Trumpa už nominovali aj na Nobelovu cenu mieru. Ako si chcú Ukrajinci získať staronového amerického prezidenta

Hoci do návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu zostáva vyše mesiaca, dezignovaný americký prezident už začína robiť vlastnú zahraničnú politiku.

Začiatkom decembra pricestoval do Francúzska, kde sa zúčastnil na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame. V Paríži sa stretol s britským princom Williamom a absolvoval spoločné 45-minútové rokovanie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.

Denník New York Times teraz zrekonštruoval okolnosti, za akých k tomuto mítingu došlo: pôvodne mal trvať iba štvrť hodiny a tlačila naň predovšetkým ukrajinská strana. Podľa amerických novín ide o súčasť diplomatického úsilia Kyjiva získať si priazeň Donalda Trumpa.

Ukázalo sa to, aj keď koncom novembra vplyvný ukrajinský poslanec Olexandr Merežko nominoval budúceho amerického prezidenta na Nobelovu cenu mieru. „Som presvedčený, že Trump výrazne prispel k svetovému mieru a že preň môže urobiť ešte viac v budúcnosti,“ napísal podľa portálu Kyiv Independent v liste Nobelovej komisii.

Merežko zo Zelenského strany, ktorý je predsedom parlamentného výboru pre zahraničnú politiku, zároveň vyzdvihol, že Trumpova administratíva v roku 2018 ukrajinskej armáde dodala protitankové strely Javelin.

Čo navrhujú Ukrajinci

New York Times opisujú aj ďalšie kroky, ktorými sa ukrajinskí politici snažia získať Donalda Trumpa. Závažným zistením je, že Kyjiv podľa amerických novín odložil podpísanie dohody o spracovaní a ťažbe vzácnych zemín. Na Ukrajine podľa NYT chcú, aby si za jej podpísanie mohol pripísať zásluhy Trump a nie súčasná administratíva Joea Bidena.

Viaceré médiá už predtým opísali, že Zelenskyj sa snaží zaujať dezignovaného prezidenta Spojených štátov návrhom, aby Američania získali prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Podľa britského denníka Financial Times sa o tom rozprávali ešte v septembri a Trump údajne ponuku označil za „zaujímavú“.

Podľa New York Times sa na Ukrajine snažia apelovať na takzvaný transakčný prístup, ktorým sa vyznačuje Trump – teda politiku postavenú nie na spojenectvách a hodnotách, ale predovšetkým na vzájomných „láskavostiach“. Ako spomínajú americké noviny, na Ukrajine sú ložiská najmenej dvadsiatich kritických minerálov vrátane kobaltu a grafitu, pričom ich hodnota sa blíži k jedenástim miliardám eur.

Zelenského tím sa zároveň snaží pôsobiť konštruktívne, pričom je presvedčený, že Trump pochopí, že na rozdiel od Vladimira Putina je spoľahlivým aktérom rokovaní.

Televízna stanica NBC News informuje, že v posledných týždňoch absolvovali Trumpovi poradcovia rokovania s ukrajinskými lídrami aj so zástupcami Bidenovej administratívy. Podľa zdrojov NBC News zatiaľ dezignovaný prezident Kyjivu nepredstavil „konkrétny mierový plán“. Doterajšie rokovania medzi Zelenským a Trumpom vrátane stretnutia v Paríži však vraj boli „konštruktívne“.

„Atmosféra medzi Ukrajincami a prichádzajúcim Trumpovým tímom vrátane Zelenského a samotného Trumpa je zatiaľ dobrá,“ povedal jeden zo zdrojov pre televíznu stanicu.

Zelenského dvojka sa stretla s Trumpovým poradcom

Trump v kampani znervóznil Ukrajincov viacerými vyjadreniami vrátane toho, že ukončí vojnu za 24 hodín. Doteraz nie je jasné, ako to chce urobiť, keď Rusko okupuje zhruba 18 percent ukrajinského územia a nevysiela žiadne signály, že by bolo ochotné zastaviť sa. Podľa NBC News však Trump svoj sľub „myslí vážne“ a skutočne sa usiluje o bezprostredné uzavretie prímeria.

S prvými náznakmi, ako by mohol vyzerať Trumpov plán, prichádza denník Wall Street Journal: kľúčom podľa neho je, že na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou by mali dohliadať vojaci z európskych krajín. Rovnako by podľa Trumpa mali najmä Európania dodávať Ukrajincom zbrane, aby tým odradili Rusko od ďalšieho útoku.

Trump podľa WSJ ukrajinskému prezidentovi v Paríži povedal, že nepodporuje členstvo v Kyjiva v NATO. Zároveň však vyhlásil, že chce „silnú a dobre vyzbrojenú“ Ukrajinu.

Napriek obavám časť ukrajinských politikov Trumpovo znovuzvolenie opatrne víta. Ako napísal časopis The Economist, mnohých v Kyjive frustruje súčasný prezident Joe Biden, ktorého považujú za príliš slabého, opatrného a pomalého. Trump im podľa britského magazínu dáva šancu na „reštart“.

Mierny dôvod na optimizmus dostali Ukrajinci po tom, čo Trump oznámil mená členov svojej novej administratívy. Post v novej poradnej organizácii dostane Elon Musk, ktorý si na sociálnych sieťach často uťahuje na úkor Zelenského, a tajné služby má viesť Tulsi Gabbard s históriou proruských výrokov.

Kľúčovou osobou vo vzťahu k ruskej agresii proti Ukrajine však má byť Keith Kellogg, ktorého si Trump vybral za splnomocnenca pre ukončenie vojny. Jeho postoj k rokovaniam zhŕňajú americké médiá takto: ak nebude súhlasiť s americkými podmienkami Kyjiv, Spojené štáty mu prestanú dodávať zbrane; ak s nimi nebude súhlasiť Moskva, USA zintenzívnia vojenskú pomoc Ukrajine. Kellogg teda rozhodne nemá povesť človeka, ktorý by odovzdal Ukrajinu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Kellogg sa začiatkom decembra stretol s Andrijom Jermakom, ktorého na Ukrajine vnímajú ako druhého najvplyvnejšieho politika. Podľa NBC News sa na tomto mítingu zúčastnil aj budúci viceprezident J. D. Vance, ktorý v kampani odmietal ukrajinské členstvo v NATO a trval na tom, že Kyjiv sa musí vzdať časti svojho územia.

Rovnako pozitívne sa Ukrajinci pozerajú aj na dezignovaného ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý však v apríli tohto roka z vnútropolitických dôvodov hlasoval proti vojenskej pomoci Ukrajine. Rubio v novembri vyhlásil, že Ukrajinci preukázali „mimoriadnu odvahu a silu“. Naznačuje však, že ich bude tlačiť do územných ústupkov, čo Zelenského administratíva naďalej odmieta.

Pohľad z Ukrajiny: kľúčové sú bezpečnostné záruky

Ukrajinský politológ Stanislav Želichovskyj tvrdí, že zatiaľ je pozitívne už len to, že dezignovaný prezident Trump pricestoval do Paríža a rozprával sa tam s Macronom a so Zelenským. „Naznačuje to, že Európa nemusí zostať na vedľajšej koľaji,“ hovorí pre Denník N.

Želichovskyj vyzdvihuje, že rozhovor medzi Trumpom, Zelenským a Macronom trval zhruba trištvrte hodiny, teda dlhšie, než sa pôvodne očakávalo. Odborník tvrdí, že jednotlivé strany by si mali vydiskutovať svoje postoje ešte pred návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári budúceho roka. „Je to dôležité, aby už potom nestrácali drahocenný čas,“ pokračuje.

V tejto chvíli je podľa Želichovského kľúčové, aby Ukrajina dostala bezpečnostné záruky. Ideálnym riešením by podľa neho bolo členstvo v NATO, s čím však nesúhlasia viaceré členské štáty. Preto Kyjiv so západnými krajinami musí hľadať alternatívne riešenia.

Politológ dodáva, že jednou vecou sú rokovania Ukrajiny so Spojenými štátmi a s ďalšími krajinami Aliancie, ale vecou druhou postoj Ruska. „V skutočnosti netušíme, aká je pozícia Moskvy,“ uzatvára Želichovskyj.

Kremeľ sa v posledných týždňoch vyhráža použitím jadrových zbraní, a to najmä po tom, čo Spojené štáty Ukrajincom dovolili využívať svoje zbraňové systémy na ciele v Rusku. Ako píše Wall Street Journal, viacerí Trumpovi poradcovia tento krok privítali, pretože sa domnievajú, že tým získajú výhodu v rokovaniach.

Trump však tento krok verejne kritizoval a v rozhovore pre časopis Time ho označil za zbytočnú eskaláciu.