piatok

Keď politickí lídri rezignujú na výchovu svojich voličov

Oportunistická rezignácia politických strán na zmysluplnú osvetu sa skončila zhrubnutím a zvulgarizovaním verejného priestoru a verejnej debaty ako takej.

Ilustrácia - Vizár

Mítingy z čias HZDS či podujatia strany Smer pri príležitosti MDŽ niečo spája: svojich účastníkov nekultivujú, no zároveň využívajú kmeňové inštinkty, stereotypy a predsudky. Kanalizujú negatívne vášne a znásobujú ich silu tým, že im dávajú politickú motiváciu a zameriavajú ich proti iným: oponentom či menšinám. Pomenúvajú údajných nepriateľov, uverejňujú ich zoznamy a kreslia terče s ich siluetami.

Radoslav Procházka počas prezidentskej kampane i krátko pred ňou nechcel vstúpiť do polemiky s časťou svojho katolíckeho elektorátu. Vyhol sa takto debate na spoločensko­etické témy. Vychovávať verejnosť vraj nie je úlohou politikov. To nech robí tretí sektor, školy, cirkvi, aktivisti...

Ako keby politici nechceli domyslieť, že svojich voličov vychovávajú aj rezignáciou na výchovu a formáciu verejného priestoru. A vychovávajú ich aj tým, že svojou rezignáciou na hodnotovú formáciu verejnej debaty dovoľujú, aby do tohto priestoru vstúpili iní – tí, ktorí tieto ambície majú. Ako napríklad Marian Kotleba, ktorý neváha prerušiť ani divadelné predstavenie, aby vychovával publikum. Alebo Desmod či Martin Nikodým s partiou rozprávačov vtipov ako z estrádneho volebného programu.

Bez osvety k nekultúre

Bez výchovy a kultivácie verejného priestoru však aj tradičné či kresťanské Slovensko smeruje k nekultúre a hrubosti. Kresťanské videnie sveta sa na Slovensku v tomto čase opäť spojí primárne s témami pro­life aktivistov. Ich hlasy za rodinu sa spojili pred voľbami naprieč politickým spektrom pod jedným manifestom a vzbudili v občianskej spoločnosti rozpaky. Navyše sa vytvoril dojem, že ak niekto nepodpísal manifest Aliancie za rodinu, tak nie je dobrý kresťan.

Rozhodnutie nevychovávať svojich voličov teda prispelo k tomu, že nevychovaní voliči stvorili politikov na svoj obraz. Oportunistická rezignácia politických strán na zmysluplnú osvetu sa skončila v medzičase zhrubnutím a zvulgarizovaním verejného priestoru a verejnej debaty ako takej.

Ako budú reagovať veriaci ľudia, ktorí nevidia naľavo ani napravo nikoho, koho by ešte chceli podporiť? Začína sa profilovať postoj, keď proreformne uvažujúci ľudia, ktorí sa považujú za veriacich, začínajú formulovať dôvody, ako a prečo podporovať také riešenia spoločenskej situácie, ktoré chcú spájať modernú víziu spoločnosti s progresívnymi a spoločensky zodpovednými projektmi. Napríklad aj s projektom progresívnej centristickej či stredoľavej politickej vízie, v ktorej imigranti a multikultúrna slovenská spoločnosť ako súčasť EÚ nebudú kontraindikáciou ekonomickej prosperity a sociálne zodpovednej verejnej služby.

Formácia atmosférou

Verejný priestor je však vzduchom, ktorý dýchame. Buď v ňom bude dostatok kyslíka, alebo sa tu postupne otrávime. Ísť proti väčšinovej mienke nie je jednoduché, no kvalifikovaní verejní činitelia majú príležitosť ukázať smer ďalšieho vývoja. To by ho však museli mať ochotu hľadať a nachádzať. Rezignácia na kompetentné riešenia spoločensko­etických tém vedie v konečnom dôsledku aj k ekonomickým a spoločenským katastrofám.

Pragmatizmus lídrov, ktorí vyhodnocujú váhu svojich slov len preferenciami a osobným profitom, nie je realizmom ani mierou či jednotkou spoločenskej zodpovednosti.

Rozhodnutie rezignovať na výchovu a osvetu členskej základne je zárodkom budúceho úpadku. Zvlčilé a neprincipiálne konanie politických lídrov vyústi skôr či neskôr do hodnotovej prázdnoty najskôr v týchto politických zoskupeniach, v radoch ich voličov a následne v celej spoločnosti.

Modely správania

Pozitívne vzory a inšpiratívne modely konania ľudí vo verejnom priestore spravia pre morálnu obnovu spoločnosti viac ako napísané či nenapísané pastierske listy. Je preto pochopiteľné, že vyprázdnené alebo od počiatku prázdne spolky hľadajú do svojich marketingových letákov mená, ktoré ich produkt predajú a dodajú mu punc legitímnosti. Preto osobnosti, Biele vrany či iné celebrity majú „refrešnúť“ vyprázdnené produkty.

Igor Matovič vie, ako sa robia inzertné noviny. Preto je v tom najlepší. Jeho štvorčlenná strana je výborný produkt, ktorý pri nefungujúcej pamäti národa ponúka vždy to, čo práve „zákazník“ potrebuje – nové tváre.

V duchu reklamných letákov však nakúpite oveľa viac, ako by ste nakúpili, ak by ste zašli do obchodu so zoznamom položiek, ktoré skutočne potrebujete. Vyprázdnené politické strany bez osobností, ktoré by im dodávali punc kvality a vierohodnosti, sú však aspoň také nedôveryhodné ako náhodný zhluk osobností v letáku bezobsažného zoskupenia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |