v škole cítiť dobre, a pokiaľ som videl fínske školy, tak v nich sa deti cítia dobre.

U nás sú podľa OECD deti v škole nešťastné. Čo je hlavný dôvod?

Hlavný je tlak na deti. Bol som sa v pondelok pozrieť na školu Montessori a bol som nadšený. Bola tam materská a základná škola až po deviaty ročník. Úplne voľné vyučovanie, neboli tam klasické triedy, ale trojročenky. Nemali bežnú organizáciu hodiny, učitelia sa deťom venovali priebežne. Deti si priebežne plnili svoj program. Pre menšie deti je škola dokonca prispôsobená, napríklad majú nižšie kľučky na dverách. Zanechala vo mne hlboký dojem a asi sa tam deti naozaj cítia lepšie. Povedali mi, že keď píšu diktát, tak neodpisujú, lebo nie sú na to motivované. Keď niekto napíše zle diktát, príde za učiteľom a sám povie, že chce písať viac diktátov ako ostatní, aby sa zlepšil. A zo štyroch deviatakov traja vlani išli na bilingválne gymnázium, a to je výborný výsledok. (Poznámka redakcie: Montessori školy sú založené na voľnejšom princípe výchovy dieťaťa bez stresu, bez trestov so zameraním na budovanie sebavedomia dieťaťa.)

Čo chcete prebrať z modelu Montessori?

Nielen z Montessori, aj z viacerých alternatívnych modelov.

Hovoríte o najväčšej reforme školstva za posledných 25 rokov. Ako by po jej skončení mala vyzerať napríklad hodina dejepisu?

Neprebiehala by v učebni, kde by si deti listovali obrázky, skôr si ju predstavujem ako exkurziu na Bratislavský hrad, kde by si pozreli výstavu o kultúre z 9. storočia z obdobia Veľkej Moravy. Deti majú rôzny spôsob vnímania, niekto je ten typ, že si viac zapamätá, keď počúva, iný ako ja, keď pozerá. Toto v nich necháva zážitok a mali by z toho viac, aj by si viac zapamätali. Toto však kladie veľmi vysoké nároky na učiteľa. Aj učiteľ sa bude musieť lepšie pripraviť na deti, ktoré mu budú klásť otázky, čo nebudú len z jeho predmetu. V Montessori škole napríklad učitelia nemôžu mať špecializáciu len na dva predmety, ale dorábajú si ich aj na ďalšie predmety, aby vedeli riešiť medzipredmetové otázky.

Na exkurzie chodia deti už dnes, v čom by bol rozdiel?

Chodia na exkurzie, ale neviem v akom rozsahu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Voľby 2016

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |