Peter Bálik
Oliver Rehák
Edo Kopček
Blížiaci sa koniec roka na hudobnej scéne vždy prináša „best of“ rebríčky. Spravidla ich robia médiá na základe recenzií nových nahrávok a mnohé mená sa v týchto zoznamoch prekrývajú.
Naša anketa je iný prípad. Vyše tridsať slovenských hudobníkov a hudobníčok bilancuje, aké skladby a albumy ich osobne v roku 2024 najviac zaujali. V odpovediach nájdete novinky aj niekoľko nadčasových diel a autorov.
Jana Kirschner
Tento rok to vyzerá, že som počúvala viac mužov… ale muži či ženy? Nemalo by to byť konečne jedno?
- Nick Drake – Pink Moon
Mojím osobným objavom bol pre mňa tento rok Nick Drake. Umelec, ktorý vydal len tri albumy a jednu kompiláciu, zomrel vo veku 26 rokov na predávkovanie antidepresívami. Napriek tomu, že jeho prvý album bol vydaný koncom 70. rokov, znie neuveriteľne súčasne. Pri jeho počúvaní myslíte na tých, ktorým Nick Drake svojím komorným folkom otvoril dvere. Mená ako José Gonzáles či Bon Iver. Nick sa, žiaľ, najväčšieho úspechu dočkal až po smrti – jeho album Bryter Later bol časopisom Guardian vyhlásený za najlepší alternatívny album všetkých čias.
- Bon Iver – Speyside
Predstavte si uponáhľané ráno, deti behajú hore-dole po byte, dopíjate rannú kávu, hučí rádio. Odrazu sa všetko zastaví. Z BBC Radio 6 sa ozve hlas, ktorý patrí Justinovi Vernonovi. Mnohí z nás ho poznajú aj ako dnes už mystériou zahaleného folkového speváka a autora, ktorý vystupuje pod pseudonymom Bon Iver. Nádherná nahrávka. Zastavte sa a nechajte všetko okolo seba bežať ďalej. Skvelá vec do uší, keď chcete vlastný svet a ticho uprostred bzučiaceho veľkomesta či letiska. Tak to mám ja.
- Ray Charles – The Genius of Ray
Tento album ľahkým krokom a s nadhľadom predstavuje Raya Charlesa ako génia, ktorý navždy zmení osud americkej popovej hudby. S aranžmánmi Quincyho Jonesa, sprevádzaný orchestrom, ktorý dirigoval Count Basie, a s muzikantmi od Duka Ellingtona prináša Ray Charles to najlepsie z americkej hudby. Píše sa rok 1959, no verte, že dodnes ho nikto neprekonal.
- Marie Puttnerová – Lajla tóv
Maruška prináša niečo, čo po charizmatickej a nezabudnuteľnej Zuzane Navarovej veľmi chýbalo. Krehkosť a sila v jednom. Nádherný album, ktorý vznikal na Morave a nahrával sa v slovenskom štúdiu Birdland a pri ktorom sa „tají dech“, ako hovoria bratia Česi.
- Mk.Gee
Michael Todd Gordon je tento rok mojou srdcovkou. Mladý muzikant z New Jersey, ktorý kombinuje charizmatický 80’s POP a „americanu“ a prináša sound, o ktorom sme ani netušili, že by nám raz mohol chýbať. Mk.Gee si veľmi rýchlo získava svojich verných. Jeho melódie síce pripomínajú miestami takých spevákov ako Michael McDonald či Phill Collins, ale nebojte sa, tento nekompromisný vyznávač lo-fi soundu prináša niečo, čo rezonuje aj s GenZ. Two Star & the Dream Police.
Duke Ellington, Quincy Jones, Ella Fitzgerald, Billie Holiday, Frank Sinatra, Nina Simone. Tento rok sa vraciam do minulosti. Zatiaľ čo v hudbe a umení návraty fungujú dokonale, realita nám ukazuje, že nie všetky návraty prinášajú závan opojnej nostalgie. Prajem nám veľa síl a otvorené srdce. Krásne Vianoce.
Peter Breiner
Počúval som najmä utilitárne, v súvislosti s projektmi, a prevažne klasiku. Bach, Beethoven, Mozart, Čajkovskij, Mahler, Berlioz… Okrem toho všetko, čo som mohol s Berlínskou filharmóniou a jej súčasným šéfom, čo je podľa mňa momentálne to najlepšie v orchestrálnej oblasti. A všeličo, čo mi posunuli algoritmy.
A ešte chcem spomenúť Pašie Stana Palúcha, geniálny kus muziky.
Denis Bango (fvck_kvlt, The Wilderness)
Tento rok sa mi nedarilo počúvať veľa novej hudby a už vôbec nie mať niečo z toho v kategórii „najpočúvanejšie“. Ale ešte v tomto roku sa mi podarilo spoznať vec, pre ktorú som rozhodnutý, že bude mojou najpočúvanejšou, až bude vydaná.
A to bude Eva Sajanová a jej projekt Holé baby, ktorý som videl naživo a som si istý, že to bude jedna z najkrajších nahrávok, akú som kedy počul.
Juraj Benetin (Korben Dallas)
Odpadol som z nedávneho NPR Tiny Desk koncertu americkej raperky Doechii. Okrem zjavného talentu a živelnej energie je v tom aj neskutočné množstvo práce.
Z domácich vecí ma veľmi oslovil nový album Vojtika Messiash IX. Originálne sofistikované melódie a k tomu naozaj krásne zaspievané. Pripomína mi to najlepšie albumy Franka Sinatru zo 60. rokov. Teším sa, že tu máme po čase speváka, ktorý prináša úplne nové frázovanie v slovenčine.
A nakoniec, veľmi sa teším, že tento rok koncertovala skupina Zlokot. Je to super skupina, plná super ľudí. Mám ich rád.
Katarína Knechtová
Tento rok som najviac počúvala nové albumy Billie Eilish (Hit Me Hard and Soft) a Post Maloneho (F1 Trillion). A stále počúvam švédskeho skladateľa a autora filmovej hudby Ludwiga Göranssona, hoci tento rok nevydal žiaden nový hudobný počin.
Adam Dragun (Berlin Manson)
JPEGMAFIA – I Lay Down My Life for You
Fontaines D. C. – Romance
Kendrick Lamar – Damn
Jozef Lupták
Môj rok počúvania hudby sa točil hlavne okolo hudby, ktorú som hral na koncertoch, pripravoval na Konvergenciách či iných podujatiach. Čiže hlavne – Mozart, Mustonen, Beethoven, Hummel, Dohnányi, Schubert, Godár, Varga, Gruber a ďalší.
A popritom som občas stihol aj Petra Gabriela, Nicka Cava, Ivu Bittovú alebo aj Jona Andersona.
Nad všetkými sa často vznáša hudba Bacha. Nedá sa inak. Je to môj zdroj častej inšpirácie aj nádeje. Pri počúvaní či hraní.
A čoraz viac ma zaujíma improvizácia a momenty transcendentna, ktoré pri nej vznikajú. Počúvaním či hraním…
Vojtik
Adam the World. Krásne premieňa vlastné emócie na skladby. Či už v textoch, alebo produkcii. Všetko, čo treba cítiť, tam je.
Nina Kohout
Vzhľadom na to, že 2024 bol pre mňa zatiaľ kreatívne najvyťaženejším rokom, spravidla som vyhľadávala hudbu, ak vôbec, ktorá mi poskytovala priestor… premýšľať, plánovať, upokojiť sa a vydýchnuť si.
Preto ma vôbec neprekvapilo, že koncoročné Spotify vyhodnotenie vyšlo s novinkou Jany Kirschner Obyčajnosti ako mojím najpočúvanejším albumom roka. Okrem neho som venovala decentný čas aj prekvapivo euforickému a už tradične dojemnému albumu Nicka Cava Wild God či drzej polohe St. Vincent v jej novinke All Born Screaming.
Miroslav Tóth (Drť, Dystopic Requiem Quartet, Shibuya Motors)
- Bolka – žiadzasamy
- Barbora Tomášková – z DNA
- Stanislav Abrahám – Důl Lazy
- Ian Mikyska & Fredrik Rasten – Music for Sixth-Tone Harmonium
- Martin Burlas – história úpadku mb
Tomáš Sloboda (Le Payaco, Sounds Like This)
Pre mňa bol rok 2024 na nové a silné albumy veľmi bohatý. Aj napriek tomu, že som v druhom polroku najviac počúval klasiku a všakovakú avantgardu, dostali sa ku mne albumy, väčšinou na vinyle, na ktoré by som rád upozornil. Je to celkom pestrá paleta žánrov a interpretov (zahraničných aj slovenských), medzi ktorými už dávno nerobím žiadne rozdiely, lebo načo, ak je všetko napísané a nahrávané s láskou aj s rešpektom k hudbe samej.
Hudba pre mňa znamená absolútne všetko, takže nedokážem pocity, ktoré vo mne vyvoláva, zhrnúť do pár viet. Tu je krátky zoznam albumov za rok 2024, ktoré mnou prešli a spravili mi dni a mesiace o dosť výnimočnejšími. K niektorým z nich mám mimoriadne silný vzťah a na mnohé ďalšie si, dúfam, nájdem čas počas sviatkov. Na poradí nezáleží:
Clairo – Charm
Kali Malone – All Life Long
Le Nuove Musiche – Claudio Monteverdi/Messa a quattro voci, Messa in illo tempore
Beth Gibbons – Lives Outgrown
Kim Gordon – The Collective
The Cure – Song of a Lost World
Kim Deal – Nobody Loves You More
Jana Kirschner – Obyčajnosti
Joni Mitchell – Heira Demos
Tyler, The Creator – CHROMAKOPIA
Erik Šulc – Radiohood
Action Bronson – Johann Sebastian BACHLAVA The Doctor
Vec & Supa – Námestie slobody
Nina Kohout – Gentleman Autopsy
Korben Dallas – Pohyb!
Puding pani Elvisovej – Ahoj
Berlin Manson – Poor but Sexy
Hotel Art – Elevator Music
Robert Pospiš & Martin Sillay – Piesne na dobrú noc
Bad Karma Boy – Noc na zemi
Billy Barman – Galéria duševného zdravia
Para – Pre všetko okolo nás
Dežo Ursiny – Let’s Make a Summer
Viktor Ori – Lepšie nebolo nikdy dobre nebude
Dušan Vlk
Tento rok som najviac počúval Suicideboy s ich novým albumom New World Depression, lebo je to hudba, ktorá ma posledný rok najviac baví a zároveň je aj žánrovo blízko tomu, čo sám rád robím.
Pomedzi to mi často hrala náhodná výberovka od Karola Duchoňa, posledný týždeň nekonečne rotujem nový, ale aj starší album od Zabiť Františka, najmä po tom, čo som naživo videl jeho koncert.
A určite nemôžem vynechať ani kohokoľvek z mojich kamošov, ktorí ma osobne a niekedy len cez rádio sprevádzali na potulkách republikami – Berlin Manson, Temný Rudo, Fvck_kvlt či Marek.
Katka Koščová
Okrem toho, čo počúvajú naše decká, keď som mala konečne možnosť vlastného výberu, najviac som počúvala album Empathogen od Willow Smith. Úplne nádherné, slobodné, odvážne, farebné. Zo všetkých stránok, inštrumentálnej i vokálnej. Absolútne si ma podmanila táto Willow.
Yxo (Hex)
Tento rok u mňa vládol jednoznačne nový album The Cure. Kapela, ktorá ma sprevádza od mladosti, sa vrátila s fantastickým albumom, presne takým, aký som od nich očakával.
Ďalšia kapela, ktorú mám rád, je kapela Pearl Jam. Aj im sa podaril výborný album. Páči sa mi, ako si páni v rokoch (aj v jednom, aj v druhom prípade) užívajú hudbu, na nič sa nehrajú a aj to z ich nahrávok počuť. Stačí si na Youtube nájsť live predvedenia nových piesní a pozrieť sa, že je to celé o radosti z hudby a nie o umelohmotných, postprodukčných štúdiových kúzlach. Nech žijú gitary!
Jonatán Pastirčák (Isama Zing, Pjoni)
Moin – You Never End
Dj Lycox – Guetto Star
De Schuurman – Bubbling Forever
BB Trickz
Sisa Fehér
Zo slovenskej scény ma zaujal tohtoročný album Krása od kapely Ankramu. Mám na vinyle, je to fakt krása. Zo zahraničných nových albumov Love Heart Cheat Code od Hiatus Kayiote, ak opomeniem R’n’B rozbeh, tak je to divočina!
A objavené tento rok z archívu – Hot Rats od Franka Zappu, top!
Pavol Remiaš (Lyrik H, Modré hory, Zlokot)
Amelia Laurie Anderson a Miss Flower Emiliany Torrini sú albumy, ktoré som rád počúval ako celok, pretože je to pekné umenie. Random na streamoch som počúval šamanistické bubnovačky Byrona Metcalfa inšpirovaný jednou zimnou otužovacou kúpačkou kdesi nad Banskou Bystricou, kde sme sa zahrievali tribálnymi tancami na jeho hudbu. Random som sa premával aj zvukovými elektroinštaláciami Foresta Swordsa.
Na sklonku roka mi Katka Slaninková vo svojom aťasi ukázala nárezy od Cult of Luna, piesne od Jesu a skladby The Kilimanjaro Darkjazz Ensemble a z nich si v týchto dňoch odhrýzam. Zo slovenských aktuálnych rilísov som, aj naživo na koncíkoch, prijal Tante Elze a Kolowrat. On repeat, samozrejme, Beneho Emeriho príbeh v sonickej podobe a šiel som si Námestie slobody od Veca a Supu (konečne nejaký hip-hop).
Plus skladby Nourish a Thug, v ktorých Action Bronson brázdi flowmi crazy beat svojou povrchnosťou, a chladný wordplay Roc Marciana do Muggsovho beatu v Shit Im´On. Plus všetky hity od Mira Jaroša a všetky možné verzie Popcornu, lebo deti a cesty autom.
Hitom 2024 bol pre mňa trek Elusive Delusive projektu Asagaya z roku 2015, lebo hudba nepozná čas. A mnoho iného. Smrť fašizmu!
Katarína Máliková
Najprv mi v Bostone robila spoločnosť Katarzia. Chýbal mi domov, a keď aj Jana Kirschner vydala nový album Obyčajnosti, nieslo sa to u mňa v znamení slovenských speváčok, paradoxne v Amerike. Keď neviem, čo si mám pustiť, väčšinou siahnem po albume Golden Echo od Kimbry. Nejakým pričinením je u mňa tento rok, a ak si dobre pamätám, aj po iné roky – najhranejšia na mojich streamoch.
No a potom mi Viktor Öri poslal svoj nový album Lepšie nebolo nikdy dobre nebude, ten som absolútne zodrala v tesnom závese albumu Ódy od Tante Elze. Žltý list je úplne úžasný song. Bola som aj na verejnom uvedení albumu a naživo je to ešte lepšie, podobne ako Viktor.
Tento rok vyšlo neskutočne veľa dobrej slovenskej hudby, napríklad aj nový album II od Zabiť Františka. On je že fenomenálny textár a spevák, pritom si tak veľmi nenápadne pláva tou našou scénou. Akože kolegovia, už sa uvedomte, mne už ide prasknúť hlava z toľkej dobrej hudby! Som z toho v eufórii.
A to som ešte nenabrala odvahu vypočuť si novú Ninu Kohout. A na Whatsappe na mňa číhajú úžasné piesonky od Nylon Union. Počúvam fakt všetky žánre od Chopina po Žakhelesa. Potrebujem ísť na hudobnú odvykačku, asi si cez Vianoce naordinujem ticho.
Martin Višňovský (Chiki liki tu-a)
Tak ako vždy sa rád prehrabávam v starých, buď nevydaných, alebo mnou neobjavených nahrávkach. Napríklad skladba Alone od Pearl Jam z roku 1993, alebo staré nahrávky z rokov 1994/97 kapely Hypnosonics z albumu It’s Not Like That Anymore, bočného projektu Marka Sandmana z kapely Morphine. Ešte som si spomenul na svoj nový objav Charming Hostess, album Eat z roku 1998.
Vlado Ďurajka (Autumnist)
Spočiatku to vyzeralo na víťazstvo Forest Sword, ktorých som začiatkom roka veľa počúval kvôli občerstveniu si albumov pred jeho bratislavským koncertom.
Ku koncu roka však prišli dve veľké mená (ktoré teoreticky už mali byť za zenitom) s albumami, ktoré patria k tomu najlepšiemu v ich histórii. Songs of a Lost World od The Cure som počúval opakovane, aby som sa uistil, že to nie je z mojej strany iba nostalgia, ale ten album je naozaj silný.
O týždeň neskôr potom vyšiel album Come Ahead od Primal Scream, pre mňa album roka, ktorý budem hrať ešte veľakrát. Myslím, že úplne najčastejšie som však počúval skladbu The Well od mne doteraz neznámeho projektu Rubber Oh, ktorú mi systematicky ponúka streamovacia služba. V tomto prípade mi to vôbec nevadí, je to výborný track, ktorý spĺňa všetky moje estetické kritériá. Algoritmus vie!
Veronika Seppová (Tante Elze)
Na domácej scéne ma najviac zaujali albumy Viktora Oriho Dobre nebolo lepšie nikdy nebude, Obyčajnosti Jany Kirschner a Vojtikov Messiah xi.
Mojimi zahraničnými objavmi roka 2024 Astrid Sonne a Clarissa Conelly, obe z Dánska. A taktiež všetky nádherne predvedené releasy malých slovenských vydavateľstiev s medzinárodným presahom – Mappa, Warm Winters Ltd a Weltschmerzen.
Rasťo Rusnák (Kolowrat)
Ja už toho veľa nepočúvam. Keď tak premýšľam, cielene som si tento rok púšťal asi iba ostatný album The National First Two Pages of Frankenstein. K tomu môžem prirátať nevyžiadané drobné objavy, v podobe piesní, ktoré mi následne ponúkne streamovacia služba a za ktoré som vďačný. Napadajú mi napríklad piesne od Manchester Orchestra, Old Sea Brigade či nádherná So Many Plans od Beirut.
Zasiahla ma i Endsong od nových The Cure, ešte som nepočul, aby niekto zo slávnych šesťdesiatnikov takto natvrdo a obnažene komunikoval svoje pocity z pribúdajúcej staroby a straty budúcnosti. Až sa mi orosili oči. S pribúdajúcou jeseňou na mňa prichádza „baroková sezónka“, to si potom púšťam Bacha, Händla či Corelliho.
Pišta Kráľovič (fvlcrvm)
Dávam vždy veci, čo ma bavia, do svojho verejného playlistu.
Tento rok toho bolo šialené kvantum, ale Charli XCX je vraj môj #1 artist tento rok, celkom basic, ale album Brat je skvelý podľa mňa a teším sa, že zvuk „PC Music“ má v nej konečne taký globálny recognition. V každom prípade škoda, že sa ten label skončil.
Dorota Nvotová
Ja som za posledný rok ( a nielen ten) počúvala väčšinou staršiu hudbu, hlavne z obdobia 70. rokov, a to z platní. Lebo to je prosto moje. Ale keď niečo nové na scéne výrazne zasvieti, s veľkou radosťou to zaradím do vinylového playlistu, a keď sa nedá inak, tak aj digitálneho.
Tento rok to boli z našej scény hlavne Fvck_kvlt a Nina Kohout, zo zahraničia hudba „k západu slnka“, ako som si ju sama nazvala – album Sonido Cósmico od Hermanos Gutiérrez. To si idem hlavne v aute, keď sa nebo červená a ja v spätnom zrkadle sledujem svoj starý malý poľský karavan.
Stanislav Sninský (Raptor Koch)
Veľa toho nenapočúvam, keďže musím dosť počúvať Raptora Kocha, keď ho nahrávam, plus hluku z koncertov mám tiež habadej… Takže skôr vyhľadávam ticho. No na cestách s chlapcami z Chiki liki tu-a počúvam muziku cez slúchadlá, lebo sa mi nechce počúvať rádio. Naposledy som počúval Jean-Jacques Perrey – Good Moog: Astral Animations & Komputer Kartoons, MX-80 Sound – Big Hits – Hard Pop from the Hoosiers, Screamers – Demos (1977-1978), Combustible Edison – Schizophonic! aj Charlieho Pattona a Djanga Reinhardta.
Vlado Nosáľ (Hotel Art, The Avedons)
Posledné mesiace najviac počúvam tvorbu kapely The Cleaners from Venus. Tento rok vydali nový album Lilli Bolero. Ich líder Martin Newell ho opäť nahral doma na digitálnom rekordéri. Je to klasika – lacný zvuk a drahocenné pesničky. Presne tak, ako to mám rád.
Michal Smetana (Tolstoys)
Mojím tohtoročným objavom bol Misha Panfilov s jeho nekonečnom albumov a Mr. Money with the Vibe z Nigérie. Veľkou inšpiráciou bol aj nový album Tinariwen Idrache, jeho hĺbka a zároveň ľahkosť. Zo starších „klasík“ nás tento rok najviac sprevádzali Sticky Fingers od Rolling Stones, J. J. Cale a Buena Vista Social Club.
Denisa Gajarská (Dennyiah)
Niekedy začiatkom jari som objavila nový album Hoziera Unreal Unearth. A celý rok ho neviem prestať počúvať. Je to absolútny masterpiece z každej stránky. Orchestrálne aranžmány, prizvanie Allison Russel, vyzdvihnutie írskych koreňov, keďže pár songov je aj v galčine. Cit, s akým podal jemné gitarové balady, ktoré znejú ako írsky folk (De Selby pt.1), a potom veľké skladby ako Anything But, ktorá znie ako soundtrack k Leviemu kráľovi, lebo je nabitá extrémne pozitívnou energiou. Skrátka tento album vás prenesie cez jarnú rozkvitajúcu lúku cez upršané temné večery až po letný let oblohou. Vrele odporúčam vypočuť si celý album – stojí to za to, je to cesta.
Okrem Hoziera som sa zamilovala ešte do dvoch albumov. A Moon Shaped Pool od Radiohead a Messy Olivie Dean. Radiohead je moja srdcovka už dlho, ale tento album je bezkonkurenčne najlepší. Je síce ťažší a pomerne smutný, ako už je u Radiohead zvykom, ale fakt, že z najbolestnejšej udalosti vo svojom živote vytvoril Thom Yorke najkrajšiu a najdelikátnejšiu zbierku skladieb, akú som kedy počula, je neodškriepiteľný. Miešanie orchestrálnych veľkolepých zádumčivých bublín s elektronickými zvukmi prerezávanými jeho jemným vokálom je zážitok sám osebe. Tento album som počula minimálne dvestokrát.
A Messy od Olivie Dean je príjemná hudba, pri ktorej rada relaxujem.
Robert Pospiš
Rok 2024 bol plný výborných albumov. Beth Gibbons nádhera, Nick Cave & Bad Seeds – Wild God – výborné skladby, ale produkciu som dodnes nespracoval. The Cure nahrali majstrovské dielo. Divokou kartou môjho päťročného syna je najnovší Jack White. Toho som počul určite stokrát. Odporúčam aj T-Bonea Burnetta a jeho The Other Side, posledného Willieho Nelsona Last Leaf on the Tree a aj Kiwanuku a jeho Small Changes. Father John Misty vydal neuveriteľne krásnu nahrávku Mahashmashana. Potešili ma The Smile, hneď dvakrát.
Určite som niečo zabudol, ale tento rok toho bolo naozaj veľa. Veľa som počúval, veľa spomínal. A keďže som prišiel počas tohto roka o jedného z najbližších ľudí, posledný tip by som chcel venovať Ižďovi. Poslednou skladbou, ktorú sme si spoločne pustili, bola I´m the Ocean z albumu Before and After Neila Younga. Odvtedy som si ju nepustil. Až teraz. Všetkým čitateľom prajem, aby počúvali, kým môžu. Je to krása, ktorá sa nedá ošúchať.
Štefan Szabó
Tento rok som sa asi najviac venoval počúvaniu a vstrebávaniu tradičnej maďarskej ľudovej hudby v rôznych podobách – od rómskych primášov z okolia Rimavskej Soboty cez komplexné rytmy rumunských kapiel až po moldavské speváčky.
Je to hudba, ktorú som dlho v sebe nosil a odkladal do ústrania a teraz sa derie na povrch. Hoppá!
Dalibor Kocian (Stroon)
- Kit Downes, Petter Eldh, James Maddren – Vermillion
ECMko presne, ako ho mám rád. Klasické jazzové trio, ktoré kombinuje „nežnú lyriku a v rovnakej miere odvážne tvorivé výbuchy“, a súhlasím aj s BBC Magazine, že ide o „dielo plné krásy z iného sveta“.
- Julia Holter – Something in the Room She Moves
Juliu poznám, ale jej hudbu vlastne vôbec nie. Tento album je rovnako plný krásy, tentoraz však feminínnej, pesničkovej, pripomínajúcej staršie dekády a psychedelické jamy v štúdiu plného hudobníkov.
- Gerry Mulligan Sextet – Night Lights
Tento album som si „priniesol“ z jedného japonského jazzového baru. Takého s kapacitou pre desiatich návštevníkov a štyroch hudobníkov. Navždy pre mňa ostane soundtrackom nočného Tokia.
- Christopher Cerrone – Beaufort Scales
Môj obľúbený súčasný skladateľ ku koncu roka potešil zhudobnením Beaufortovej stupnice sily vetra. Vysoke ženské hlasy a jemnučká elektronika, ktorá ich efektuje a podfarbuje. Album je nominovaný na Grammy v kategórii komornej hudby.
- Rafael Anton Irisarri
Tento rok som viac ako iný rok počúval drony; plochy. Hocikedy ma nájdete stojac pred chladiacim boxom v supermarkete alebo hučiacim čímkoľvek na ulici. Drony robí aj Rafael – parádne. Spolu s Abul Mogar (album Impossibly Distant, Impossibly Close) odporúčam v marci naživo, v Prahe.
Veronika Kicková (Hmlisto)
Najradšej relaxujem pri horňáckom folklóre, jedinečná skvelá muzika Petra Mičku ma vytiahne takmer z každej depresie, len nik nesmie byť pri tom, rada kričím s nimi. Z nového jednoznačne Vladimír Merta Vzdálená blízká, Wolf Lost in the Poem Indigem a Martti Mäkkelä Škoda blue and the black legged Jesus, z domácej scény Kolowrat.
A ešte aby som nezabudla na pekný lokálny album žiarskej Exfónie Studio Paradis, to by bola škoda.
Vlado Janček (Saténové ruky)
Zo zahraničnej hudby bola pre mňa absolútnym objavom anglická dvojčlenná kapela Big Special. Ich debut Postindustrial Hometown Blues je nabitý energiou podobnou Sleaford Mods, nachádza sa tam aj nádherná pomalá pesnička Black Dog/White Horse, ktorá ma dojme pri každom vypočutí.
Z domácej tvorby ma mimoriadne oslovilo skvelé EP Phase II od Monoplastic. Chytľavá elektronika, na épečku kultivovaná a do detailu premyslená. Naživo sú zasa vystúpenie Monoplastic výbuchom živelnej energie a radosti z hrania a škoda, že chalani nehrávajú častejšie. Verím, že budú a že vždy budem mať možnosť byť tam.
Ďalšie výborné slovenské albumy sú pre mňa tie pesničkárske. Nový album Sama Kovalčíka aka Zabiť Františka s nekomplikovaným názvom II (dvojka) si ešte len ohmatávam ušami, lebo prišiel na svet len pred pár dňami, ale už teraz je jasné, že to bude organický nástupca debutu ZF. Jemné gitarové aranžmány podporené elektronikou sa dobre počúvajú, texty sú dobrý Samov štandard, dokonca tých pár, ktoré sú venované téme odcudzenia autora s otcom, tento štandard ešte prekračujú. No a Samov odzbrojujúci vokál… ten mu môžu závidieť aj oveľa prevarenejší a lepšie zarábajúci interpreti.
Kým (zatiaľ) lokálna sláva Zabiť Františka kontinuálne rastie, Matej Tkáč je zatiaľ neznámy pesničkár. A neprávom: tento rok mu totiž vyšiel úžasný album Škovránok, na ktorom je Matej podpísaný ako autor hudby, textov, aranžmánov. Na albume spieva a hrá na violončele. Všetky zložky sú dokopy vyladené a prinášajú melancholické nálady s textami, ktoré sú minimalistické, presné, obrazné, často až ťaživo drásavé či prinajmenšom znepokojivé. Človek má pri počúvaní pocit, akoby sa prechádzal nočnou krajinou bez svetiel. Ale ako keby kráčal bez strachu, pokojne, dýchajúci, dúfajúci. Na konci však z tejto prechádzky nezostáva depresívny pocit, skôr odzbrojujúco katarzné vydýchnutie. A chuť pustiť si Škovránka znova.
Matej Tkáč je rodák z Prievidze, podobne ako ďalší pesničkár, ktorý sa nejako netrhá za tým, aby svet poznal jeho občianske meno. Vystupuje a vydáva pod pseudonymom bedña. Aj on si sám píše hudbu a texty, ale jeho debut „nemiestny disk“ je presný opak Škovránka. Ide vlastne o bujaré folkové žonglovanie so slovami, zvukmi, dvojzmyslami až stozmyslami. Bedña je v tomto žánri úplná špička, a keby odhalil svoju lyrickejšiu stránku, tak by som si trúfal povedať, že sa nám na folkovej scéne konečne objavil niekto, kto je mierou textového majstrovstva podobný legendárnemu Karlovi Plíhalovi. Som presvedčený, že bedñu to napokon potiahne k osobnejším témam a ukáže, že je ešte väčší macher, ako je teraz. A že je macher, o tom niet pochýb.
No a na záver ešte famózny album Elevator Music projektu Hotel Art, ktorého autormi aj interpretmi sú Vlado Nosáľ a Angličan Boo Hewerdine. Kolekcia chytľavých pesničiek, jemného humoru a výrazný bítlsácky fíling. Aj keď to tentoraz nebol jednoduchý výber, práve Elevator Music je pre mňa slovenským albumom roka 2024. A už sa teším na ten ďalší.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
