Európe v migračnej kríze uniká, že od Čadského jazera teroristi vyhnali milióny ľudí
Každý deň sú v oblasti Čadského jazera milióny ľudí vystavené hladu a suchu, ale najmä útokom extrémistov z Boko Haram.
„Keď prišli vojaci Boko Haram do našej dediny, strieľali na všetky strany. Okolo seba som napočítala osemnásť mŕtvol, ale nám sa podarilo utiecť. Sem sme prišli s holými rukami, nemali sme čas si nič vziať,“ hovorí 45-ročná Falmata, ktorá žije v utečeneckom tábore v južnom Nigeri so svojimi ôsmimi deťmi v tábore, ktorý pomáhajú zabezpečiť Lekári bez hraníc.
Falmata pochádza zo severu susednej Nigérie, z oblasti pri Čadskom jazere, kde práve prebieha jedna z najväčších humanitárnych kríz dneška. Európa v zajatí vlastnej utečeneckej krízy si nestíha všímať ďalšie.
Takmer každý deň sú vystavené milióny ľudí v tejto oblasti nielen hladu a suchu, ale najmä útokom extrémistov zo skupiny Boko Haram, napojenej na Islamský štát. Samovražedné bombové útoky, únosy a znásilňovanie žien a dievčat, vypaľovanie dedín a na druhej strane vládna vojenská ofenzíva, ktorá sa snaží obmedziť násilie a potlačiť extrémistov. Tí totiž chcú v oblasti vytvoriť samostatný štát založený na islamskom práve šaría.
V oblasti pôsobí takmer deväťtisíc vojakov zo štátov okolo jazera a z Beninu, v ktorom sa vláda obáva, že sa konflikt presunie aj k nim.
Podľa údajov Amnesty International si útoky z Boko Haram od roku 2009 už vyžiadali najmenej 14-tisíc obetí.
Deti ako samovražední atentátnici
Konflikt, ktorý sa pôvodne začal v Nigérii, sa veľmi rýchlo rozšíril do susedného Nigeru, Čadu a Kamerunu a v okolí Čadského jazera je dnes na úteku a vysídlených viac než 2,7 milióna ľudí.
„Násilie len umocňuje už existujúcu krízu,“ vysvetľuje Isabelle Mouniaman, programová koordinátorka Lekárov bez hraníc pre Nigériu. „Táto oblasť už aj tak trpí chudobou, nedostatkom potravín, opakujúcimi sa epidémiami a takmer neexistujúcim zdravotníctvom. Ľuďom chýbajú základné veci ako jedlo, voda, prístrešie a zdravotná starostlivosť.“
Mnohých utečencov prijali hostiteľské komunity, aj oni však majú obmedzené zdroje. Ako upozornila práve Mouniaman, Lekári bez hraníc do oblasti presúvajú lekárov, posilňujú tam zdravotnícke zariadenia, pretože napriek žiadostiam väčšiny miestnych humanitárnych, ale aj zahraničných pracovníkov o pomoc sa k nim táto nedostáva.
„Opakovane apelujeme na ďalšie humanitárne a dobročinné organizácie, aby pomohli vysídlencom v štáte Borno, ale naše žiadosti zostávajú bez odozvy,“ potvrdzuje Chibuzo Okonta, krízový manažér Lekárov bez hraníc, ktorý pôsobí v Nigérii.
Amnesty International tvrdí, že Boko Haram od roku 2014 uniesol asi dvetisíc detí a že mnohé z nich sexuálne zotročili, prinútili bojovať alebo vycvičili na samovražednú misiu.
Podľa správy Detského fondu OSN UNICEF sa počet detí, ktoré v tejto oblasti spáchali samovražedný atentát, zvýšil zo štyroch v roku 2014 na 44 minulý rok. Pritom 75 percent z nich tvoria dievčatá.
Vojakom sa v niektorých miestach darí teroristov potlačiť, aj cez víkend oslobodili 455 zajatcov, stále ich však tisícky zostávajú v táboroch Boko Haram.
Pripraviť treba všetko od základov
Situácia je však v oblasti nestabilná. Niekde prevažujú problémy s maláriou, podvýživou, inde s nedostatkom liekov a vakcín, vody či so sexuálnym násilím.
Tímy Lekárov bez hraníc však nezabezpečujú len zdravotné výkony, ale kompletne pokrývajú celú logistiku – od zabezpečenia vyvŕtania studní, kontroly kvality vody, budovania latrín, stavby vodovodného potrubia a zásobníkov vody, cez výstavbu samotných nemocníc, dovoz ich materiálneho vybavenia, zháňania liekov.
Len v januári napríklad v čadskej pobočke rozdali sety obsahujúce plastové prístrešky, moskytiéry, mydlo, uteráky a prikrývky viac než 2600 ľuďom a sady na úpravu vody pre 500 rodín.
Potom nastupujú lekári a zdravotné sestry, ktorí ordinujú často v provizórnych podmienkach. Nejde pritom len o chirurgov, traumatológov, gynekológov či internistov.
„O deti mladšie než päť rokov sa staráme v oblastnej nemocnici v Kousseri, kde naše tímy robia aj chirurgické zákroky. V roku 2015 sme tu operovali 840-krát, vrátane cisárskych rezov,“ opisuje stav vedúci kamerunskej misie Hassan Maiyaki.
Lekári bez hraníc poskytujú aj psychologickú pomoc. Potrebujú ju nielen ženy vystavené sexuálnym útokom, bojujúce každý deň o prežitie svojich detí, ale aj tí, ktorým sa podarilo prežiť bombové atentáty či únosy, alebo za stresujúcich podmienok utekali pred terorom. Ako Falmata.
Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].