Heroine
Milena Toman
Vo chvíli, keď Mariah Carey spustí svoju pesničku „All I Want for Christmas Is You“ a svet sa rozžiari tisíckami svetielok, máte pocit, že Vianoce musia byť radostné a dokonalé. Lenže, čím viac žiari svet okolo vás, tým viac vás môže zvierať temná myšlienka, ktorú si len neradi pripúšťate: Nejdem tam preto, že chcem. Ale idem tam, preto, že sa patrí… A viem, že sa moja duša aj ja znova premeníme na naštvaného pubertiaka…
Prečo sa tak ľahko dokážeme naštvať?
Návrat k rodičom nie je len návrat na „starú adresu“. Domov je priestor plný emočne nabitých spomienok aj vzťahových prepletencov: tých dobrých, ale bohužiaľ aj celého balíčka s nápisom „veľmi krehké“. Tento citlivý materiál môže zostať celý rok nedotknutý, ale len čo vkročíte do starého známeho domova, každá vôňa, každý kút aj mamina nevinná poznámka s týmto balíčkom dokonale zatrasú.
Bohato stačí napríklad otázka: „Ty ešte stále nevieš nakrájať cibuľu?“ alebo „Mali by ste už konečne niečo robiť s tou hypotékou“ a zrazu cítite, ako vás to dvíha zo stoličky. Úplne rovnako, ako keď ste si v pätnástich rokoch museli ťažko obhajovať o hodinu posunutú večierku alebo džínsy s dierami na kolenách.
Psychológovia to nazývajú regresia – návrat k dávno naučeným vzorcom správania a emócií, ktoré ste si osvojili dlho predtým, ako ste oficiálne vyleteli z rodičovského hniezda. Vtedy dávali zmysel – keď vás rodičia kritizovali, možno ste sa naučili brániť a odsekávať. Keď vás niečo zasiahlo, mlčali ste alebo ste buchli dverami a šli natruc do izbičky.
Dnes už ste ďalej. Problém však je, že domov nehrá podľa pravidiel dospelosti. Funguje podľa tých, ktoré sa v ňom kedysi nastavili, a dokáže vás vtiahnuť späť bez toho, aby ste chceli.
Príklad? Predstavte si, že inak sebavedomá tridsaťročná žena, ktorá šéfuje tímu ľudí, sa počas piatich minút doma mení na dcéru, ktorá sa snaží obhájiť svoj názor pred matkou. Názor, ktorý matka okamžite zhodí slovami: „No, to už si hovorila. A nezmysly to boli aj vtedy.“ Výsledok? Emócie vzkypia, nastúpi obranná reakcia a zrazu sa nachádzate presne tam, kde ste boli v šestnástich – odsekávate, bránite sa alebo nahnevane buchnete dverami.
Ani tento rok to nebude iné
Prvým mentálnym nárazníkom, ktorý môže aspoň čiastočne odkloniť realitu rodinnej atmosféry, je zmierenie sa so situáciou. Jednoducho tam necestujte s očakávaním, že to tentoraz bude iné – že mama prestane s pasívne-agresívnymi poznámkami alebo že otec neprinesie plný fascikel letákov s najnovšími kuchynskými robotmi, ktoré „by sa vám fakt hodili“.
Prijatie faktu, že rodinné dynamiky sa menia pomaly (alebo skôr nikdy), je základnou prevenciou vianočného meltdownu.
Spaste svoje duše… humorom a nadhľadom
Osvedčeným – a rýchlo dostupným – hasičákom na chvíle, keď hrozí rodinná dráma, je humor. Niekedy to, samozrejme, nie je jednoduché, ale keď to pôjde, je dobrou stratégiou preradiť mentálne tlačidlo a vedome sa prepnúť do komediálneho režimu.
Keď ucítite, že rodinné napätie stúpa, skúste si predstaviť, že sa pozeráte na nejaký sitcom, kde má každý svoju rolu. Mama ako účastník šou Prostřeno, otec ako politický komentátor a vy ako hlavná postava vo filme Prežiť.
Nevnímajte všetko ako útok
Opakujte si mantru, že rodinné „jedovatosti“ členovia rodiny (často rodičia) nevypúšťajú z úst v zlom, ale skôr z potreby udržať si kontrolu, ventilovať svoje obavy alebo jednoducho preto, že takto s vami hovoria už dvadsať rokov. Neberte si všetko osobne – väčšina tých poznámok je viac o nich ako o vás. Keď si to uvedomíte, ľahšie necháte plynúť emočné bodnutia a toxické narážky.
Príklad: Mama utrúsi: „To vážne stále nemáš upratanú tú špajzku, veď to je rovnaký neporiadok ako na Veľkú noc!“ Namiesto obranného výpadu skúste odpovedať s nadhľadom: „Dobrá pripomienka, mami, dám si to ako novoročné predsavzatie!“ Získate tým dva body – jeden za odľahčenie situácie a druhý za to, že ste to zvládli bez podráždenia.
Nájdite si „záchytný bod“ a odkloňte sa od myšlienok k zmyslom
Keď hustne atmosféra, sústreďte sa na niečo pozitívne: babičkin úsmev, vôňu cukroviniek alebo fakt, že Vianoce u rodičov majú začiatok a koniec. Zapojte čo najviac zmyslov: chyťte babičku za ruku a vnímajte jej jemné vrásky a teplo, privoňajte si k vanilkovým rožkom alebo si ich rovno dajte pár do úst.
Keď sa sústredíte na to, čo je v danej chvíli príjemné (aj keby to mala byť len hojná dávka cukru na lineckom pečive), dáte svojej mysli priestor na odpočinok. A možno sa vďaka tomu atmosféra sama od seba rozvoľní.
Záchytným bodom môže byť aj vizualizácia toho, že to tentoraz ustojíte s gráciou a možno… sa dokonca budete cítiť pyšní. Predstavte si, ako si po večeri odškrtnete na svojom mentálnom zozname: „Zvládnuté – bez hádok, bez odseknutia a s úsmevom“.
A u svokrovcov? Iný dom, podobné kú_ZLO
Kú_ZLO Vianoc vás môže čakať aj v prípade, keď padla tohtoročná „runda“ na svokrovcov. Tu však vstupujete do teritória, kde sú pravidlá nastavené inak. Nie ste tu zakorenení, nie ste tu doma. Namiesto toho ste hosťom či hostkou, od ktorých sa očakáva, že sa prispôsobia.
Zároveň môžete cítiť, že vám spoločne so štedrovečernou večerou servírujú aj určité nevypovedané (alebo aj vyslovené) nároky: mali by ste byť zdvorilí, zapadnúť, rešpektovať rodinné tradície a bez poškvrnky prejsť konkurzom na zaťka či nevestu. To sa nerobí vždy jednoducho, a to najmä v jednom prípade…
Keď zrazu partnera nespoznávate
Jedným z najbizarnejších vianočných fenoménov je premena vášho inak dospelého, kompetentného partnera na niekoho, kto okamžite vpláva do úlohy syna alebo dcéry, a to rýchlejšie, než stihnete povedať: „Zemiakového šalátu si toľko neprosím.“ A áno, je to presne ten istý jav, ktorý sa deje aj vám u vašich rodičov – regresia.
Tentoraz však nie ste jeho priamym aktérom, ale divákom. Niežeby to bolo oveľa ľahšie… U vlastných rodičov aspoň viete, aké pasce na vás čakajú, no tu ste na neznámej pôde, kde vianočné kú_ZLA nie sú zase až tak vo vašej moci.
Čo teraz? Snažiť sa to zmeniť? Ani náhodou
Prvá vec, ktorú si musíte uvedomiť: nie je to o vás. Partnerova premena na ochotného syna alebo dcéru nie je známkou toho, že vás ignoruje alebo na vás zabudol. Je to jeho spôsob, ako sa vyrovnať s dynamikou, ktorá tu bola dávno pred vami. On nevníma, že plní mamičkine pokyny alebo že jej automaticky prenecháva velenie – jednoducho ide na autopilota, ktorý bol nastavený pred dvadsiatimi rokmi.
Nie ste v reality show, aj keď občas je to veľmi blízko
NESÚŤAŽTE. Mamička možno naozaj vie urobiť zemiakový šalát lepšie ako vy. A možno nie. To však teraz nie je podstatné. Partnerove ochotné reakcie na jej pokyny nie sú dôkazom toho, že by ste zlyhávali. Sú dôkazom toho, že v jej svete bol vždy tým chlapcom, ktorý jej s nadšením nosil stromček z obývačky do kuchyne – to sa nezmení.
Prijmite, že tieto Vianoce nie sú o tom, kto má prevahu, ale o tom, že on je momentálne trochu niekto iný.
Uvedomte si, že ste hosť
To neznamená, že máte byť pasívni, ale že pravidlá hry sa tvorili dávno pred vami. Rodičia vášho partnera nekonajú proti vám – oni jednoducho všetci (vrátane partnera) idú na svojich autopilotov.
Zostaňte láskavým a vľúdnym hosťom, ktorý vníma, ale nehodnotí.
Nájdite rovnováhu medzi rešpektom a sebavedomím
Rešpektovať ich domov a rodinné zvyky ÁNO, ALE nezabúdajte na svoje potreby. Chce to balans: nepodliehať všetkým pravidlám na úkor vlastného pokoja, ale zároveň nehádzať cez palubu ich rodinné zvyky.
Ešte kým zabalíte darčeky, je preto ideálne dohodnúť sa s partnerom na základných pravidlách. Napríklad: „Rada sa zapojím do…, ale potrebujem mať aspoň polhodinu na prechádzku alebo chvíľku osamote.“
Keď si vopred nastavíte, čo zvládnete a čo už nie, budete obaja lepšie pripravení.
Skrátené verzie stretnutí sú stále stretnutia
A teraz úprimne – ak napriek všetkým radám aj poctivej príprave cítite, že vás sviatočné stretnutie skôr vysáva, než napĺňa, nebojte sa navrhnúť skrátenú, ale o to intenzívnejšiu verziu. Čas strávený s rodinou totiž nemusí byť meraný hodinami, ale kvalitou.
Kratšia návšteva – vopred oznámená – prinúti obe zúčastnené strany sústrediť sa na to podstatné – užiť si spoločné chvíle, odovzdať si darčeky, zasmiať sa nad spomienkami a dať rodine najavo, že si vážite čas, ktorý spolu trávite.
A tie temné stránky… možno vôbec nestihnú vyplávať na povrch.
„Trial verzie“ Vianoc majú aj ďalšiu výhodu
A to najlepšie na koniec: rýchloverziou sviatkov „u rodiny“ zároveň získate dostatok priestoru na svoje vlastné Vianoce. Tie, kde môžu byť vanilkové rožky škaredé, medovníčky mierne pripálené a šalát bez hrášku (pretože to tak máte radi). Vianoce, kde nie ste pod drobnohľadom ani nesúťažíte s rodinnými tradíciami, ale tvoríte si tie svoje.
Mať svoje vlastné sviatky nie je len o tom, že si vydýchnete po rodinnom kolotoči. Je to predovšetkým o vytváraní vášho vlastného systému, vašich tradícií a vášho domova. Či už ste ešte len na začiatku spoločného života, alebo máte za sebou už niekoľko rokov, vytvorte si niečo, čo bude patriť len vám.
Pretože práve tieto chvíle, vytvorené podľa vašich pravidiel a naplnené vašou radosťou, sú tým najlepším darčekom, ktorý si môžete dať pod stromček.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
