Pavel Bielik
Štefan Bugan
Peter Kováč
Michal Šášky
Ondrej Lauko
Jana Sedláková
Denník N
Tenistka Anna Karolína Schmiedlová zaujala Slovensko nielen udieraním do loptičky, aj preto ju odvolaná riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá označila vo veľkej ankete Denníka N za Osobnosť roka.
Alžírska boxerka Imán Chalífová sa stala v Paríži olympijskou šampiónkou, ale podľa dezinfoscény už budú „muži na olympiáde biť ženy“. Jej prípad ukazuje, ako si niektorí nevšimli, že svet sa mení, a nerozumejú prírode.
Reportéri Denníka N vybrali najsilnejšie športové momenty roka, medzi nimi aj tenistu Novaka Djokovića, atlétku Gabrielu Gajanovú, futbalovú reprezentáciu či Slovan Bratislava.
Tento text nahrádza posledný Športový newsfilter v tomto roku.
Schmiedlová zaujala Slovensko nielen udieraním do loptičky
Čaro úspechu Anny Karolíny Schmiedlovej na olympiáde bolo aj v tom, že sa od nej absolútne nič nečakalo. Veľmi dlho nevedela, či sa do Paríža vôbec kvalifikuje. V rebríčku bola na 80. mieste, čo jej napokon tesne stačilo. Aj vďaka odhláseniu viacerých hráčok bola druhá nad čiarou.
Na troch antukových turnajoch pred olympiádou prehrala s tenistkami, ktoré ani neboli v prvej svetovej stovke. Dvorce na Roland Garros sú však jej najobľúbenejšie a teraz tam predviedla najlepší tenis svojho života.
Už v prvom kole bolo vidno, že sa jej hrá dobre. V hľadisku sedela britská tenistka Heather Watsonová, a keď videla, ako Schmiedlová dominuje nad jej kamarátkou Katie Boulterovou, v jednej chvíli zvolala: „Tej to dnes ale ide.“
Schmiedlová porážala v Paríži jednu špičkovú hráčku za druhou. Po Boulterovej (34. v rebríčku) zdolala aj Beatriz Haddad Maiovú (22.), Jasmine Paoliniovú (5.) a Barboru Krejčíkovú (10.).
Turnaj ovplyvnilo veľké teplo a nahustený program. Počas zápasu proti Paoliniovej bolo na teplomere 36 stupňov a pocitová teplota dosahovala štyridsiatku. Schmiedlová v prvom sete otočila z 2:5 na 7:5, druhý prehrala 3:6 a v treťom sete jej teplo robilo také problémy, že vyzerala na odpadnutie.
Začala preto viac riskovať, čo favoritku prekvapilo. Schmiedlová po bojovnom výkone otočila z 4:5 pri podaní Paoliniovej na 7:5. V ďalšom kole si poradila s wimbledonskou víťazkou Krejčíkovou, ktorá hrala na turnaji dvojhru aj štvorhru a v nahustenom programe bez dňa voľna jej došli sily.
To už Schmiedlovú sledovalo aj mnoho divákov, ktorí o nej dovtedy veľa nevedeli. Fanúšikov si získala aj svojou skromnou povahou a odvahou verejne hovoriť dôležité veci.
Postavila sa za slovenskú účasť v NATO, účinkovala v kampani proti fašizmu, odsúdila homofóbiu a na Roland Garros nastúpila proti ruskej hráčke v ukrajinských farbách. „Je veľmi odvážna,“ povedala o nej ukrajinská hviezda Elina Svitolinová.
Jej gesto na podporu Ukrajiny ocenila aj Poľka Iga Świąteková, ktorá bola v tom čase svetovou jednotkou. Schmiedlová napokon skončila bez medaily, pretože v semifinále prehrala s Chorvátkou Donnou Vekićovou a v zápase o bronz práve so Świątekovou.
Aj jej štvrté miesto však bolo pre mnohých najsilnejším slovenským športovým momentom roka.
Odvolaná riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá dokonca označila Schmiedlovú za Osobnosť roka. Nielen zo športovcov, ale aj zo všetkých. „Je to tenistka so správnymi postojmi a s veľmi pekným prístupom k životu. Nesúdi, nemudruje, iba dáva príklad,“ vysvetlila Kusá.
Tenis mal aj ďalšie silné momenty. Veľkým úspechom bol postup do finále Pohára Billie Jean Kingovej. Výborné individuálne výsledky dosiahla na okruhu WTA Rebecca Šramková a Renáta Jamrichová vyhrala juniorskú dvojhru vo Wimbledone aj na Australian Open.
Svet sa mení, nevšimli ste si to?
46 sekúnd a dve tvrdé rany.
Toľko času stačilo dezinfoscéne, aby sa chopila prípadu krátkeho boxerského zápasu medzi Alžírčankou Imán Chalífovou a Taliankou Angelou Cariniovou na parížskej olympiáde.
Chalífová postúpila, stala sa slávnou a započala jeden z najsilnejších príbehov športového roka. Bol to však typ popularity, ktorý nechcela a ktorý si nezaslúžila.
Čo sa stalo: Svet obleteli zábery plačúcej Talianky, ktoré pomohli k šíreniu nenávistných príspevkov na adresu víťazky. Zápas bol vraj nefér.
Lebo je chlap, lebo trans žena, lebo nežena.
Český futbalový komentátor Petr Svěcený zdieľal príspevok s popisom: „Svet je v prdeli“ a antitransrodové príspevky pridali aj (vtedy bývalý) americký prezident Donald Trump, spisovateľka J. K. Rowlingová a miliardár Elon Musk.
Situáciu ešte zhoršilo jej vylúčenie z majstrovstiev sveta boxerskej federácie IBA, pretože neprešla testom príslušnosti k pohlaviu. Test pritom nebol nikdy zverejnený, predseda asociácie len vyhlásil, že Chalífová má chromozómy XY.
Tvrdil to opakovane a bez dôkazov. A keď povedal, že poskytne dôkazy, jeho tlačovka sa skončila fraškou.
Prečo sa kritici mýlia: Debata o trans osobách v športe je legitímna, lenže základný fakt znie: Chalífová je žena, s transrodovosťou nemá nič spoločné a nikdy sa neidentifikovala ako transrodová, intersex či ako muž.
Celý život boxovala v ženských kategóriách. Narodila sa ako žena, má ženské pohlavné orgány a nepodstúpila žiadnu zmenu tela.
Na olympiáde v Tokiu 2021 sa dostala do štvrťfinále, vtedy však bez mimoriadneho záujmu zo strany médií a dezinfoscény.
„Rešpektovala by som to, že sa cíti ako žena, identifikuje sa tak, ako žena bola vychovávaná a má také aj pohlavné orgány. Nie je dôvod škatuľkovať ju kamkoľvek inam,“ hovorí evolučná biologička Lenka Příplatová a vysvetľuje, že príroda nie je binárna (buď, alebo).
Preto povedať, že Chalífová je (biologický) muž alebo nežena, lebo má XY chromozóm, je podľa biologičky neprípustné zjednodušenie.
A ako by povedali lekár Pavel Malovič a genetik Peter Križan: Ľudia, ktorí Chalífovú nazývajú mužom, si nestihli všimnúť, že sa mení svet.
Djoković vyhral, keď na tom najviac záležalo
Tenista Novak Djoković zažil jednu z najhorších sezón v kariére.
Napriek tomu získal titul, po ktorom celú kariéru túžil. Na olympiáde v Paríži sa dočkal zlatej medaily, posledného veľkého úspechu, ktorý ešte v zbierke nemal.
Jeho zvláštna sezóna stojí za rekapituláciu.
Čo bolo pred olympiádou. Sezónu začínal ako svetová jednotka. Minulý rok vyhral všetky grandslamy okrem Wimbledonu (kde bol vo finále) a vyhral aj Turnaj majstrov.
V novej sezóne to však nebol ten Djoković ako predtým. V Indian Wells napríklad prehral s Lucom Nardim, ktorý nebol ani v prvej svetovej stovke. Neskôr v Ženeve prehral v Tomášom Macháčom, ktorý bol len v top 50. Do toho prišlo ešte niekoľko nečakaných prehier.
Na Roland Garros potom odstúpil pred štvrťfinále a absolvoval operáciu kolena, celý zvyšok sezóny nosil na kolene bandáž. Na Wimbledone sa dostal do prvého finále v sezóne. Bol pritom len zopár týždňov po operácii a mesiac pred olympiádou. Jednoznačne tam však prehral s Carlosom Alcarazom.
A potom prišla olympiáda. Ten istý Djoković, čo len ťažko hľadal celú sezónu minuloročnú formu, zrazu neprehral ani set.
Vo finále zdolal práve Alcaraza, ktorý mu mesiac predtým na Wimbledone nedal šancu. Stal sa teda konečne olympijským šampiónom; taký dojatý nebol možno ešte nikdy v kariére.
Ani po olympiáde titul nevyhral. Do konca roka Djoković absolvoval iba dva turnaje: US Open, kde prehral už v treťom kole, a turnaj v Šanghaji, kde sa dostal do finále, ale prehral s Jannikom Sinnerom.
Okrem toho hral jeden zápas v Davisovom pohári. Zriekol sa účasti na Turnaji majstrov, hoci by sa naň kvalifikoval. A sezónu končí ako svetová sedmička.
Za celý rok vyhral iba jeden titul. Nič iné. Ale práve na tom olympijskom zlate mu najviac záležalo.
Má pritom 37 rokov, takže realisticky to mohla byť jeho posledná šanca. Aj napriek tomu, že hovoril o ambícii hrať aj v Los Angeles o štyri roky.
Bol v (na svoje pomery) mizernej forme a po operácii šiel na turnaj, ktorý nedokázal vyhrať ani v rokoch, keď bol oveľa väčším favoritom.
Djoković dokázal, že je možno mentálne najodolnejším tenistom v histórii. Keď na tom najviac záležalo, skrátka vyhral.
Gajanová je v svetovej špičke
Na júnových majstrovstvách Európy v atletike bolo pre Gabrielu Gajanovú úspechom už to, že sa v behu na 800 metrov dostala do finále. Na vrcholnej seniorskej akcii bola vo finále prvýkrát, podobne výnimočné to bolo aj pre slovenskú atletiku. Len jedenásťkrát sa v ére samostatnosti stalo, že sa slovenský bežec dostal na ME do najlepšej osmičky.
Gajanová však zvládla finále výborne, a to po výkonnostnej aj po taktickej stránke. Na trati neurobila žiadnu pozičnú chybu, počkala si na cieľovú rovinku a v nej bola jasne najrýchlejšia. V závere sa dokonca približovala k veľkej favoritke – Britke Keely Hodgkinsonovej, napokon jej na zlato chýbalo 14 stotín a skončila druhá.
O Hodgkinsonovej sa už vtedy hovorilo ako o hlavnej favoritke na olympijské zlato, čo Britka o pár týždňov potvrdila a v Paríži sa stala aj olympijskou víťazkou.
Olympiáda čakala aj na Gajanovú, pričom jej tréner Louis Heyer hneď po zisku striebra na ME avizoval, že v Paríži môže byť výkon Slovenky ešte lepší.
Gajanová jeho slová potvrdila, na OH sa dostala do semifinále a v ňom časom 1:58,22 zlepšila 37-ročný slovenský rekord. A hoci národný rekord na postup do olympijského finále nestačil, potvrdil Gajanovej výkonnostný vzostup aj fakt, že sa zaradila k svetovej špičke. Na OH obsadila 11. miesto.
Po úspešnej sezóne Gajanová získala ocenenie Atlét roka. Zaslúžene.
Najlepší večer slovanistov a trénera Weissa
Futbalisti Slovana Bratislava pod vedením Vladimíra Weissa staršieho sa už dávno stali špecialistami na nezabudnuteľné večery. Spravidla sa tým myslia tesné výsledky, dramatické priebehy zápasov, a to najmä ich závery.
Augustové víťazstvo nad Midtylandom malo ešte iný rozmer, znamenalo totiž postup do Ligy majstrov. Po remíze v Dánsku (1:1) vyhral Slovan na Tehelnom poli 3:2, keď otočil skóre zápasu gólmi v 82. a 86. minúte.
Tento večer bude pamätný aj pre skvelý výkon Marka Tolića či bizarný príbeh, ako tréner Weiss išiel kúpiť vyprážaný karfiol svojej manželke Marte.
Prečo to bol najlepší večer pre Slovan: Víťazstvo nad Midtylandom zďaleka nebolo prvé v pohárovej Európe, o ktorom slovanisti rozhodli v absolútnom závere.
Podarilo sa však proti dosiaľ najsilnejšiemu súperovi a znamenalo veľa – Slovan sa po prvý raz v histórii dostal do Ligy majstrov, vôbec ako prvý slovenský klub postúpil až cez štyri kvalifikačné kolá. Z tohto pohľadu šlo o najväčší úspech v histórii slovenského klubového futbalu.
Aj keď medzičasom Slovan vyzval Manchester City, Atlético Madrid a reálne potrápil AC Miláno, nezískal v hlavnej fáze ani bod a ani v jednom prípade oň nehral do posledných sekúnd. Aj preto bol postupový večer proti Midtylandu najlepší večer tohto roka. Bol víťazný. A tréner Weiss ho označil za „zápas dvadsaťročia alebo tridsaťročia na Slovensku“.
Tolić v ňom skóroval dvakrát, dvakrát po rovnakej kľučke a ďalším strelcom bol Tigran Barseghjan. Ten oslavoval postup v saku trénera Weissa a tréner Weiss zase v jeho drese.
Prečo to bol najlepší večer pre Weissa: Tréner Slovana bežne dáva voľný priestor emóciám. Často si povzdychne pri novinárskych otázkach či na ihrisku venuje otcovský bozk synovi a kapitánovi tímu.
Po Midtylande behal po ihrisku – so všetkou úctou – ako za mlada a mával sakom nad hlavou. Aj pred novinármi bol žoviálny a uvoľnený.
Hovoril o „expertoch“ v kabíne, rozplýval sa nad atmosférou, aj ako si popod fúzy zanadával na rady z tribún. S úsmevom sa posťažoval na celebritné starosti, keď sa musel fotiť s ľuďmi na každom kroku. „Manželka dostala chuť na vyprážaný karfiol, tak som išiel do fastfoodu. Tam ľudia hneď: ‚Čo tu robíš?‘ Hovorím im, na karfiol som prišiel…“
Preto bol večer po vyradení Midtylandu najkrajším dňom trénera Weissa. V klube, ktorý má len tie najvyššie ciele, dokázal dosiahnuť viac, než sa očakávalo. Konečne si mohol spokojne vydýchnuť, že dosiahol maximum. Aj preto je preňho každý potenciálny bod v hlavnej fáze len bonusom. Azda ho získa v novom roku.
Najväčšou senzáciou Eura mohli byť Slováci
Slovenských futbalistov delili sekundy od senzačného postupu do štvrťfinále Eura. V osemfinále hrali vyrovnaný zápas proti veľkému favoritovi – Anglicku. Ešte v úplnom závere viedli 1:0, v piatej minúte nadstaveného času však vyrovnal Jude Bellingham a krátko po začiatku predĺženia dal postupový gól Harry Kane. Slováci boli v zápase lepší než Angličania, nezvládnutý záver ich však stál postup medzi najlepších osem tímov. Prehrali 1:2 po predĺžení.
Čo sa stalo: Slovensko nastúpilo do zápasu v pozícii outsidera. Pred turnajom sa počítal za úspech už len prípadný postup zo skupiny. V nej však Slováci prekvapili futbalovú verejnosť. Zvíťazili nad Belgickom, tesne prehrali s Ukrajinou a remizovali s Rumunskom a štyri body im stačili na postup.
V osemfinále mali za súpera jedného z najväčších favoritov celého Eura. Keďže však Anglicko nebolo v optimálnej forme a v skupine zaostalo za očakávaniami, Slovákom vzrástla šanca na prekvapenie. A dlho ju aj napĺňali. Zhruba od polovice prvého polčasu ustál zákrok, po ktorom by sa určite kopala penalta, Ivan Schranz a svojím tretím gólom na Eure poslal Slovákov do vedenia.
Už predtým pritom mali tri dobré šance. Skutočne boli lepší než Angličania, a to najmä svojou zásluhou a nie odovzdaného výkonu Anglicka. Stáli vysoko, aktívne napádali rozohrávku súpera a až v druhom polčase, keď im začali dochádzať sily, sa dostal pod tlak aj favorit.
Najprv gól Phila Fodena neplatil pre ofsajd, potom Declan Rice trafil do žrde, a keď rozhodcovia nastavili šesť minút, vyčerpanie Slovákov vyvrcholilo odkopom do autu a následným slabším dôrazom v osobnom súboji.
Do konca nadstavenia zostávala minúta a pol, keď autové vhadzovanie predĺžil hlavou Marc Guéhi a nožničkami vyrovnal dovtedy úplne nevýrazný Bellingham. Hneď na začiatku predĺženia po priamom kope Cola Palmera sa k odrazenej lopte dostal tak isto podpriemerne hrajúci Kane a hlavou rozhodol. Napriek tlaku a niekoľkým šanciam už Slováci nevyrovnali a z Eura vypadli.
Prečo to nie je tragédia: Slováci na turnaji hrali až nad očakávania. Keď vyhrali nad Belgickom a napokon postúpili do osemfinále, viaceré médiá ich označili za najpozitívnejšie prekvapenia Eura. Získali si sympatie svojím odvážnym a organizovaným herným štýlom. Bez prílišného rešpektu nastúpili do každého zápasu bez ohľadu na silu súpera. Preto ich prehru v osemfinále môžeme označiť za smolnú, nie však tragickú. Za účinkovanie na turnaji a celkový dojem si zverenci Francesca Calzonu zaslúžia veľkú pochvalu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
