Tomáš Čorej
Mirek Tóda
Slovensko a Maďarsko vetovali návrh na uvalenie sankcií EÚ na gruzínskych predstaviteľov, potom ako pokračujú zásahy proti proeurópskym demonštrantom. Pre Euronews to uviedli viacerí diplomati a úradníci. S rovnakou informáciou prišlo aj Radio Free Europe.
Išlo o prvý návrh novej šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, ktorým reagovala na situáciu v Gruzínsku. Bývalá estónska premiérka chcela uvaliť sankcie na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ.
„Je to moje prvé maďarské veto, ale nemôžem garantovať, že je aj posledné,“ cituje vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Euronews.
Kaja Kallas sa teraz podľa Radio Free Liberty pokúsi presadiť aspoň zastavenie liberalizácie vízového režimu pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov. Na schválenie tohto návrhu jej stačí kvalifikovaná väčšina, teda aby za návrh hlasovalo 55 percent členských štátov, ktoré dokopy zastupujú aspoň 65 percent obyvateľov EÚ. Nepotrebuje hlasy Maďarska ani Slovenska.
„Je to zlá cesta smerom k rozdelenému postoju európskych štátov,“ hovorí o slovenskom vete český analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovensko sa podľa neho pridáva „na zlú stranu histórie“.
„V minulosti pritom Slovensko rovnako ako Česká republika a ďalšie krajiny vnímalo Gruzínsko ako perspektívneho partnera a podporovalo jeho euroatlantickú integráciu. Teraz sa situácia mení a súčasná vláda reviduje postoj voči Gruzínsku, čo je z môjho pohľadu chybné rozhodnutie,“ konštatuje Havlíček.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) vyhlásil, že Slovensko „nezasahuje do vnútorných záležitostí iných štátov“. „Podporujeme demokratické princípy a jeden z týchto princípov sú slobodné demokratické voľby. A preto je potrebné rešpektovať vôľu občanov v gruzínskych voľbách,“ napísal rezort diplomacie na sieti X.
Zdôraznil, že „všetkým“ záleží na tom, aby Gruzínsko ďalej smerovalo do Únie, a preto považuje za dôležité „zachovať dialóg a komunikačné linky bez unáhlených rozhodnutí“.
„Aj preto SR nepodporila sankcie proti vybraným predstaviteľom polície. Gruzínska vláda musí rešpektovať slobodu zhromažďovania sa a slobodu slova a odsudzujeme násilie počas protestov, ktoré musí byť dôsledne vyšetrené,“ dodal Blanár.
Analytik: Je to urážka gruzínskych demokratov
Politológ z Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov tvrdí, že nejde o dobrý signál pre ľudí, ktorí v Gruzínsku v týchto dňoch bojujú za demokraciu. „Očakávajú solidaritu EÚ a správny postoj. Bratislava a Budapešť to teraz zablokovali. Je to urážka gruzínskych demokratov a veľmi to pokazí meno slovenskej diplomacie vo svete,“ vraví pre Denník N.
Gruzínske protesty sa začali po tom, čo volebná komisia vyhlásila za víťaza októbrových parlamentných volieb stranu Gruzínsky sen. Opozícia výsledky vzhľadom na závažné nezrovnalosti neuznala, zopakovanie volieb žiada aj Európsky parlament. Gruzínsky parlament v sobotu v kontroverznom procese zvolil za prezidenta bývalého futbalistu Micheila Kavelašviliho.
Demonštrácie prozápadne orientovaných Gruzíncov sa zintenzívnili po tom, čo vláda ohlásila pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ do roku 2028. Policajti aj muži v čiernom spolupracujúci s bezpečnostnými zložkami napádajú demonštrantov, čo bol primárny dôvod, prečo Kaja Kallas vyzývala na zavedenie sankcií proti čelným gruzínskym predstaviteľom.
Politológ Mesežnikov tvrdí, že pondelňajšie hlasovanie je dôkazom, že slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi, rovnako ako maďarskému lídrovi Viktorovi Orbánovi, je „bližšia politika autoritárskej moci ako demokratický režim“.
„V tomto prípade sa obaja pridali na stranu nelegitímnej vlády v zmysle toho, že voľby boli zmanipulované, a to v čase, keď napriek veľkým protestom za kontroverzných okolností zvolili nového prezidenta,“ vraví Mesežnikov.
Blahov odkaz Gruzíncom: Aj tak vás neprijmú do EÚ
Premiér Robert Fico v pondelok telefonoval s novým predsedom Európskej rady Antóniom Costom pred štvrtkovým európskym samitom. Okrem iného mu povedal, že nalieha, „aby súčasná situácia v Gruzínsku bola hodnotená objektívne“.
„Akékoľvek úvahy zasahovať do vnútorných vecí Gruzínska zavedením sankcií sú pre nás červenou čiarou,“ vyhlásil Fico. Toto vyjadrenie prebrala na svojom webe aj gruzínska verejnoprávna televízia.
V gruzínskej štátnej televízii vystúpil ešte minulý týždeň aj europoslanec Ľuboš Blaha zo Smeru. Gruzíncov vyzval, aby „ostali silní a bránili svoju suverenitu pred bruselskými majdanistami“.
V čase, keď silové zložky útočia na protestujúcich, Blaha vyhlásil, že nie gruzínska vláda, ale Západ „stratil akékoľvek zábrany“. Na svojom Telegrame ho prirovnal k „zdochýňajúcemu koňovi“ a k „zdochline“.
„Je našou morálnou povinnosťou podporiť Gruzínsko, aby sa pred západnými imperialistami ubránilo,“ napísal Blaha a dodal, že to isté povedal aj v gruzínskej televízii. „Ubezpečil som ich, že Brusel ich do EÚ aj tak nikdy neprijme, veď nech sa pozrú, ako ťahajú za nos Balkán,“ dodal Blaha.
Europoslanec zo Smeru takisto poslal otvorený list novému gruzínskemu prezidentovi Kavelašvilimu, ktorého gruzínska opozícia nepovažuje za legitímneho. Dištancoval sa v ňom od oficiálnej pozície Európskeho parlamentu, ktorý v novembri uznesením odmietol výsledky parlamentných volieb.
Ukrajina zaviedla sankcie
Sankcie proti gruzínskym vládnym predstaviteľom ešte začiatkom decembra zaviedla Ukrajina. „Nemôžeme si dovoliť stratiť nikoho v tomto regióne – Gruzínsko, Moldavsko a ani Ukrajinu. Musíme byť jednotní v obrane proti Moskve,“ vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.
Na ukrajinskom sankčnom zozname je aj oligarcha Bidzina Ivanišvili, ktorý riadi vládnucu stranu Gruzínsky sen.
Násilie proti demonštrantom odsúdilo české ministerstvo zahraničných vecí pod vedením ministra Jana Lipavského, ktoré zdôraznilo, že Praha podporuje gruzínske členstvo ako v EÚ, tak aj v NATO. V podobnom duchu sa vyjadrili aj zástupcovia Nemecka, Francúzska a Poľska.
Naopak, kľúčovým spojencom gruzínskej vlády je Maďarsko. Premiér Viktor Orbán už po októbrových voľbách blahoželal Gruzínsku k tomu, že sa „nestalo druhou Ukrajinou“. Následne dokonca navštívil Tbilisi, kde osobne blahoželal zástupcom Gruzínskeho sna, vrátane premiéra Irakli Kobakhidzeho.
Ukrajinu podráždili Pellegriniho výroky
Premiér Fico okrem Gruzínska riešil s novým predsedom Európskej rady Antóniom Costom aj zachovanie tranzitných plynových trás medzi Ukrajinou a členskými krajinami Únie. Vyhlásil, že ešte v pondelok večer bude o tejto téme telefonicky komunikovať s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom.
Fico tvrdí, že má so Šmyhalom priateľské vzťahy, hoci jeho výroky opakovane napádajú Ukrajinu. V minulosti viackrát vyhlásil, že vojnu nezačalo Rusko, ale „ukrajinskí neonacisti“ na Donbase. Napriek tomu trvá na tom, že „bezpodmienečne“ podporuje ukrajinské členstvo v Európskej únii.
Vo svojich výrokoch jednoznačnejšie podporuje Ukrajinu prezident Peter Pellegrini, ktorý napríklad pri výročí 1000 dní ruskej totálnej vojny vyzdvihol ukrajinskú „odvahu, vlastenectvo, obetavosť a boj za princípy, ktorým spoločne veríme a ktoré držia svet, ako ho poznáme, pohromade“.
Cez víkend však podráždil Ukrajincov aj Pellegrini, keď v STVR vyhlásil, že Ukrajina sa v záujme mieru bude musieť vzdať časti svojho územia. S podobnými výrokmi v posledných týždňoch prišli aj viacerí ďalší západní politici – tvrdia to ľudia z okolia dezignovaného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale o nastavení „realistických“ vojnových cieľov hovorí aj český prezident Petr Pavel.
„Poslednýkrát, keď bola slovenská krajina odstúpená agresorovi – v mene mieru – nedopadlo to dobre a neprinieslo to mier ani Slovákom, ani iným národom,“ zareagoval na Pellegriniho slová hovorca ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj.
Politológ Mesežnikov tvrdí, že je „smutné, že hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí musel nakoniec nášho prezidenta poučiť o našej vlastnej histórii, že agresorovi sa nesmie ustupovať“.
„Západ počas Mníchovskej dohody nepostupoval správne, čo často kritizuje aj Fico. Teraz sa však Fico a Pellegrini správajú rovnako a vyzývajú na ustupovanie agresorovi,“ dodáva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
