Miro Kern
V rozhovore so Samuelom Migaľom sa dozviete:
- či sú už s troma ďalšími kolegami z Hlasu skupinka, alebo sú len jednotlivci;
- čo si myslí o riadení ministerstva kultúry;
- aké má vzťahy s Andrejom Dankom;
- či poslanci v práci pijú alkohol,
- akým je Matúš Šutaj Eštok predsedom strany.
Patríte k štyrom poslancom Hlasu, ktorí nehlasujú za všetky návrhy koaličných poslancov v parlamente. Naposledy ste nepodporili novelu, ktorá pod hrozbou väzenia prinúti lekárov pracovať. Ste ešte koaličným poslancom alebo už si robíte, čo chcete?
Od začiatku, keď sme sa začali rozprávať o veciach, ktoré vychádzajú z parlamentu, sme boli presvedčení o tom, a môžem to povedať aj za svojich ďalších troch kolegov, že sme súčasťou vládnej koalície, a je to tak stále. Sme stále súčasťou vládnej koalície, len máme výhrady voči tomu, aké zákony alebo uznesenia majú vychádzať z Národnej rady. Dospeli sme do štádia, že keď vidíme, že niektoré veci nie sú v súlade s naším presvedčením, budeme konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ústava mi káže, že nemôžem hlasovať pod žiadnym nátlakom, len podľa vlastného presvedčenia. To, čo sme vyjadrili aj vo viacerých krokoch, je len odrazom nášho vedomia, svedomia a presvedčenia.
Video: Poslanec Hlasu Migaľ: Šimkovičová má dostať červenú kartu (Miro Kern, Martina Koník)
V praxi to vyzeralo vždy tak, že o tom, ako budú poslanci hlasovať, rozhodovali kluby. Už ste prestali chodiť na zasadnutia poslaneckého klubu Hlasu, kde sa dohoduje, ako budú jeho poslanci hlasovať. Riadite sa rozhodnutiami klubu alebo sa rozhodujete sami?
Sme parlamentnou demokraciou, to znamená, že vláda je podriadená parlamentu a nie naopak. Rovnako to je aj v tomto prípade. A tu sa dostanem k fungovaniu klubu Hlas – sociálna demokracia. Pán predseda klubu mi ako podpredsedovi odkázal, že sa asi bojím. Naozaj sa nemám čoho báť, stojím si za svojimi názormi a každý jeden návrh alebo každé jedno zablokovanie parlamentu, alebo každý zákon, o ktorom sme možno trochu kontroverznejšie diskutovali, sa spájal s protinávrhom alebo doplňujúcim, pozmeňujúcim návrhom. Nešlo o to, že sa Migaľ teraz hodil o zem a nebude chodiť na klub a nebude niečo rešpektovať. Rešpektujem hierarchiu strany, pretože strana, to nie sú len predsedovia a podpredsedovia a poslanci Národnej rady, ale sú to desiatky, stovky ľudí v regiónoch, ktorí volali po zmene. Preto išli na začiatku za Petrom Pellegrinim, preto vznikol Hlas. Vznikol preto, lebo tá strana nesúhlasila s politikou Smeru.
Bohužiaľ, mám dnes pocit, akoby sa strana Hlas začala čím ďalej viac podobať na nášho koaličného partnera, s ktorým sme nešli do volieb ako koaliční partneri, ale takáto koalícia sa vyformovala po voľbách. Ale späť ku klubu. K tomuto kroku som pristúpil z pragmatických a možno emocionálnych dôvodov, komunikoval som to s pánom podpredsedom Žigom. Máme korektný vzťah, tak som otvorene povedal, že v takej vypätej atmosfére, situácii, aká panovala na klube pred skončením zasadnutia, by bolo lepšie, keby som sa nezúčastňoval.
Ako vyzerala tá vypätá situácia?
Vystupňované emócie v klube sa prejavovali zvyšovaním hlasu. Nikoho za to neodsudzujem, pretože tu bol tlak zo strany lekárov, ale aj enormný záujem ministerstva zdravotníctva o to, aby sa prijal zákon, aký sa prijal v súvislosti so zdravotníkmi. Ale aj vo vypätých časoch si treba zachovať chladnú hlavu a treba postupovať racionálne. Preto sme s kolegami prišli s protinávrhom, že podporíme ten zákon, ale neopierajme sa o Trestný zákon, pretože to je veľmi závažná vec. Lekári sú zjavne odhodlaní bojovať ďalej. Musíme sa pozerať na to, že v prípade, ak by bol takýto lekár odsúdený, má zápis do registra trestov a stratí licenciu. Preto sme prišli s protinávrhom, aby sme sa opreli o priestupkový zákon, ktorý bol, mimochodom, mojím návrhom a návrhom našej štvorčlennej skupiny poslancov novelizovaný a sadzby v ňom boli zvýšené. Pokuty nie sú nízke, mali by naozaj aj odstrašujúci účinok.
Poslanci Roman Malatinec, Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš sú na tom rovnako ako vy alebo je to u nich iné? Ste kompaktná skupinka poslancov, ktorí sa dohodujú na spoločnom postupe, alebo len štyria poslanci, ktorí majú iný názor na niektoré veci než väčšina Hlasu?
Najskôr sme boli individuality, ktoré hovorili o svojich názoroch na zasadnutí poslaneckého klubu, a kroky, ktoré sa diali, respektíve nediali na poslaneckom klube, nás viac utužili. Takže dnes môžeme naozaj hovoriť, že sme štyria. Rozprávame sa o tom, ako budeme ďalej fungovať a aká je pred nami cesta. Musíme si stanoviť nejakú konkrétnu víziu a koncový bod, k čomu sa chceme vlastne dopracovať. Nešli sme do parlamentu s tým, že ideme povaliť vládu, rozvracať stranu, ale keď máme iný názor na fungovanie, tak ho povieme. Nie sme poslanci, ktorí tam chodia stláčať gombíky. Sme tí, ktorí sa ozvú, pretože aj za nami stoja naši voliči. Hlas vznikol ako strana, ktorá bola nespokojná s tým, ako funguje politika strany Smer. Nerobím nič iné, len napĺňam odkazy, s ktorými prišiel Peter Pellegrini ako zakladateľ strany, a s týmito myšlienkami sa dodnes absolútne stotožňujem.
V parlamente je ešte jedna kompaktná skupina poslancov – huliakovci. Oni vedia svoje požiadavky úplne jasne sformulovať. Chcú ministerstvo, chcú chodiť na koaličné rady. Ako je to s vami? Chcete sa viac podieľať na chode koalície?
Toto je téma, o ktorej sa ešte medzi sebou musíme rozprávať, o tom, či budeme zhmotňovať svoje požiadavky do formy ministerstva. Ale momentálne to pre nás nie je priorita, pretože keďže sme parlamentná demokracia, politika sa dá robiť výhradne v parlamente, a nie z ministerstva. Preto je náš prioritný záujem byť v parlamente a dohliadať na to, aby ostatné rezorty a zákony boli normálne, a vyvažovať ich rozumnou dávkou. Môžeme sa rozprávať o fungovaní ministerstva kultúry, kde vidíme, že stále nie je funkčný Fond na podporu umenia. Vidíme, že riaditelia inštitúcií, ktoré spadajú do rezortu kultúry, nefungujú a riaditelia podávajú výpovede. To sú veľmi dôležité témy, na ktoré musíme reagovať. Jedným z nás je Roman Malatinec, ktorého považujem za experta a odborníka na kultúru, pretože sa jej venuje celý život. Kto iný by mal prichádzať s rozumnými návrhmi, akým spôsobom vyvážiť možno často nezmysly úradníkov z ministerstva kultúry?
Keď ste tu načali tému ministerstva kultúry, robí ministerstvo kultúry vôbec niečo dobre?
Môžeme sa chytiť napríklad slovenskej hymny.
To je podružný problém.
Viem, ale je to exemplárny príklad a na príkladoch ako tento sa to dá dobre demonštrovať. Nepovažujem napríklad za zlé, že by sme mali úpravu slovenskej hymny, len ma zaráža, ako to bolo odkomunikované.
Ale ministerstvo kultúry tu nie je na to, aby riešilo, či je hymna zastaraná. Kultúra má úplne iné problémy.
Súhlasím, ale je to príklad, na ktorom sa to dá znázorniť. Môžeme hľadať mnohé ďalšie paralely, ako sa riešia problémy na ministerstve kultúry. Naša hymna vznikla odčlenením od československej hymny, je tam možno potrebné urobiť nejaký nástup a ďalšie úpravy. Najskôr som si myslel, že budeme mať inú slovenskú hymnu. Pýtal som sa na to, ale bolo mi povedané, že laik možno rozdiel ani nespozná, všetko bude tak, ako bolo. Toto je ten paradox, nikto to doteraz nevidel ani nepočul.
To je podružný problém. Problém tohto rezortu je, že je totálne podfinancovaný, SNG nemá peniaze na to, aby vôbec udržiavala zbierky. A príde nový riaditeľ a vyhodí polovicu kurátorov. Mala by podľa vás Martina Šimkovičová odstúpiť?
Nebudem pani ministerke odkazovať cez médiá, či by mala, alebo nemala odstúpiť. Čas na sebareflexiu bol už včera, možno ešte predvčerom. Aj preto sme mali stretnutie s pani ministerkou v knižnici Národnej rady, odvtedy sa neudialo vôbec nič. Ak sme vtedy hovorili o žltej karte, teraz môžeme hovoriť pokojne o červenej.
Takže si myslíte, že premiér by mal konať a mal by jej dať červenú kartu?
To nie je o osobných rozmeroch, ale o tom, že je pani ministerka obklopená ľuďmi ako pán Machala. A on je ten, ktorý má dosah na všetky tieto veci, že kultúra sa dostáva do takých zásadných problémov, keď ideme zatvárať múzeá v Spišskej Novej Vsi, zatvárame ďalšie inštitúcie, ktoré naozaj potrebujeme. Pretože si musíme uvedomovať našu identitu – to, o čom hovoria kolegovia zo SNS, našu národnú hrdosť, slovenské sebavedomie. Nemôžeme zatvárať veci, o ktoré sa majú opierať ľudia, čo navštevujú múzeá, a majú ukazovať to, na čo máme byť právom hrdí, navyše pri takých zanedbateľných sumách, ako je tridsať-, štyridsaťtisíc ročne.
Toľko stojí to prerobenie hymny.
To, čo sa deje, je absolútne pošliapavanie našej národnej kultúry. Nie je to moje rozhodnutie, ja vláde nešéfujem, som kritický zdola, z parlamentu, ale rozhodnutie, či sa urobí nejaký politický audit alebo niečo podobné, musí prísť na vláde.
Prečo ste sa samostatne stretli s lekárskymi odborármi? Nie je to nedôvera k vlastnému ministrovi Kamilovi Šaškovi? Andrej Danko povedal, že to bolo podrývanie autority ministra.
Chceli sme si v prvom rade autenticky vypočuť, čo hovoria odborári, pretože potrebujeme neskreslené informácie. Chceli sme vedieť, s čím naozaj prichádzajú odborári na rokovania s ministrom Kamilom Šaškom. Tieto informácie sme dostali a len sme sa utvrdili v tom, že návrh, s ktorým sme prišli a predložil ho kolega Šalitroš na zdravotníckom výbore a ktorý si, bohužiaľ, kolegovia neosvojili, je správny a opodstatnený. A to bol aj jeden z dôvodov, prečo sme v záujme zachovania vládnej koalície a aj vyjednávania s odborármi zachovali kvórum, aby hlasovanie prebehlo. Pri tomto návrhu sme však hlasovali proti, lebo sa naozaj nestotožňujeme s tým, aby lekárom, ktorí často pracujú v napätej, náročnej situácii, v podmienkach, v akých pracujú, ešte hrozili nejaké tresty podľa Trestného zákona. Najhoršie na tom celom je, že v tomto prípade to nebude mať víťaza. Nevyhrajú lekári ani ministerstvo. Ak to dôjde do krajnosti, na konci dňa prehrá pacient.
Hovoríte, že ste tak hlasovali v záujme zachovania koalície. Keď sme sa minulý týždeň pýtali vášho straníckeho kolegu Jána Ferenčáka, prečo s Romanom Malatincom hlasovali za túto novelu, povedal nám, že hrozil rozpad vlády, koalície aj Hlasu. Bolo to tak? Niekto si dal podmienku, že sa koalícia rozpadne, pokiaľ to neprejde? A mohol by sa rozpadnúť Hlas?
Tlaky sú obrovské a ja tomu rozumiem, ale ešte raz podčiarkujem, že podporujem túto vládu, a tak ako som povedal aj premiérovi v krátkom osobnom rozhovore, stojím za každým dôležitým rozhodnutím pre túto krajinu.
Povedali ste mu, že nebudete hlasovať za pád vlády?
Áno, to som mu povedal. V prípade, že bude dôležité hlasovanie a bude sa mi môcť akýmkoľvek spôsobom nepáčiť, ale v prípade, že bude spojené s vyslovením dôvery vláde, nebudem hlasovať tak, aby vláda padla. To môžem v tejto chvíli garantovať, ale neviem si predstaviť, že bude každý jeden vládny návrh spojený s hlasovaním o dôvere vlády. My ako poslanci Národnej rady musíme kontrolovať vládu a ministrov. Niektorí to robia lepšie, niektorí super, niektorí to robia horšie a niektorí to robia zle. My ako poslanci Národnej rady to musíme pomenovať.
Kto okrem Martiny Šimkovičovej to robí zle?
Našli by sme takých. Museli by sme si otvoriť každý jeden rezort a urobiť analýzu, kto to robí lepšie a kto to horšie, ale rezort kultúry patrí medzi tie rezorty, kde je situácia najvypuklejšia.
Hovorili sme o tom, že ste hlasovali tak, aby sa zachovala koalícia, ale pán Ferenčák nám povedal, že by sa mohol aj rozpadnúť Hlas. Bolo niečo také v hre?
Situácia v našom poslaneckom klube nie je dobrá. Nastúpil som doň ako nový politik. Chápem hierarchiu a takisto si vážim autoritu poslancov, ktorí urobili veľa pre túto krajinu aj veľkú prácu pre Hlas. Rozumiem, že pre nich nebolo jednoduché odísť z etablovanej strany a postaviť sa za Petra Pellegriniho. Ja som do tohto rozbehnutého vlaku prišiel podstatne neskôr. Strana už bola vybudovaná v základoch, mala stranícke štruktúry. Do tohto vlaku som naskočil práve preto, pretože od začiatku doteraz sa stotožňujem s myšlienkami Petra Pellegriniho, ktorý je dnes už, bohužiaľ, emeritným predsedom strany.
Ale stále je čestným predsedom.
Naozaj chýba, on bol prirodzenou autoritou, ktorá sa nedá vybudovať silou. Autorita sa dá vybudovať diskusiou, dá sa vybudovať v takejto politickej strane otvorenosťou a možnosťou hľadať kompromis. Ale keď nemáte ani len príležitosť hľadať kompromis a debatovať, keď sa klub schádza pätnásť minút pred hlasovaním a len sa povie, ako sa bude hlasovať… Ako člen klubu by som bol veľmi rád, keby sa to reformovalo. Aj za svojich troch kolegov môžem povedať, že keď došlo k prvým debatám, ktoré sme mali, boli strohé. Povedali sme, že máme štyri požiadavky, a jednou z nich bolo, aby sa tieto veci zmenili. Celá táto situácia je len zrkadlom toho, ako nefunguje poslanecký klub Hlasu. Prišli sme s návrhom na výmenu predsedu poslaneckého klubu. Rozdiskutovalo sa to, ale žiadne kroky sa neudiali. Ostatné požiadavky si zatiaľ nechám na interné rozhovory. Verím, že prídu.
Predseda klubu Róbert Puci má autoritatívne sklony alebo bol problém v niečom inom?
Výhrad tam bolo viac, ale jedna z nich je, že klub nepracuje. Stretáva sa pätnásť minút pred hlasovaním alebo začiatkom schôdze. Možno to tak fungovalo v Smere, ale moja úloha nie je stláčať gombík v poslaneckom pléne. Moja úloha, za ktorú beriem nemalý plat, je predkladať poslanecké návrhy, dopracúvať vládne návrhy, rozporovať, pokiaľ je to potrebné. Poslanecká práca nemá byť o tom, že tam prídem, stlačím gombík a idem preč. Musím rozmýšľať nad tým, za čo hlasujem, prečo hlasujem tak, ako hlasujem, a keď k tomu mám nejaké pripomienky, musím o tom diskutovať v klube. Lenže keď klub nefunguje a ja tam prídem pätnásť minút pred hlasovaním a tam sa dozviem, ako mám hlasovať podľa zdvihnutého palca, tak to jednoducho odmietam. Chcem diskusiu, od začiatku mi nejde o nič iné ako o diskusiu, debatovať. Na to náš parlament je.
Andrej Danko hovorí, že ak chcete rozbiť vládu, ste na najlepšej ceste. Poslanec SNS Roman Michelko zasa o vás pred niekoľkými dňami povedal, že ste „extrémne narcistický“, vydieraním chcete presadiť svoje vlastné záujmy, že ste sa do tejto koalície dostali omylom a pravdepodobne smerujete, kam patríte od začiatku – rozumejme do PS. O vašom kolegovi Radomírovi Šalitrošovi vyhlásil že je „takéto niečo“, čo sa poneviera po parlamente a že keby SNS mala dohodu s huliakovcami, tak by ste si „ani neprdli“. Dá sa fungovať v jednej koalícii s ľuďmi, ktorí sa takto verejne urážajú?
Nedá. Nie som ten, kto s týmito vulgarizmami začal, nebudem to ani bližšie komentovať. Keď sme sa dohodli s ministrom športu na tom, ako by mal vyzerať zákon o fonde a ako by mal vyzerať zákon o športe, a pri zákone o fonde som na 99,99 percenta zo svojich požiadaviek ustúpil a presunul som ich smerom k zákonu o športe, narazil som na politický odpor Andreja Danka, ktorý prerástol do osobnej roviny. Nechcem to bližšie komentovať, vyjadril som to doplňujúcim návrhom k uzneseniu Národnej rady, aby sme odsúdili nielen to, čo sa stalo 17. novembra na opozičnom proteste. S heslami, ktoré sa tam objavili, sa nestotožňujem, a preto som sa stotožnil s uznesením Smeru. Na druhej strane som požadoval, že ak to máme odsúdiť, tak poďme odsúdiť všetky takéto prejavy. Myslím si, že ten pozmeňujúci návrh bol priechodný v koalícii aj opozícii, a preto som s tým prišiel. To, že sa to kolegovia zo Smeru rozhodli stiahnuť, to bolo ich rozhodnutie, ale je to len dôkaz toho, že môj pohár trpezlivosti v parlamente pretiekol, a budem sa dôsledne zaoberať každým jedným návrhom a uznesením, ktoré bude vychádzať z Národnej rady. Preto som do Národnej rady prišiel, preto som skladal sľub na ústavu a toho sa budem držať.
Váš spor s Andrejom Dankom sa týka aj zákona na podporu športu, pri ktorom ste sa snažili presadiť väčšiu podporu pre netradičné športy – napríklad pre hobby horsing, ktorému sa venuje vaše dieťa. Skončilo sa to tak, že sa Danko snažil deti, ktoré sa venujú tomuto športu, zosmiešňovať. Pripadalo vám to tak?
Keď vám dôjdu argumenty, robíte zúfalé činy. Hobby horsing som pri našich rokovaniach spomenul len ako príklad, pretože týchto nových športov je veľmi veľa a športovci, ktorí sa venujú takejto aktivite, či už je to frisbee, diaľkové plávanie, zimné plávanie… Ministerstvo športu už má istú formu financovania pre organizované športy ako hokejbal, florbal. Ale sú tu nové športy, ktoré nemajú absolútne žiadnu podporu. Vychádzal som aj z osobných skúseností, keďže naša dcéra tento druh športu objavila a dnes sa mu venuje skôr ako trénerka a organizátorka. No ide o to, že sa venujete deťom, robíte tábory, súťaže, ale nedostanete žiadnu podporu. A potom príde takýto buran ako Andrej Danko a zoberie si tieto deti za svoj cieľ. A to je pre mňa absolútna červená čiara a červené súkno. Ale môžeme mu byť aj vďační, lebo nikto tak nespropagoval hobby horsing, ako Andrej Danko. Vybrať si za cieľ deti ako súčasť svojho politického súboja len preto, že sa trasie nad 60 miliónmi, ktoré už má niekde v hlave prerozdelené, a do toho príde Migaľ a povie, že dajme niečo aj športovcom, nedávajme to len do betónu, dajme aj ľuďom… Zrazu je tu problém? Pre mňa to problém teda je.
Možno je problém to, že ste ten hobby horsing spomenuli, lebo to vyzerá, že ste tie peniaze chceli pre seba.
Deklaroval som od začiatku, že hlavná myšlienka bola podporiť športy a ľudí – napríklad športovcov, ktorí sú športovými robotníkmi a hrajú niekde futbal za šesťsto eur. Kluby nie sú také veľké, aby si mohli dovoliť mať odbory, preto sú združené v organizácii, ktorá ich zastupuje pri kolektívnom vyjednávaní. Ja som sociálny demokrat, musím sa postaviť za športovcov, ktorí sa nemajú o koho oprieť. Z tohto vznikla táto myšlienka, že keď ideme podporiť športové odbory, poďme podporiť aj netradičné športy. Keď som prišiel do politiky, garantoval som, že nechcem žiadnu štátnu podporu, že o podporu cez fondy alebo dotácie nebudem žiadať. To, že sa to otáča proti mne, beriem ako súčasť politického boja. Ako politik si nechám tancovať na chrbte, koľko to len dá. Ale keď si niekto zoberie za terč ľudí, ktorí s tým nemajú nič spoločné, keď si za terč zoberie moju manželku, moju dcéru, voči tomu sa ostro ohradím. Na jednej strane sa stretnete s ministrom športu, ktorý je za to zodpovedný, a dohodnete sa, a potom narazíte na Andreja Danka a jeho jediný argument je: nie, lebo. Takže takto vyvrcholil celý tento spor, bohužiaľ. Veľmi ma to mrzí, lebo som mal s Andrejom Dankom veľmi korektný vzťah a sám nerozumiem, prečo to došlo do tohto štádia.
Kolegyňa z Markízy sa nedávno pokúšala Andreja Danka presvedčiť, aby sa v parlamente podrobil skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, on to odmietol. Stretávate sa v Národnej rade s kolegami pod vplyvom alkoholu?
Myslím si, že historicky sme sa v parlamente už stretli s kadečím. Áno, stretávam.
Je to bežné, že popíjajú?
Neviem, či je to bežné, ale áno, stretol som sa s tým ešte ako novinár a stretávam sa aj teraz.
Malo by sa s tým niečo robiť?
Myslím si, že áno.
Čo?
Keď pracujete v parlamente a prichádzate na rôzne stretnutia a rokovania, tak áno, možno patrí k spoločenskému bontónu, že si dáte pohár prosecca alebo vína pri obede, ale každý by mal mať svoje hranice. Teraz máme opäť niečo nariaďovať zákonom? Ako budeme poslancov kontrolovať? Samozrejme, človek, ktorý ide pracovať do továrne a nafúka, okamžite letí a nezamestná sa, a keď vás chytia policajti a nafúkate, prídete o vodičské oprávnenie. My by sme však mali byť tí, ktorí idú príkladom. Mne môžu kedykoľvek v parlamente vykonať dychovú skúšku a nenafúkam. Niečo by sa s tým malo robiť, ale zase hovoríme len o forme represie. V parlamente sedí 150 poslancov, ktorí by mali byť zodpovední sami za seba a za skutky, ktoré robia.
Pije v práci Andrej Danko?
To neviem.
Kde sú vaše červené čiary? Kedy si poviete, že už koalíciu nebudete podporovať, lebo nás nasmerovala tam, kam už naozaj nemôžeme ísť?
Žijeme v ťažkej dobe. Za hranicami máme vojnu, rozpadla sa nemecká vláda, a na Nemecku je naša ekonomika extrémne závislá. V tejto dobe si nemôžeme dovoliť predčasné voľby. Uvedomujem si to. Táto vláda funguje, hoci sa niekedy môže zdať, že kostrbato. Prišlo zastropovanie cien energií napriek tomu, že je doba konsolidácie a budeme si uťahovať opasky – to je veľmi dôležitá vec pre všetkých ľudí. Máme trináste dôchodky, ktoré strana Hlas doručila hneď po svojom nástupe, teraz v týchto dňoch sú doručované seniorom, čo je z môjho pohľadu absolútne dobrý krok. Poďme pracovať na tom, aby sme cielili rozdávanie peňazí, na ktoré sa skladáme všetci, aby boli použité umne, ako u dobrého a správneho hospodára, ale nemôžeme zase robiť veci, ktoré sú v rozpore s naším presvedčením.
Pre mňa je červená čiara to, aby sme nepovalili vládu, a už som povedal, že pokiaľ by bolo hlasovanie, ktoré bude spojené s hlasovaním o dôvere vlády, nebudem hlasovať proti dôvere vláde, lebo som súčasťou vládnej koalície a stále sa cítim členom Hlasu. Náš emeritný predseda, pán Peter Pellegrini, podpisoval za Hlas túto koaličnú zmluvu a ja si ju vážim. O to dôraznejšie hovorím, že všetko bude v poriadku, pokiaľ sa koaličná zmluva bude dodržiavať a pokiaľ človek, ktorý mal na začiatku jeden mandát v parlamente, neprestane donekonečna tancovať na koaličnej zmluve. Už toho bolo dosť. Toto od nás očakávajú aj naši voliči, neočakávajú od nás, aby sme povalili vládu. Voliči strany Hlas – sociálna demokracia, a to sa rozprávam naozaj s bežnými ľuďmi, očakávajú, kedy si už konečne poradíme s Andrejom Dankom.
Veľká časť vašich voličov môže vnímať ako problém zahraničnú politiku vlády – teda jasné nastavenie ľudí zo Smeru a SNS na Rusko. Ako vnímate to, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa stretáva s ruským ministrom Lavrovom? Čo hovoríte na cestu poslancov Smeru a SNS do Ruska a na to, že premiér chce ísť na oslavy konca vojny do Moskvy?
Na oslavu konca vojny do Moskvy by som nemal problém ísť v prípade, že by nebola vojna na Ukrajine. Naozaj si vážim, že sovietska armáda v minulosti oslobodila Slovensko od nadvlády fašizmu, ale súčasťou sovietskej armády boli aj Ukrajinci a ďalšie národy. Vážim si, že nás oslobodili od fašizmu, ale vidím aj to, že Rusko agresívnym spôsobom zabralo 18 percent územia svojho suseda. Myslím si, že sa musíme postaviť na správnu stranu dejín, pretože sa to bude s nami ako s krajinou potom niesť aj ďalej.
Časť koalície vrátane premiéra sa postavila na nesprávnu stranu dejín?
Nemyslím si, že sa postavila na nesprávnu stranu dejín, pretože viete, čo je dôležité a najdôležitejšie obzvlášť v zahraničnej politike? To, čo Slovensko v prospech Ukrajiny robí. Vidíme, že dnes, síce na komerčnej báze, pretože už darovať nemáme čo, dodávame Ukrajine viac zásob výzbroje a munície, ako to bolo za predchádzajúcej vlády, čo oceňujem.
Ale cesty do Ruska sú urážkou Ukrajincov, o ktorých hovoríte, že by sme ich mali povzbudzovať.
Preto som sa aj osobne vždy postavil na stranu Ukrajincov. Osobne som sa v tom angažoval, ubytovávame dve rodiny – matky s deťmi z oblasti Kryvého Rihu – kde sú pravidelné útoky a nemôžu ísť na Vianoce za svojimi blízkymi, lebo im tam padajú rakety. Odsudzujem aj to, ako je vojna vedená, zomierajú aj vojaci na ruskej strane a matky prichádzajú o svoje deti. Stačí urobiť jednoduchý krok, prestať útočiť a Ukrajina sa nebude musieť brániť. Hovorím to od začiatku a povedal som to aj ruskému veľvyslancovi na stretnutí v deň, keď bol spáchaný atentát na premiéra. Mali sme na výbore pre obranu a bezpečnosť stretnutie, kde som mu tlmočil svoj postoj a v tom čase aj postoj strany Hlas – sociálna demokracia. Verím, že tento postoj je stále rovnaký.
Nerobí premiér Robert Fico Slovensku hanbu tým, že sa takto správa k Rusku?
Nebudem to komentovať, ľudia si vytvoria názor sami. Pokiaľ by sa situácia zmenila k dobrému, ani ja by som nemal problém ísť na takéto oslavy, ale v prípade, ak bude stále vedená vojna a navyše takýmto hrubým spôsobom, tak to odmietam. Práve preto, že sa naši kolegovia z parlamentu na čele s pánom podpredsedom Dankom chystajú na cestu do Moskvy, my hovoríme o tom, že ako symbol nášho proeurópskeho nastavenia a zároveň otvorených postojov voči Ukrajine pripravujeme cestu do Kyjiva.
My je kto? Štyria poslanci Hlasu, o ktorých sa s vami rozprávame?
Áno, termín ešte nemáme spresnený, ale išiel by som tam veľmi rád. Máme sa o čom s Ukrajincami rozprávať, nielen symbolicky, ale aj o hospodárskej spolupráci, bezpečnostných témach, európskej integrácii, kultúre. Máme sa s našimi partnermi na druhej strane o čom rozprávať, pretože ich naozaj považujem za partnerov. Jedným dychom dodávam, že podporujem ich vstup do EÚ alebo NATO, samozrejme, po splnení všetkých reforiem a úloh tak, ako ich muselo v minulosti splniť aj Slovensko.
Keď sa minulý rok v Hlase rozhodovalo, či má ísť do koalície so Smerom a SNS alebo s PS, KDH a SaS, čo ste vtedy preferovali?
V tom čase som nebol pri rokovaniach. Mal som názor. Vnímal som toto nastavenie, aké je, za dobré pre krajinu, pretože som neočakával, že nastanú také turbulencie, aké nastali. A myslím si, že táto koalícia má hlavne hodnotovo potenciál na to, v prípade dodržiavania koaličnej zmluvy, aby mala dobrú a stabilnú vládu, ktorá sa môže udržať pri moci v tejto krajine viac ako jedno volebné obdobie. Opakujem však ešte raz, to by museli aj naši koaliční partneri dodržiavať koaličnú dohodu. V tejto chvíli musíme byť realisti, musíme hrať s hudobnými nástrojmi, aké máme, variť z ingrediencií, aké máme, a musíme sa snažiť uvariť z toho čo najlepšiu vianočnú kapustnicu.
Mal by si podľa vás Hlas nechávať otvorené dvierka na spoluprácu s PS a ďalšími opozičnými stranami po ďalších voľbách?
Myslím si, že je to absolútne nevyhnutné a že strana Hlas prišla do tejto vládnej koalície ako koaličný partner, ktorý bol prijateľný pre jednu aj pre druhú stranu. Keď si prečítate náš predvolebný program, je naozaj dobrý. Chcel by som zdôrazniť, že je extrémne dôležité, aby si Hlas práve toto politické nastavenie a široko otvorené politické nožnice udržal aj do budúcna, a bol by som veľmi nerád, a budem v tom pokračovať v odkaze Petra Pellegriniho, keby sa Hlas začal čím ďalej tým viac podobať na stranu Smer. V prípade, že to tak ďalej bude a budeme k tomu smerovať, tak si myslím, že v takom prípade Hlas nemá absolútne zmysel. Hlas nevznikol, aby sa podobal na Smer, ale aby to bola strana, ktorá bude modernou stranou sociálno-demokratického typu.
Ale váš predseda Šutaj Eštok to vedie smerom, aby ste sa čo najviac podobali Smeru.
Pán predseda má stále moju dôveru. Môžem mať výhrady voči jeho práci, určite aj on má výhrady voči mojej. Od každého lídra, či už vo vedení firmy, spoločnosti alebo štátneho podniku, tak aj v pozícii strany sa očakáva, že doručí výsledky. Pre mňa jeden z kľúčových výsledkov je doručenie postu predsedu parlamentu. Zatiaľ po pol roku tento výsledok doručený nebol. Tak, ako sa Hlas bude zodpovedať svojim voličom vo voľbách za prácu, ktorú dosiahol počas svojho fungovania vo vláde, tak sa bude aj predseda strany zodpovedať svojim straníkom na sneme. Nebolo by odo mňa profesionálne hodnotiť jeho prácu, má toho naozaj veľa ako minister vnútra. Nahradiť Petra Pellegriniho na takejto pozícii silného lídra je extrémne dôležité. Ale má to pán predseda vo svojich rukách, je mladý, energický, šikovný.
Ale aj neskúsený. A dôkazom toho je to, že nie je schopný vyrokovať ani niečo, čo má explicitne napísané v koaličnej zmluve.
Opakujem, že stále má moju dôveru, stále si myslím, že to bola dobrá voľba predsedu. Verím, že po Novom roku bude aj tento výsledok doručený.
Je možné, že na konci volebného obdobia už Šutaj Eštok nebude predsedom Hlasu?
To neviem. Dostal som otázku, či sa budem uchádzať o tento post. Nemám ambíciu uchádzať sa o post predsedu Hlasu a nijakým spôsobom mi to neprináleží. Je tam veľa šikovných ľudí, ktorí v prípade, že bude na sneme voľba, budú môcť byť protikandidátmi. Ale nehovorím, že to nevylučujem, možno o dvadsať, tridsať rokov, ak bude strana ešte fungovať, urobím si domáce úlohy a budem cítiť podporu strany, tak sa na takú cestu vydám, ale v tejto chvíli je to bezpredmetná otázka.
Bol by pre vás lepším predsedom niekto iný?
Neviem. O všetkom treba diskutovať. Možno by prišiel niekto iný a bol by horší predseda ako pán Šutaj Eštok. Neviem to v tejto chvíli zhodnotiť. To, či je alebo nie je dobrý predseda, ukáže možno najbližší snem, kde bude musieť urobiť odpočet práce, ktorú urobil.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
