Július Barczi: Vedenie ministerstva kultúry nevie, čo je jeho úloha, odnesie si to Múzeum Betliar

Múzeum Betliar, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea a spravuje aj Krásnu Hôrku, prežíva ťažké časy. Múzeum dostalo pred niekoľkými týždňami novú riaditeľku, stala sa ňou Andrea Predajňová, bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry. Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Anton Bittner poslal doterajšiu riaditeľku Tímeu Máté na materskú dovolenku bez toho, aby to s ňou prekonzultoval. Následne na zvláštnom stretnutí zavolal späť do múzea zástupkyňu riaditeľky Eriku Šmelkovú a zamestnancom múzea sa vyhrážal, že ak budú robiť problémy, prepustí aj Tímeu Máté.

Zamestnanci múzea v otvorenom liste protestujú proti takýmto zmenám, poukazujú na to, že návštevnosť Múzea Betliar vzrástla, zaujímajú sa oň aj novinári a múzeum sa komplexne rozvíja. Ministerstvo kultúry na čele s Martinou Šimkovičovou a vedenie Slovenského národného múzea však práve proti tomu zasiahli.

Kunsthistorik Július Barczi riadil Múzeum Betliar v rokoch 2014 – 2018. Dnes stojí na čele aukčného domu, no s múzeom ďalej úzko spolupracuje a podieľa sa na príprave expozícií na hrade Krásna Hôrka. Barczi múzeum dôverne pozná, dokonca aj Anton Bittner sa ho pokúšal presvedčiť, aby mu pomohol „urobiť poriadok“ v Betliari.

S kunsthistorikom sme sa rozprávali:

• ako vníma Bittnerove aktivity;
• čo sa dnes deje v Betliari;
• čo si myslí o Andrei Predajňovej;
• či môže múzeum očakávať nejakú pomoc.

Ak sa na Slovensku hovorí o prestavbe kultúrneho inštitucionálneho systému, tak sa vždy objaví meno Antona Bittnera, generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nájdeme ho aj v pozadí diania v Múzeu Betliar. Ako hodnotíte jeho činnosť?

O jeho činnosti neviem povedať takmer nič, čo by nebolo nebezpečné. S pánom Bittnerom som sa pred niekoľkými dňami stretol. Mal som dojem, že som sa nestretol s generálnym riaditeľom múzea, ale s kšeftárom, ktorý má jasne vymedzený cieľ.

Aký cieľ?

Predpokladám, že ide o peniaze. Iný cieľ za tým nevidím. Neponúkajú alternatívu k tomu, čo sme doteraz v Múzeu Betliar robili a vytvorili. Je to ničenie, čo nedokážem pochopiť. Viem si to vysvetliť len tak, že ide o peniaze. Možno ide o európsky Program Slovensko, v rámci ktorého ministerstvo kultúry získa desiatky miliónov eur. Veľká časť z nich je určená pre Slovenské národné múzeum.

Ten, kto sa nestretol s Antonom Bittnerom či s Jaroslavom Niňajom, riaditeľom Slovenskej národnej galérie, len ťažko chápe, o čo ide. Pracujem v aukčnom dome, stretávam sa so všelijakými ľuďmi, ale s takýmito ľuďmi som sa ešte nestretol. Nie je to príjemný zážitok. Vyžiada si to dlhý čas, kým spracujem, že sa na tieto posty dostali takíto ľudia. Preto tvrdím, že je to nebezpečné. Cítia to aj kolegovia v Betliari, pre ktorých je táto situácia psychicky a nervovo veľmi náročná.

Ako prebehlo vaše stretnutie s Antonom Bittnerom?

Na stretnutie ma pozval on. Zavolal mi a už počas telefonátu bol ironický a cynický. Začal tým, že je generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea, či som počul o tejto ustanovizni… Tento tón som si vyprosil, keďže som v múzeu pracoval a viem o ňom oveľa viac ako on. Ako mi povedal, pozval ma na rozhovor preto, lebo kolegovia v Betliari si ma vážia. Chcel mi dať za úlohu, aby som sa s nimi porozprával, aby dostali rozum, nerobili scény a nebúrili sa. Odvetil som mu, že to je zrejme omyl, keďže na čele inštitúcie stojí práve on. Urobiť poriadok v múzeu je jeho úloha, no zdá sa, že pán Bittner na to nemá chuť a možno ani vlohy.

Počas celého stretnutia sa usmieval a trúsil poznámky. Po každej vete som ho musel prerušiť a opraviť, lebo mal veľmi mylné informácie. Keď som mu navrhol, aby sa s nami stretol aj na širšom fóre, kde ho budeme informovať o projekte Krásnej Hôrky, prečo má takú podobu, akú má, prečo mešká a prečo stojí toľko, koľko stojí, odpovedal, že nie je v jeho záujme si to vypočuť. Má svoje informácie a o tie sa bude opierať. Takto však nevznikne dialóg, v tejto podobe je to nemožné. Pán Bittner nie je obklopený odborníkmi, ale muzeológmi a historikmi.

Prečo Anton Bittner predpokladal, že to budete vy, kto dokáže „urobiť poriadok“?

Má pravdu v tom, že som v úzkom kontakte s bývalými kolegami. V roku 2018 som z Múzea Betliar odišiel, ale mám s ním dohodu o spolupráci. Doteraz som to nepovažoval za dôležité, ale teraz to už musím povedať: od múzea som nedostal ani cent, dokonca som vlastnými peniazmi podporil jeho aktivity. Považoval som to za svoju povinnosť, lebo som kolegov nechcel opustiť uprostred nedokončeného projektu renovácie Krásnej Hôrky. Som spoluautorom hradnej expozície, spolu s kolegami som zostavil to, čo uvidia turisti, keď sa hrad sprístupní verejnosti.

Pán Bittner sa teda nemýli, že mám dobré vzťahy s Betliarčanmi, ktorí dajú na moje slová. Nemá však pravdu v tom, že som to ja, kto ich riadi ako nejaké bábky. Týmto svojich kolegov podceňuje a pohŕda nimi, sú to však inteligentní a čestní ľudia, nepotrebujú, aby ich niekto vodil za ručičku. Majú svoju riaditeľku, hlavného kurátora a hlavného muzeológa. Okrem toho neviem, aké zmluvy múzeum po roku 2018 podpísalo a na akých verejných obstarávaniach sa zúčastnilo. Odišiel som preto, lebo mi liezla na nervy byrokracia a Slovenské národné múzeum sa nedokázalo pohnúť vpred, naopak, upadalo.

Na čom ste sa s Antonom Bittnerom na stretnutí dohodli?

Musel som si hryznúť do jazyka, aby som mu nepovedal niečo nemiestne. Nedohodli sme sa na ničom. Viackrát mi zopakoval, aby som sa zachoval múdro a porozprával sa s bývalými kolegami. Ak sa nespamätajú a neodvolajú svoje vyhlásenia pre tlač, tak urobí tlačovú konferenciu on a bude sa na nej venovať minulosti projektu obnovy Krásnej Hôrky. Reagoval som slovami, že ma to veľmi teší, lebo tejto veľmi nepríjemnej minulosti, ktorá spôsobila veľa problémov, sa chceme venovať aj my.

Tlačová konferencia by teda mohla byť spoločná. Čo by na nej zaznelo?

Nemyslím si, že sa v týchto otázkach s pánom Bittnerom zhodneme. Aká bola minulosť? Je tu, napríklad, prípad architekta Petra Kucharoviča, ktorý bol v prvom verejnom obstarávaní vybraný na obnovu hradu. Kucharovič však vôbec neprihliadal na stanoviská múzea a pamiatkového úradu. Vypracoval štúdiu, v ktorej mal rôzne plány v Krásnohorskom Podhradí. Od múzea žiadal, aby sme mu dali veľkú sálu, v ktorej sa pomestí 40 – 50 architektov, aby v nej mohli spoločne pracovať. Do Betliara však vždy prišiel sám, len raz ho sprevádzala jedna dáma, ktorá mu mala naprojektovať nejaký systém protipožiarnej ochrany.

Bol som svedkom toho, že sa viackrát pohádal s hasičmi a pamiatkarmi. Krásnu Hôrku si predstavoval ako plazu s tromi reštauráciami, so sklenými strechami. Toto je však hrad, historická stavba, múzeum, nie obchodná jednotka. Zaoberala sa tým aj Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS). Český riaditeľ organizácie, profesor Václav Girsa, medzinárodne uznávaný architekt, ale aj mnohí iní odborníci varovali, že s týmto človekom nemôžeme ďalej spolupracovať, lebo je to pre Slovenské národné múzeum reputačné riziko.

Štátnym tajomníkom rezortu kultúry bol vtedy Konrád Rigó, s jeho pomocou a so súhlasom ministra Mareka Maďariča sme zmluvu s Kucharovičom vypovedali. Obávam sa, že toto je problém, toto sa nemalo stať… Úprimne, už začínam byť chorý z toho, že od roku 2014 musím deň čo deň niekomu vysvetľovať, prečo robíme to, čo robíme. Štátu sme ušetrili financie, k záležitosti sme pristupovali čestne. Toto je už do istej miery urážlivé.

Vrátim sa ku Kucharovičovým plánom, niečo podobné povedal na margo Múzea Betliar aj Anton Bittner. Chce modernizáciu, obchodné využitie, natáčanie filmov…

Pán Bittner nevie nič o múzejníctve. Súčasné dianie mi pripadá tak, akoby som vtrhol do operačnej sály, odstrčil chirurga, pacienta zoperoval, no keďže nemám ani potuchy o tom, čo robím, pacient by neprežil. Následne obviním lekára, že pokazil začiatok operácie. Anton Bittner ani netuší, čo treba robiť. Tvrdí, že kaštiele a hrady treba využiť na obchodné účely, na natáčanie filmov? Aké filmy v nich budeme natáčať? S kým, z akých peňazí? Nemá ani potuchy.

Preto tvrdím, že pán Bittner určite od niekoho dostal nejakú úlohu. Nie je za tým ani ideológia ako v Maďarsku, kde sa časť kultúry potlačila a nahradila sa niečím iným. Títo ľudia hovoria, že do Slovenskej národnej galérie prídu noví Fullovia a Benkovia. To však nie je pravda. Nemáme nového Ľudovíta Fullu ani nového Martina Benku. Umelci, ktorých Slovenská národná galéria doteraz odmietla, sa do nej nedostali preto, lebo nie sú dostatočne kvalitní. Keďže náš kultúrny systém nie je veľmi rozvinutý, nedostáva sa pozornosť každému, nie každý má možnosť vystavovať.

Slovenská národná galéria musí zvážiť, s kým sa dá do reči, lebo je to národná ustanovizeň. To, čo je v nej, sa zachová pre budúcnosť. Budúcnosť nie je Kia, Volvo či Jaguár, na tie o niekoľko rokov zabudneme. Zostane kultúra. A tú chcú takýmito drsnými spôsobmi zničiť.

Ak už spomínate Maďarsko, tam sa s vervou pustili do obnovy hradov.

A pomerne veľa z nich aj zničili. Budínsky hrad sa ešte len zničí. Bol som tam pred niekoľkými týždňami, z betónových kusov stavajú historické stavby z 19. storočia, však to je smiešne. Nedá sa na to dať ani omietka, lebo spadne. Z veľkého objemu peňazí sa obnovilo veľmi veľa hradov, no veľká časť z nich je prázdna, nevyužitá. U nás je problém aj ten, že paralelne s múzeami sa ničí aj pamiatková ochrana, hoci to je úrad. Múzeá a pamiatkari sa vždy mohli jeden o druhého oprieť. Teraz ich však veľmi oslabili.

Vráťme sa k Múzeu Betliar, nová riaditeľka Andrea Predajňová je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry. Nemá muzeologické skúsenosti, no nejaký vzťah k regiónu má, svoju diplomovú prácu zasvätila Andrássyovcom. Ako môže nová riaditeľka ovplyvniť inštitúciu?

Andrea Predajňová má taký vzťah k Múzeu Betliar a Andrássyovcom ako ja povedzme k newyorskej Frick Collection. Viem, že existuje. Andrea Predajňová napísala prácu o Júliusovi Andrássym, hoci nehovorí ani po maďarsky, ani po nemecky. Bez znalosti týchto jazykov sa totiž ťažko píše kvalitná práca o politikovi, ktorý zohral významnú rolu aj na medzinárodnom poli. Zaoberal som sa životom bývalého ministerského predsedu, v zásuvke mám knihu, ktorú som o ňom napísal, no s jej vydaním ešte čakám, keďže som požiadal o názor viacerých odborníkov, s ktorými chcem konzultovať.

Myslím si, že Andreu Predajňovú vtiahli do niečoho, o čom nemá jasnú predstavu. Je silno ovplyvnená bratislavským riaditeľstvom a kolegovia hovoria, že sa k nim správa veľmi neúctivo. Najvyššie vedenie jej zrejme povedalo, že v Betliari je každý zlý a kradne. A to nie je dobré východisko.  Doterajšia riaditeľka Tímea Máté i ja sme sa vždy snažili o to, aby múzeum bolo odborne veľmi silné. Ak je inštitúcia erudovaná, dokáže ochrániť svoju zbierku a históriu pred falšovaním. Nemyslím si, že Andrea Predajňová má v tomto smere nejaké skúsenosti, a nemyslím si ani to, že má nejakú víziu alebo koncepciu fungovania múzea. Kaštieľ totiž nie je len turistické centrum, je to oveľa komplexnejšia otázka.

Ako sa môže skončiť patová situácia medzi zamestnancami múzea a vedením?

Vyhrážky neprestali. Bittnerovci hovoria o tom, že zmenia štruktúru inštitúcie a prepustia z odborného hľadiska najdôležitejšie osoby. Počuli sme o zoznamoch, čosi podobné prebieha aj v Slovenskej národnej galérii, z ktorej chcú prepustiť riaditeľov úsekov a hlavných kurátorov. V Slovenskej národnej galérii odborníkov podporilo 170 kolegov, v Slovenskom národnom múzeu sa však takáto podpora neočakáva. Žiaľ, predchádzajúce vedenia nepracovali na tom, aby to bola sebavedomá, odborne silná ustanovizeň.

Na Slovensku je kultúrna obec malá a veľmi málo odborníkov sa venuje napríklad Andrássyovcom. Viete si predstaviť, že z Múzea Betliar prepustia odborníkov, ktorí sú pre inštitúciu kľúčoví?

Viem si to predstaviť, lebo tomu nerozumejú. Ministerka Martina Šimkovičová a generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala vôbec nechápu, čo je ich úloha. Nevedia, čo všetko musia mať v rukách. Je to podobné, akoby som viedol autoservis a povedal by som, že prepustíme kopec odborníkov, lebo aj iní dokážu vymeniť koleso a opraviť spojku, no v skutočnosti nemám o fungovaní autoservisu ani potuchy.

Viackrát som už povedal, že ak v týchto inštitúciách nebudú pracovať odborníci, tak sa nám to škaredo vráti. Múzeá patriace pod Slovenské národné múzeum nemajú poriadne spracovaný zbierkový fond. Nie je to tak preto, že som bol počas svojho štvorročného pôsobenia v Múzeu Betliar lenivý. Je to tak preto, lebo prvá kunsthistorička Múzea Betliar Alžbeta Güntherová-Mayerová z neho odišla v roku 1955. V roku 2014 som prišiel do múzea ako druhý kunsthistorik. Medzitým uplynulo šesťdesiat rokov, ktoré sa nedali za štyri roky dobehnúť.

Múzeum sme začali budovať a tieto práce mojím odchodom v roku 2018 neprestali. O Múzeum Betliar sa treba starať a rozvíjať ho. Teraz sa zdá, že sa celý proces zastaví a dosiahnuté výsledky sa za niekoľko mesiacov zničia. Bude veľmi náročné všetko vybudovať nanovo, ak sa opäť naskytne taká príležitosť.

Môže sa kultúrna obec vymedziť voči politike, dokáže sa ubrániť? Môže byť kultúra na Slovensku samostatná?

Žijeme v systéme, v ktorom si volíme svojich zástupcov. Rozumiem, že spolupráca s politikmi a so stranami má vážne riziká, no v konečnom dôsledku sú to oni, kto dokáže presadiť zmeny. Bez opozície to nezvládneme ani my. Môžeme chodiť po krajine s fakľami, ale vládni politici sa nám vysmejú. Svoje posolstvá musíme tlmočiť prostredníctvom našich volených zástupcov vrátane toho, že na Slovensku treba bojovať za kultúru. A nielen za ňu, aj za všetko ostatné, na čo siahli.

Na svete je veľmi veľa kultúrnych modelov, ktoré sú nezávislé od štátu, no nemyslím si, že sa dajú zrealizovať u nás. Preto potrebujeme mať na čele inštitúcií dobrých riaditeľov, ktorí sa obklopia odborníkmi. Takto to fungovalo aj v Slovenskej národnej galérii, ale ako vidíme, inštitúcie dokážu zničiť.

Maďarská strana nemá záujem o kauzu Betliar? Ide predsa aj o maďarské kultúrne dedičstvo…

Múzejníci situáciu poznajú, aj v Maďarsku vidia, že toto nie je v poriadku. Zaujímavé je, že kým ficovci signalizujú smerom k Maďarsku veľké priateľstvo, ministerstvo kultúry v lete nepovolilo návštevu generálneho riaditeľa Maďarského národného múzea v Krásnej Hôrke. V odôvodnení stálo, že po rekonštrukcii hradu budú mať možnosť navštíviť hrad nielen maďarskí odborníci, ale aj široká verejnosť.

Situáciu sledujú aj iní vrátane lichtenštajnských kniežat, ktorých prastarou mamou bola grófka Marica Andrássy. Poznám ich, navštívili Betliar, pozreli si múzeum a porozprávali sa s nami. Ozvali sa aj Andrássyovci z Kanady a USA, ktorí takisto pozorne sledujú aktuálne dianie. Záujem teda je, no nemyslím si, že niečo zmení.

Čo podľa vás prinesie budúcnosť?

Ocitli sme sa vo zvláštnej realite, ktorá pôsobí ako fantasy román. Každý deň príde nejaká prekvapujúca správa, niet dňa, že by sa nestalo niečo hroznejšie než predošlý deň. Neviem si predstaviť, kam to celé povedie, najmä ak sa koná bez akejkoľvek koncepcie. Nie som totiž veštec.