Policajti z Košíc tvrdia, že obvinenia z bitky a sexuálneho zneužitia sú výmysly, v ich výpovediach sú rozpory

Po smrti 48-ročného Ľubomíra, ktorého v novembri bezdôvodne dobil policajt z obvodného oddelenia na košickom sídlisku Nad jazerom, sa verejná diskusia sústredila na dve veci: či nie je – obzvlášť v Košiciach – nezákonného násilia v polícii priveľa a či sú to len individuálne prípady, alebo ide o systémové zlyhanie.

Medzi argumentmi o systémovom probléme sa často vyskytoval prípad z júna tohto roka, keď na inom obvodnom oddelení v Košiciach, v Starom Meste na Pribinovej ulici, údajne došlo nielen k násiliu voči zadržanej osobe, ale aj k sexuálnemu zneužitiu.

Napriek tomu, že vyšetrovanie stále pokračuje, funkcionári polície opakovane zľahčovali júnový incident a rozprávali, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tam naozaj došlo k nezákonnému postupu.

Denník N sa dostal k dokumentom z vyšetrovacieho spisu a skúmal výpovede všetkých policajtov a osôb, ktoré v júni prišli do kontaktu s poškodeným Štefanom (jeho meno sme pre zachovanie anonymity pozmenili).

Rozprávali sme sa aj s bývalým košickým policajtom, ktorý tvrdí, že práve neadekvátne násilie bolo jedným z dôvodov, prečo po pár rokoch v službe odišiel do civilu. Jeho vyjadrenia skôr podporujú tézu, že ide o systémový problém.

Denníku N poskytol aj video z roku 2022, na ktorom vidieť policajta, ako bezdôvodne kope do zadržaného a spútaného mladého Róma, ktorý nič nerobí, len kľačí na kolenách.

Spochybňovanie výpovede poškodeného

Štefan je slobodný, vysokoškolsky vzdelaný Košičan. Policajti ho 11. júna popoludní priviezli na Pribinovu po konflikte, ktorý mal s úradníkmi na košickej župe. Na polícii ho držali necelé štyri hodiny. Odtiaľ ho sanitka odviezla do univerzitnej nemocnice, kde ďalšie štyri hodiny, až do polnoci, chodil po vyšetreniach.

Lekárska správa uvádza, že utrpel pomliaždenie hrudníka, ranu na hornom viečku, podliatiny okolo očníc a na celom tele. Mal aj poškodený ušný bubienok.

Štefan je epileptik. Tvrdí, že ho jeden z piatich prítomných policajtov aj sexuálne zneužil. Bielu palicu z umelej hmoty zakončenú guľou mu strčil do konečníka, keď spútaný ležal čelom k zemi.

Video: Kamerové záznamy ukazujú zásah proti Štefanovi v júni 2024

Úrad inšpekčnej služby ešte v júni začal trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a ublíženia na zdraví. Oba skutky boli podľa obvinenia spáchané formou spolupáchateľstva, údajne sa na nich podieľali viacerí policajti. Neskôr vyšetrovateľ rozšíril trestné stíhanie aj o zločin sexuálneho násilia.

Vyšetrovateľ od júna nikoho neobvinil, stále pokračuje v režime „trestné stíhanie vo veci“. Riaditeľ policajnej inšpekcie Branislav Zurian však nedávno spochybnil výpovede poškodeného Štefana.

„Prípad je podrobne sledovaný nielen médiami, ale aj Úradom inšpekčnej služby. Boli tam vykonané naozaj desiatky úkonov. Môžem povedať, že zatiaľ sa nepotvrdili skutočnosti, ktoré rozpráva,” povedal Zurian v novembri v relácii Braňo Závodský Naživo.

Podľa Zuriana sa ani po niekoľkých rekogníciách nepodarilo ustáliť konkrétnu osobu, ktorá Štefanovi spôsobila zranenia. Navyše dodal, že „elektronická pošta útočného charakteru“, ktorú Štefan ako sťažnosť posielal na prokuratúru aj inšpekciu, presvedčila vyšetrovateľa, aby požiadal o preskúmanie jeho duševného stavu.

Podobne sa vyjadril aj policajný prezident Ľubomír Solák. V tej istej relácii Rádia Expres povedal, že „pokiaľ mám informácie, tu nič nenasvedčuje tomu, že ten skutok sa stal tak, ako bol medializovaný“. Chce počkať, ako to uzavrie Úrad inšpekčnej služby.

Ešte ďalej zašiel predseda parlamentného výboru na kontrolu SIS Samuel Migaľ (Hlas): „Keď sa pri vyšetrovaní zistí, že ide o pacienta s viacerými diagnózami a ÚIS zrealizuje 76 úkonov a ani v jednom prípade sa nepreukáže, že poškodený hovorí pravdu, tak my nemôžeme hovoriť o policajnom násilí. A už vôbec nie o tých impertinentných veciach, ktoré zaznievajú v mediálnom priestore,” uviedol v televízii JOJ.

Impertinentnými, teda opovážlivými vecami myslel podozrenie zo sexuálneho zneužitia. To sa v „mediálnom priestore“ objavilo preto, že vyšetrovateľ vedie trestné stíhanie aj za tento zločin a spomínaná biela palica reálne existuje a je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Namiesto Zuriana odpovedal priamo vyšetrovateľ

Štefan vo svojej prvotnej výpovedi jedného z najnásilnejších policajtov na Pribinovej opísal takto: mal potetovanú celú pravú ruku, bol vysoký, svalnatý a mal krátke tmavé vlasy.

Vo vyššie spomínanom vyjadrení však šéf inšpekcie tvrdil, že ani po niekoľkých rekogníciách sa zatiaľ nepodarilo ustáliť konkrétnu osobu, ktorá vraj Štefanovi spôsobila zranenia.

Branislava Zuriana sme sa pýtali, či Štefanov opis a zmienky o tetovaniach a strihu – bez ohľadu na rekogníciu, ktorá bola až dva mesiace po skutku – nebol dostatočný na to, aby vyšetrovateľ „ustálil konkrétnu osobu“.

Hovorkyňa policajnej inšpekcie Andrea Dobiášová poslala Denníku N reakciu nie od Zuriana, ale priamo od vyšetrovateľa tohto prípadu Milana Wawreka. Ten tvrdí, že vyšetrovateľ sa nikdy nemôže uspokojiť s čiastočným opisom páchateľa zo strany poškodeného.

„Najmä z dôvodu, že tento opis nemusí prameniť z jeho priamej pamäťovej stopy, ale môže ísť aj o prenesenú pamäťovú stopu – buď z minulosti, alebo od inej osoby – alebo aj o znehodnotenú pamäťovú stopu. Preto je dôležité zistiť, do akej miery je pamäťová stopa poškodeného objektívna a autentická,” dodal Wawrek.

Podľa neho bolo rekognícií viac, pretože smerovali k všetkým relevantným informáciám, ktoré poškodený uviedol v trestnom oznámení. Teda nielen k údajnému sexuálnemu násiliu, ale aj k ublíženiu na zdraví, k zneužívaniu právomoci formou ponižovania či k poškodeniu majetku (mobilu) poškodeného.

Bývalý policajný prezident Štefan Hamran však hovorí, že nie celkom chápe zmysel tej rekognície. “Nevidím v tom zásadný význam, keď presne vieme, ktorí policajti boli vtedy v službe. A navyše existuje lekárska správa, že ten človek bol zbitý. Takže inšpekcia mala ísť tvrdo po tých policajtoch, čo boli v službe.”

Hamran tiež vraví, že ak sa už robí rekognícia, mala by byť čo najskôr, pretože pamäťové stopy človeka časom slabnú. V tomto prípade bola prvá rekognícia mesiac a pol po začatí trestného stíhania. To je podľa neho príliš dlhý čas. “Inšpekcia je pod ministrom a v jeho záujme nie je, aby sa také niečo vyšetrilo. Pretože to naňho vrhá zlé svetlo,” myslí si policajný exprezident, ktorý v eurovoľbách kandidoval za Demokratov.

Vyšetrovateľ Wawrek však poukazuje na to, že aj keď sa rekogníciou nepodarilo individuálne identifikovať páchateľa trestného činu, “to ešte neznamená, že vyšetrovateľ s určitou osobou ako potenciálne podozrivým nepracuje”.

Momentálne čaká na výsledky znaleckého skúmania z odboru zdravotníctvo a farmácia a z odboru psychológia. “Podľa záverov znaleckých posudkov bude možné stanoviť ďalší postup vo vyšetrovaní,” doplnil Milan Wawrek.

Jeden z posudkov skúmal zranenia Štefana, či ich mohol utrpieť tak, ako to vo výpovedi popisoval. Ďalší posúdi jeho duševný stav a dôveryhodnosť jeho vyjadrení.

Štefanov advokát už poslal podanie na generálnu prokuratúru, žiada preskúmať doterajší postup vyšetrovateľa. Viaceré námietky – nechcel ich konkretizovať – voči jeho úkonom sa týkajú aj rekognícií.

 

Rozpory vo výpovediach policajtov

Výpovede policajtov by sa v skratke dali opísať slovami, že Štefan si všetko vymyslel, nikto ho nebil a sexuálne násilie je úplný nezmysel, pretože iba on sám sa snažil strkať si prsty a aj bielu palicu do análneho otvoru, aby ich z toho mohol obviniť.

Viktor V., referent pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ), bol na obvodnom oddelení na Pribinovej ulici, keď tam 11. júna priviezli Štefana, a potom ho pomáhal z auta odniesť dovnútra.

Podľa neho Štefan sedel vo výsluchovej miestnosti a hlavou začal udierať o parapet, na ktorom bola škatuľa s dokumentmi aj s bielou palicou. Keď škatuľa spadla, aj Štefan sa zvalil na zem. Mal spútané ruky aj nohy a v tom čase pri ňom nestál žiadny policajt.

“Zrazu na mňa kolega zakričal, že čo to robí Štefan. Ležal na zemi a pchal si prsty do zadku, s kolegom sme si povedali, že nie je normálny, a pokračovali sme vo svojej činnosti,” vypovedal Viktor V.

O chvíľu mal Štefan chytiť do rúk bielu palicu, ktorá bola pri ňom na zemi, a s rukami spútanými za chrbtom akoby sa snažil strčiť si ju do zadku – tvrdil Viktor V. Popri tom podľa jeho výpovede hovoril, že policajtov udá za znásilnenie.

“V tom sa postavil kolega F., vytrhol Štefanovi palicu z rúk a položil ju na skrinku, kde už nebola v jeho dosahu. Kolega si znova sadol a pokračoval v práci. Počas mojej prítomnosti v hliadkovej (výsluchovej) miestnosti nebol fyzicky napadnutý žiadnym policajtom a všetky jeho tvrdenia boli účelové a vymyslené. Niektoré až absurdné, ako to, že sme mu strkali palicu do zadku,” doplnil Viktor V.

Vyšetrovateľ sa rozprával aj s Jurajom F., ktorý bol spolu s s Dušanom K. členom PMJ hliadky, ktorá v sídle Košického samosprávneho kraja o 15.40 zaistila Štefana a odviezla ho na Pribinovu ulicu. Pýtal sa ho, aké poranenia mal Štefan, keď ho prevzali od pracovníkov Košického kraja.

“Tržnú krvácajúcu ranu nad okom, krv v okolí úst, drobné odreniny v oblasti tváre a hlavy,” odpovedal Juraj F. Jeho popis je v rozpore s tým, ako o zraneniach na hlave Štefana vypovedali iní jeho kolegovia.

Na otázku, či mal Štefan v hliadkovej (výsluchovej) miestnosti nejaké viditeľné zranenia, ďalší policajt Roman F. odpovedal, že si nevšimol žiadne. „Rovnako keď som ho vypočúval, som nevidel žiadne zranenia,” uviedol vo výpovedi Roman F., ktorý Štefana vypočúval okolo 17. hodiny na Pribinovej.

Štefan tvrdí, že väčšinu zranení utrpel na tejto policajnej stanici (ďalšie v aute pri prevoze z budovy župy na Pribinovu) pred 17. hodinou, potom ho už nikto nebil.

Ešte neskôr, približne o 17.30, Kristína Š., referentka na obvodnom oddelení, prišla do kontaktu so Štefanom, keď ho spolu s ďalšími dvoma kolegami odprevádzala na prízemie na záchod. Ani ona nevidela na Štefanovi žiadne zranenia. “Na tvári nemal nič. Dokonca, keď sme ho brali na toaletu, tak som nevidela nič,” povedala vyšetrovateľovi.

Richard Č., ktorý 11. júna slúžil v stálej službe, za okienkom vo vestibule na Pribinovej, takisto vypovedal, že si na tele alebo tvári Štefana nevšimol viditeľné zranenia, keď išiel okolo neho.

Rovnako vypovedal aj jeden z pracovníkov košickej župy Rudolf M. Bol pri tom, keď sa Štefan skotúľal dole schodmi, ale nevšimol si žiadne poranenia na jeho tvári alebo tele, keď ho policajti brali z budovy župy.

V rovnakom čase ako Štefan bol na Pribinovej zadržaný aj Martin M. Aj on vypovedal, pretože keď bol v takzvanej klietke, zamrežovanej časti výsluchovej miestnosti, nemohol síce vidieť, ale mohol počuť komunikáciu medzi policajtmi a Štefanom.

“Vykrikoval, aby ho nebili, že mu je zle a že potrebuje lieky,” povedal Martin M. vyšetrovateľovi. Na otázku, čo presne počul, dodal: “Au, au, nebite ma, čo som spravil… a že ho to bolí.”

Podľa Martina M. si policajti zo Štefana robili žarty a jeden mu vraj hovoril – “ja ti dám fotiť policajtov”. Preto sa ho tiež pýtali, či sa mu policajti páčia, keď si ich fotí.

Už aj v minulosti sa Štefan dostal do konfliktov s policajtmi z iného obvodného oddelenia v Košiciach, fotil si ich a podal na nich sťažnosť na inšpekciu. Preto v júni na Pribinovej – ako vypovedal samotný Štefan – jeden z policajtov k nemu pristúpil, začal ho škrtiť a povedal: “Ešte raz pôjdeš na inšpekciu, tak si skončil”.

Policajt pôjde na detektor lži, ak pôjde aj Štefan

Ďalší rozpor vo výpovediach policajtov je pri použití donucovacích prostriedkov. Tomáš B., referent PMJ, ktorý tam bol kvôli inej zadržanej osobe, trval na tom, že on ich voči Štefanovi nepoužil a ani nevidel nikoho, kto by to urobil. Juraj F. však hovoril niečo iné: “Donucovacie prostriedky som použil iba ja a kolega K. (hliadka PMJ, ktorá Štefana priviezla na Pribinovu, pozn. red.), a to hmaty, chvaty a putá. Osoba mala ruky spútané za chrbtom, nebolo potrebné zakomponovať údery a kopy.”

Juraj F. pred vyšetrovateľom dodal, že použitím donucovacích prostriedkov Štefanovi žiadne zranenia nespôsobili: “V prípade, ak by bol ochotný ísť na detektor, ja by som išiel tiež.”

Štefan už na to reagoval. Denníku N povedal, že keby bola taká príležitosť, s detektorom lži by súhlasil.

Štefan hneď pri podávaní trestného oznámenia uviedol, že prvé údery od policajtov dostal už v aute, keď ho viezli spred budovy kraja na Pribinovu, čo sú sotva dva kilometre. Hovoril o asi piatich úderoch päsťou priamo do hlavy od policajta, ktorý sedel vedľa neho.

Na zadnom sedadle bol pri ňom práve Juraj F. Ten vypovedal, že keď Štefana naložili do auta, stále kládol odpor, pľul naňho a zvnútra kopal do dverí. Napriek tomu sa ho Juraj F. podľa vlastných slov pýtal, z čoho má poranenia na tvári, či nepotrebuje rýchlu zdravotnú pomoc a či ho niečo nebolí po páde zo schodov.

Juraj F. a Dušan K. z hliadky PMJ v úradnom zázname zo zásahu uviedli, že v aute boli použité donucovacie prostriedky, ale Štefanovi z toho nevznikli poranenia. Dušan K. vyšetrovateľovi povedal, že “počas celého zákroku Štefana žiaden policajt nebil do hlavy”.

Čo sa dialo v aute, by sa nemuselo skúmať pomocou detektora lži, pretože BMW X3, na ktorom prišla hliadka, je vybavené aj kamerou, ktorá sníma jeho interiér. Preto vyšetrovateľ Wawrek požiadal o vydanie záznamov zo dňa 11. júna od 15.15 do 17.30. Policajti nakladali Štefana do auta okolo 15.45.

Wawrek však dostal prekvapujúcu odpoveď. “Uvedené záznamy nebolo možné zabezpečiť z dôvodu, že posledný záznam je zo dňa 30. mája. Od tohto dňa kamera, ktorou je vozidlo vybavené, záznamy neukladá na interné pamäťové médium,” odpísal mu Róbert Matyi z krajského riaditeľstva polície v Košiciach.

Denník N sa pýtal, prečo sa záznamy z tejto kamery od konca mája neukladali, či došlo k nejakej poruche, prečo ju neopravili ani po takmer dvoch týždňoch a prečo nešla hliadka 11. júna do terénu s iným, plne funkčným vozidlom.

Hovorkyňa košickej polície Lenka Ivanová na konkrétne otázky neodpovedala, len uviedla, že zapnutie a funkčnosť kamery vo vozidle signalizuje monitor a svietiaca kontrolka, neindikuje však to, či je záznam ukladaný.

“Kontrola toho, či a kde videozáznam kamera ukladá, policajtovi nevyplýva zo žiadneho interného nariadenia a neprípustný je aj akýkoľvek zásah alebo manipulácia s kamerou. Tá sa zapína a vypína pri naštartovaní vozidla. Je plne automatická a policajt nemá akýkoľvek dôvod vykonávať zásah, respektíve obsluhu kamery,” odpísala Lenka Ivanová.

Čo nesedí na výpovediach policajtov

Denník N hovoril so zdrojom z polície, ktorý sleduje vývoj vyšetrovania tohto prípadu. Tvrdí, že ak by akákoľvek zadržaná osoba zobrala na obvodnom oddelení do rúk nejaký predmet (napríklad bielu palicu), tí štyria-piati policajti, ktorí tam vtedy boli, by ju okamžite uzemnili. Vnímali by to ako vec, ktorou môže niekomu, vrátane seba, ublížiť.

“Štefan nemohol tušiť, ako majú na Pribinovej rozmiestnené kamery. Faktom je, že klietka, čiže zamrežovaná časť výsluchovej miestnosti, je snímaná kamerou, preto si pokojne mohol myslieť, že takisto je pod kamerou aj celá výsluchová miestnosť,” myslí si zdroj.

A z toho ďalej dedukuje, že je nepravdepodobné, aby sa Štefan rozhodol z ublíženia na zdraví a sexuálneho násilia krivo obviniť policajtov, ktorí sa ho – ako vypovedali – takmer ani nedotkli, keď záznam z kamery by ho hneď usvedčil z jasného klamstva.

“A to isté platí aj na jeho údajné pokusy strkať si palicu do konečníka. Veď Štefan pôvodne aj vypovedal, že jeden z policajtov si ho fotil ležiaceho na zemi s čiastočne stiahnutými nohavicami. Keď ho fotili, mohli ho aj nakrúcať. Keby neskôr ten záznam videl vyšetrovateľ, sotva by uveril Štefanovi, že ho policajti sexuálne zneužili,” pokračuje v úvahách policajný zdroj.

V podstate zopakoval, čo už v júlovom článku konštatovala Štefanova mama, že si nevie predstaviť, ako sa dá so spútanými nohami aj rukami za chrbtom poležiačky uchopiť nejakú palicu a strkať si ju do análneho otvoru. Rada by videla vyšetrovací pokus, ktorý by vykonali podľa výpovedí policajtov, či to je vôbec realizovateľné.

Podľa zdroja Denník N, aj keď Štefan nevedel na rekognícii určiť konkrétneho policajta, to neznamená, že si všetko vymyslel a nikto mu žiadne zranenia nespôsobil. Poukazuje na fotky aj lekárske správy. Otázka znie, kde ich mohol utrpieť.

 

“Po odchode z polície to už nemalo byť kde, odtiaľ odchádzal v sanitke. Ak to nebolo v budove KSK – čo z výpovedí svedkov nevyplýva – tak nám ostáva len časový priestor, v ktorom bol Štefan po celý čas v rukách policajtov. A navyše buď spútaný, alebo zavretý v ´klietke´,” dodáva zdroj.

Krajského riaditeľa polície v Košiciach Štefana Mulika sme sa opakovane pýtali, prečo nie je kamera vo výsluchovej miestnosti na Pribinovej, keď je to otázka len pár desiatok eur, a prečo nedal príkaz na jej namontovanie ani po letnom incidente so Štefanom.

Odpovedi sa vyhol, zopakoval však to, čo sme už počuli od prezidenta Soláka aj šéfa inšpekcie Zuriana, že “z doposiaľ zistených skutočností nič nenasvedčuje tomu, že by informácie o incidente boli pravdivé”.

Štefana znepokojuje, že vysokí policajní funkcionári spochybňujú jeho vyjadrenia o tom, čo zažil na Pribinovej, hoci vyšetrovanie stále beží, a bežnou praxou je, že živé veci funkcionári takýmto spôsobom nekomentujú. Kritizuje, že polícia takto postupuje v prípade podozrení z násilia, aj to, že opatrenia voči policajtom prijímajú až vtedy, keď niekto zomrie, ako to bolo v novembri na košickom sídlisku Nad jazerom.

Expolicajt: Na násilie si človek rýchlo zvykne

Smrť 48-ročného Ľubomíra, ktorého bezdôvodne dobil policajt Marek Á., a hlavne následné reakcie vedenia Policajného zboru, že ide len o individuálne zlyhanie jednotlivca, motivovala bývalého košického policajta Martina (jeho skutočné meno redakcia pozná), aby sa ozval Denníku N. Z vlastných skúseností hovorí, že aj neadekvátne násilie kolegov bolo dôvodom, prečo odišiel do civilu.

Dokladá to aj videom z decembra 2022. Vidieť na ňom, ako policajt práve na obvodnom oddelení na Pribinovej ulici kope do zadržaného mladého Róma. Mladík je na kolenách s rukami spútanými za chrbtom, nekričí, nenadáva, nie je agresívny, hlavu má opretú o stoličku a kľačí. Video si nakrútil kopajúci policajt.

Video: Policajt kope spútaného Róma a nahráva si to na mobil 

Martin bol policajtom zhruba tri roky. Nepracoval na Pribinovej. Dnes je v zahraničí, živí sa prácou v gastrosektore. Ako ďalšie dôvody odchodu z polície spomenul nízky plat a priveľkú pracovnú záťaž mladých policajtov – on je dvadsiatnik.

K videu z decembra 2022 sa Martin dostal cez sociálnu sieť, poslal mu ho – spolu s viacerými fotkami – jeden z bývalých kolegov. Aby videl, ako to bežne funguje na obvodnom oddelení. Bolo to v čase, keď Martin uvažoval, kde v polícii by mohol pracovať a či vôbec.

„Bol som úplne prvýkrát v teréne, išli sme do jednej rómskej rodiny. Matka zavolala políciu na syna, ktorý doma vystrájal. Ale tvrdila, že netreba, aby sme ho zobrali, len ho chcela postrašiť. Tak kolega si natiahol rukavice, riadne ho zbil a povedal mu, že keď bude znova vystrájať, vráti sa a dopadne oveľa horšie,” rozpráva Martin o tom, čo sám zažil.

„Ja som bol v šoku. Normálne som sa aj ja zľakol, keď kolegovi zrazu prudko vyletela ruka. Ale do vysielačky o chvíľu hlásil, že mladý sa už ukľudnil, už majú doma pokoj, a tak sme ani nemuseli zasahovať a odchádzame.”

Popisuje aj zákrok na známom rómskom sídlisku Luník IX. Ako začínajúci policajt sa iba prizeral, ako kolegovia z PMJ zobrali zo 6. poschodia človeka, ktorý bol arogantný a pod vplyvom drog. Dole išli pešo. Na každom druhom poschodí policajt chytil Róma za vlasy a jeho hlavou rozbil okno na chodbe. Na prízemí bol celý skrvavený. Ten policajt akoby sa podľa Martina vyžíval v sadizme.

„Do úradného záznamu viete potom napísať hocičo. Napríklad že ste prišli na miesto činu a ten Róm už bol skrvavený, pravdepodobne niekde spadol. On bol mimo, na drogách, tak komu budú ľudia veriť?” vraví Martin.

Výsluchy na obvodných oddeleniach nesnímajú kamery. Preto je podľa neho bežnou vecou, že zadržaný dostane facku, ale niekedy aj úder päsťou, keď nechce odpovedať, snaží sa o nejaké vtipy alebo je drzý. Najčastejšie sú to Rómovia, ľudia bez domova a opití výtržníci.

Martin si myslí, že policajti, ktorí dlhodobo slúžia na obvodných oddeleniach, to vôbec nevnímajú tak, že je tam priveľa bezdôvodného násilia. Skôr sa stotožnili s tým, že takto ten systém dlhé roky funguje a takto je to normálne. Človek si na to rýchlo zvykne.

„Videl som aj také, že spútaný zadržaný dostal boxer, spadol na zem, kopli ho… bolo to veľmi surové. Potom ho znova posadili na stoličku a povedali mu – teraz hovor ešte raz. Akože aby už neklamal,“ dodal expolicajt.