Denník N

Prečo je Ficov zdravotný stav právom vecou verejného záujmu

Premiér, ako každý politik, je náš zamestnanec, má v rukách veľkú moc a jeho zdravotný stav môže rozhodovať o tom, ako ju využije.

Mnohé zamestnania smiete na Slovensku vykonávať až po dôkladnej zdravotnej prehliadke. Váš zamestnávateľ má právo vedieť, či ste zdravotne spôsobilý robiť rušňovodiča alebo policajta. A občania majú aj v prípade týchto zamestnaní právo aspoň na to, aby zamestnávateľ zaistil, že ich nemôže vykonávať nikto, kto na to nestačí.

Či už preto, lebo má problém so zrakom, alebo musí brať silné lieky, ktoré mu bránia dostatočne rýchlo reagovať (v prípade rušňovodiča), alebo psychicky nie je natoľko stabilný a odolný, aby mu zverili zbraň a moc (v prípade policajta). Pretože ak sa na podobné posty dostanú ľudia, ktorí na to zdravotne spôsobilí nie sú, ich obeťou sa ľahko môže stať ktokoľvek z nás.

V prípade vrcholových politikov je právo na informácie o ich zdravotnom stave ešte širšie. Nejde len o to, že každá verejne činná osoba musí zniesť viac záujmu a kritiky verejnosti. Podstatnejšie je, že zamestnávateľmi politikov sme my všetci, čo platíme dane (to ostatne platí aj pre policajta). Ako zamestnávatelia si ich prostredníctvom volieb aj vyberáme a poverujeme výkonom práce. Máme prirodzené právo vedieť, koho zamestnávame a či dotyčný svoju prácu zvládne.

Každý politik je navyše osoba, ktorej zveríme oveľa väčšiu moc, než akú dávame do rúk rušňovodiča či policajta. Na jeho váhanie, chybné reakcie a omyly nedoplatia len jednotlivci – môžu poškodiť celú krajinu. A tieto zlyhania môže zapríčiniť i zlý zdravotný stav politika od alkoholizmu cez ťažkú chorobu (ktorá spôsobuje časté bolesti alebo ktorej liečba si vyžaduje silné lieky) či nádor na mozgu až po psychickú neschopnosť zvládať stresové situácie. To všetko oslabuje jeho schopnosť rýchlo a najmä správne konať.

Pre to všetko zdravotný stav politika – ak môže ovplyvniť jeho rozhodovanie a tým aj životy každého občana – nie je nikdy len jeho súkromnou záležitosťou. Verejnosť naozaj nepotrebuje vedieť, kde má materské znamienko, prípadne či má na raňajky radšej krupicovú alebo ovsenú kašu. Má však právo na informácie o všetkých ťažkostiach, ktoré ovplyvňujú výkon jeho funkcie, a tým vážne zdravotné problémy nepochybne sú.

Informovať o nich je politikova povinnosť, aj keď je mu to, pochopiteľne, nepríjemné. Patrí to však medzi obmedzenia, ktoré na seba dobrovoľne vzal, keď sa vydal na politickú dráhu a požiadal voličov, aby mu zverili svoje osudy. V demokraciách je to bežné a zahraničné príklady ukazujú, že je možné to urobiť slušne a decentne.

Určite je to lepšie, než reflexívne všetko popierať a podporovať tým divoké špekulácie. Prístup politika i jeho okolia k zverejňovaniu týchto informácií zase vypovedá o tom, či svoju funkciu naozaj chápe ako službu ostatným, nakoľko si vlastných voličov váži a či je k nim úprimný.

Komentáre

Teraz najčítanejšie