Ako som sa hrubo mýlil

Autor je kníhkupec

Môj súhrn veľkých omylov (väčšinu z nich som si uvedomil paradoxne v tomto hektickom predvianočnom čase), inými slovami, ciest, z ktorých každá sama osebe viedla do slepej uličky. To neznamená, že kombinácie týchto ciest nemôžu viesť k želanému cieľu. Každá samostatne sa však stala mojou slepou uličkou, mojím osobným omylom, v pozitívnom zmysle slova mojou „via negativa“.

„Via negativa“, tento stredoveký spôsob myslenia a hľadania pravdy spočíva v tom, že cestu nachádzame v postupnej eliminácii slepých uličiek. Teda v našom prípade schopnosťou vyjadriť, pomenovať, čo samostatne nie je cestou z nášho spoločného marazmu. Tu je časť mojich omylov, mojich slepých uličiek.

Mýlil som sa, keď som sa uspokojil s víťazstvom liberálnej demokracie a Fukuyamovho konca dejín. Myslel som si a veril som, že vtedajší stav je nemenný. Bol to hlboký omyl a vytriezvenie bolo a stále je bolestivé.

Mýlil som sa, keď som hrdo a pyšne pozeral na nastúpenú „prvú líniu obrancov proti covidu“. Boli tam všetci relevantní hráči: mikrobiológ, matematik, epidemiológ, infektológ atď. Ale neboli tam psychológovia, sociológovia, antropológovia. Napriek tomu, že som si vážil a vážim tých, ktorí boli v prvej línii, chyba bola, že tam dlho chýbali tí, ktorí sa viac rozumejú ľudskej duši a jej strachom. A preto sme ako spoločnosť podcenili obyčajné pudy a strach a neporozumeli im. A prehrali sme.

Mýlil som sa, keď som zabudol na Maslowovu pyramídu. Na to, ako je stavaná, že základňa, teda chlebové témy, je oveľa mohutnejšia než jej vrchol. Logicky. Ale to viem teraz. Ľudia riešia to dole. Väčšinovo a frontálne nechcú stúpať vyššie. Ignoroval som to. A to ignorovanie vo všetkých sférach života, i v tej politickej, prinieslo hrubé chyby a prehry a vytriezvenia. Demokrati v USA by mohli rozprávať. Strach z prázdnej chladničky zvíťazil nad ľudskými právami. Maslow nepustí.

Mýlil som sa, keď som odmietal akceptovať obyčajné počty. Stačí si zrátať pri voľbách všetky hlasy, nielen tie, ktorých zástupcovia sa dostali do parlamentu. Stačí si zrátať všetky hlasy v prieskumoch. A prestať sa opíjať rožkom a tlačiť očami a silou vôle hore Demokratov a dole Matoviča a Alianciu. Stačilo by sa pozrieť, ako prehral Korčok prezidentské voľby. O parník napriek masívnej mobilizácii. Prehrávame o parník a predlho som popieral realitu.

Mýlil som sa, keď som sa vytešoval z grafov a racionálnych argumentov v SME, N-ku, .týždni, Postoji a iných mienkotvorných mainstreamových médiách. Väčšine ľudí je to úplne jedno a grafy a logické argumenty a závery presviedčali len presvedčených. Nevidel som to a myslel som si, že vidím. Preto je moja slepota horšia.

Mýlil som sa, keď mi neprekážali Karasove a kádehácke červené čiary a péeskárske kádrovanie a ich jediné správne videnie sveta. Kto sa odchýli, je extrémista a dezinformátor. Hrubá chyba, že som sa vnútorne nevyhranil voči jedným i druhým skôr a ráznejšie.

Mýlil som sa, keď som uveril Pinkerovi a jeho Racionalite a všetkým „jeho synom“. Človek je však oveľa viac pudový a emotívny ako racionálny – a najlepšie to vedia Trump, Fico, Orbán a všetci tí, ktorí stavili na pudy a prázdnu chladničku. Ja hlupák so svojou racionalitou som prehral. A dobre mi tak. Varovaní bolo priveľa a všetky som úspešne ignoroval.

Mýlil som sa, keď som si myslel, že mladí dneška pozdvihnú naše padnuté vlajky. Stačí sa pozrieť, koho by volili alebo budú voliť v Česku alebo i u nás. TikToky a iné sociálne siete radikálne splošťujú a zjednodušujú realitu, a teda i riešenie problémov. Oni nevedia a nevedia, že nevedia. A preto vlajky nepozdvihnú oni.

Mýlil som sa, keď som veril, že mám istoty v absolútnych pravdách, ako napríklad že existuje gravitácia alebo Zem je guľatá, alebo vakcíny fungujú a zachraňujú. Ako raz povedal jeden klient môjmu známemu (v pomáhajúcej profesii): „Máte absolútnu pravdu, ale tá mi je teraz absolútne nanič.“

Pred pár dňami som mal krátky rozhovor s fanúšikom „pána prezidenta Putina“. Na môj nepriestrelný argument (dĺžka ruských hraníc s okolitými štátmi a dĺžka ruských hraníc s NATO a to takzvané „obkľúčenie silami NATO“ – konkrétne ruská hranica s členskými štátmi NATO tvorila približne šesť percent celkovej hranice Ruska s okolitými štátmi – toľko „k obkľúčeniu“) pán chvíľu zostal ticho, aby mi povedal jedinú vetu: „Ste úplne pomýlený!“ Najprv som sa nad tým dlho smial. A potom som začal uvažovať, či nemá pravdu, hoci nevie a nikdy sa nedozvie, kde som sa fatálne zmýlil. Bol som absolútne pomýlený vo všetkých svojich vyššie uvedených omyloch.

Prehrávame. Nie, ešte sme neprehrali. Nie som fatalista. Ani extrémny pesimista. Neprehrali sme definitívne. Len prehrávame o parník. A som si úplne istý, že víťazstvo nemá v rukách ani samotné PS, ani samotné KDH, ani mladí na sociálnych sieťach, ani samotná kultúra, ani samotná cirkev, ani samotná racionalita, ani samotné logické argumenty a všetky vedecky dokázané pravdy a poznanie. To všetko sme už skúsili a skúšame ďalej. A výsledok je zatiaľ vcelku tristný.

Takže je načase skúsiť hľadať i iné cesty. Tie doterajšie nás doviedli do bodu, ktorý sa ani pri najoptimistickejšom pohľade nedá nazvať cestou víťazstva.