Denník N

Byť Absynt nás baví! Alebo volania po ostnatom drôte…

Témy kníh vydavateľstva Absynt nás privádzajú na pokraj priepasti. Čitateľ sa často musí zastaviť, aby sa mu nezatočila hlava.

Absynt má jeden rok. Všetky knihy, ktoré dosiaľ vyšli pod hlavičkou tohto vydavateľstva, sú výnimočné. Tak ako 70-percentný alkohol tyrkysovej farby – silné, omamujúce a horkasté.

O účinkoch absintu sa hovorí, že sú skôr bližšie účinkom drogy. Jeho pitie privádzalo na okraj útesu a údesu. Pre silu nápoja a bylinu blenu – paliny, ktorú pravý absint obsahoval.

Riskantné sú aj knihy Absyntu – hĺbka a obnažená skutočnosť vytvárajú závratné obrazy. V spojení s kvalitou autorov, originalitou až na ostrie noža, formou-živlom sa čitateľ musí občas zastaviť, aby sa mu nezatočila hlava. Nehovoriac o témach, ktoré nás privádzajú často na pokraj priepasti, do ktorej sa radno pozerať. Vojna, migrácia, holokaust, totalita…

A vo Viedenskom lese stále rástli stromy, jedna z prvých Absyntových kníh – príbeh židovského chlapčeka z Viedne, ktorého rodina zachráni poslaním do Švédska – vyrozprávaný prostredníctvom listov a doplnený o dokumentárny rozmer, kde sa dozvedáme fakty, ako sa Švédsko tesne pred a počas druhej svetovej vojny bránilo prijať Židov snažiacich sa uniknúť z krajín, kde im hrozila smrť.

Utečencom sa bránila každá vrstva spoločnosti. Od obchodníkov po študentov. Nechceli konkurenciu. Sami sebe blchami v kožuchu nechceli ďalšie. Žiadosť desiatich lekárov židovského pôvodu o azyl vyvolala demonštráciu tamojších lekárov. Jedným z najbizarnejších argumentov bolo, že neprijatím Židov sa v krajine zabraňuje antisemitizmu, ktorý spôsobujú. Kniha vyšla v čase, keď v Európe vrcholila kríza spojená s vlnami migrantov snažiacich sa uniknúť pred násilím a vojnou v ich vlastných krajinách.

V každej z kníh Absyntu je krátky text vydavateľov. Vysvetľujú, prečo sa rozhodli titul vydať. Sú to presné texty, sledujúce podstatu, aktuálnosť a akútnosť diela. Detaily sú dôležité – ku knihe Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár text na obálku napísala Irena Brežná, ktorá má sama ako spisovateľka a reportérka skúsenosti s vojnou v Čečensku.

Zatiaľ poslednou knihou Absyntu je Impérium Ryszarda Kapuscinského, reportéra, ktorého John le Carré prirovnal k Marquezovi. A mne jeho cestopis po ZSSR štýlom rozprávania pripomenul Chatwinove Cesty piesní. Ibaže Impérium nie sú piesne, ale volania. Volania po ostnatom drôte.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie