Nová stopa na dne Baltského mora: Čínska loď mohla zničiť ďalšie káble, stráži ju dánska vojnová loď

Príbeh zničených podmorských káblov v Baltskom mori má ďalšiu zápletku. Vyšetrovanie ukázalo na poškodenie káblov v prielive Kattegat medzi Dánskom a Švédskom – v čase zhruba desať dní pred už známym prerušením káblov východne a južne od Švédska.

Aj v tomto prípade poškodeniu časovo zodpovedá prítomnosť čínskej nákladnej lode, ktorá mohla mať na svedomí predchádzajúce incidenty.

Okolo plavidla, ktoré sa kedysi volalo Leda a teraz nesie meno I-Pcheng 3, sa objavilo veľa náhod, skúsený britský dôstojník Tom Sharpe však zatiaľ nabáda k opatrnosti.

I-Pcheng 3 momentálne kotví a vyčkáva neďaleko dánskych brehov pod dohľadom dánskej vojnovej lode triedy Diana.

Švédska polícia oznámila, že dostala pozvanie na palubu čínskej lode v role pozorovateľov, nie vyšetrovateľov. Napríklad CNN potom napísala, že na palube už švédski policajti sú.

Čo sa v Baltskom mori teraz stalo

Dánska televízia TV 2 Nyheder skúmala, čo nedávno mohlo poškodiť podmorské káble v prielive Kattegat. Expert s pomocou dronu preskúmal dno a našiel stopy, ktoré posilňujú podozrenie, že káble zámerne zničila čínska nákladná loď ťahanou kotvou.

Škandinávske úrady už vyšetrujú, či mohla posádka I-Pcheng 3 poničiť 18. novembra káble južne a východne od Švédska. Novoobjavené miesto činu leží západnejšie a k zničeniu káblov tu malo dôjsť skôr – 7. novembra. Poškodenie káblov nie je úplná vzácnosť, ročne je takých incidentov pokojne sto (káblov je veľa, viď táto mapa). Zvyčajne ide o nehody, nie o úmysel.

Podozrenie pripomína rok starý incident, pri ktorom čínska dopravná loď Newnew Polar Bear kotvou zničila plynové potrubie vo Fínskom zálive. Tam sa Číňania nemohli veľmi vyhovárať: ich loď spozorovali s odtrhnutou kotvou a tú následne Fíni našli na dne pri rozbitom potrubí. Čína sama interne prípad vyšetrila ako nehodu.

Podľa televízie zodpovedá čas aj smer

Práca TV 2 Nyheder pôsobí dôkladne – na pôvodný materiál vrátane sonarových záberov, fotografií a záznamov trasy čínskej lode I-Pcheng 3 sa môžete pozrieť tu.

Inkriminované miesto v oblasti ostrovčekov Læsø v úžine medzi Dánskom a Švédskom sa nachádza na dne asi 70 metrov pod hladinou. V podstate tu došlo k porušeniu podmorského dátového kábla, na dne sa našla netypická čerstvá brázda pripomínajúca zárez spôsobený ťahanou kotvou – je orientovaný v rovnakom smere, akým mala plávať  I-Pcheng 3.

„Zábery (z dna) posilňujú podozrenie, že sa čínska loď pokúsila poškodiť tri káble medzi Dánskom a Švédskom na morskom dne v blízkosti Læsø. Je to zhodný záver troch expertov, s ktorými TV 2 hovorila,“ píše televízia, jedno z troch médií, ktoré sa zúčastnili pátrania v Kattegate.

Dáta z identifikačného systému lodí pre námornú dopravu (AIS) podľa Dánov ukazujú, že v danej oblasti I-Pcheng 3 spomalila, keď plávala nad káblami – dvoma elektrickými a jedným dátovým -, a zhruba 850 metrov za káblami úplne zastala.

Podľa dát AIS loď nikde inde počas plavby podobný manéver neurobila. „Pre nákladnú loď tejto veľkosti je veľmi drahé spomaľovať. A podľa pátrania TV 2 neboli v oblasti žiadne lode, ktorým by bolo potrebné dávať prednosť,“ píše sa v článku s odvolaním sa na analytika a bývalého námorného kapitána Jensa Wenzela Kristoffersena.

Práve ten poznamenal, že by stálo za to preskúmať morské dno. Úrady dánskej televízii odmietli povedať, či to urobili. Preto tam televízie poslali štáby a experta s podmorským dronom.

Pilot dronu sa zameral na veľkú tmavú brázdu, podľa neho očividne neprírodného pôvodu, na bahnitom dne. Odborníci oslovení televíziou sa zhodli, že brázda nie je dôsledkom rybárčenia. Na jednom mieste je odtlačok, ktorý by mohol byť stopou kotvy nákladnej lode.

Odborníci sa zhodli, že zábery nie sú stopercentne preukazné, ale podozrenia rozhodne nerozohnali.

Zvlášť keď I-Pcheng 3 niekoľko dní potom plávala aj nad dátovým káblom z Litvy na švédsky ostrov Gotland (BCS East-West Interlink) a iným káblom z Fínska do Nemecka (C-Lion1) v čase, keď boli tieto káble poškodené (17. a 18. novembra). CNN informovala, že prvým káblom prúdila zhruba tretina litovského internetu, výpadok sa však rýchlo podarilo preklenúť.

Asi po desiatich dňoch boli oba káble opravené – k ich neúmyselnému poškodeniu pravidelne dochádza a pre ich prevádzkovateľov a údržbu to teda nie je neznámy postup, ktorý by bolo potrebné vymýšľať.

Čínska loď teraz zotrváva v medzinárodných vodách východne od dánskeho mesta Grenaa – podľa medzinárodných námorných pravidiel na ňu dánska polícia nesmie vstúpiť bez súhlasu Číny. Teoreticky Číňania môžu zdvihnúť kotvu a odplávať, na druhej strane je však obvyklé, že v zradných úžinách lode neskúšajú manévrovať bez dánskeho kapitána na palube.

Najväčšia maximálna čiara ponoru (zvislá vzdialenosť najnižšieho bodu lode od hladiny – pozn. red.) je tu 15 metrov a takmer toľko čínska loď má.

Dánsky kapitán podľa dostupných informácií na palubu čínskej lode vstúpil a naviedol ju na zastavenie.

Server Maritime Executive s odvolaním sa na námorného kapitána Larsa Boa Nielsena píše, že pätky kotvy na snímke čínskej lode sú ohnuté rôznymi smermi, čo je neobvyklé a môže to indikovať vlečenie kotvy po dne, kde sa rôzne zachytáva o dno.

Americký denník Wall Street Journal navyše napísal, že čínskeho kapitána mohli na „incidenty“ s kotvou prehovoriť ruskí agenti, čo Rusko obratom poprelo – správa samozrejme vyvolala rozruch okrem iného v ukrajinských médiách.

Nie tak rýchlo, píše britský kapitán

Celá vec však nie je taká jasná podľa iného človeka, ktorý má k námornej doprave čo povedať: Tom Sharpe velil štyrom lodiam britského Kráľovského námorníctva. V úvahe pre Telegraph napísal, že by bol so závermi radšej opatrný. Jeho text však vyšiel skôr, než dánski a švédski novinári opísali prípad ďalšieho poškodeného kábla v Kattegate.

Sharpe napísal, že nezvyčajne pôsobiacich manévrov lodí je viac, než si verejnosť myslí, no málokedy je dôvod o nich hovoriť. Dáta systému AIS navyše nemusia byť úplne presné.

Bývalý kapitán si všimol, že čínsku loď dostihla dánska fregata, ktorá ju svojimi manévrami čiastočne prinútila meniť smer, čo hodnotí ako neobvyklé. Nerozvádza to, ale je možné, že fregata jednoducho bola na mieste, aby dodala vážnosť dánskemu kapitánovi, ktorý neskôr na palubu čínskej lode vstúpil. Navyše sa k čínskej lodi priblížila zvedavá ruská korveta – Sharpe poznamenal, že okolo I-Pcheng 3 je rušnejšie, než býva zvykom.

Ponúka niekoľko variantov toho, čo sa mohlo stať. Podľa prvého mohla čínska loď prerušiť káble niečím iným než kotvou. Britskému dôstojníkovi sa zdá, že udávaná rýchlosť sedem uzlov (13 km/h) je na vlečenie hlavnej kotvy po dne priveľa. Pripomína, že práve v oblastiach káblov mala čínska loď zapnutý systém AIS a vysielala tak svoju polohu, smer aj rýchlosť, čo podľa neho „urobí málokto, kto sa chystá urobiť niečo zlé“.

Možné podľa neho je, že čínska loď vysielala falošný AIS signál najmä o svojej rýchlosti, aby získala priestor pre nejakú nekalosť.

Na to sa dá prísť. „Pokiaľ chcete získať pozornosť, vysielajte cez AIS pozíciu, ktorá nezodpovedá tomu, kde vás ostatní vidia na radaroch,“ píše ironicky Sharpe a pripúšťa, že posádky iných plavidiel nablízku si rozpor nemusia všímať alebo ich nemusí zaujímať.

Za radikálny, ale možný variant považuje Sharpe ten, že Rusi už pred časom pripevnili ku káblom zariadenia, ktoré ich mali zničiť, a preplávajúca čínska loď len vyslal na danom mieste aktivačný akustický signál. Rusko by tým docielilo, že sa Západ vyčerpá a zároveň by vinil Číňanov z „agresie kotvou“.

Za najpravdepodobnejší variant však Sharpe považuje ten, že Číňania jednoducho s káblami tentokrát nič spoločné nemali a ide stále o zhodu náhod. Zároveň však vyzýva na to, aby sa Západ na prípadné incidenty na mori lepšie pripravoval a vybavoval.

Európske krajiny teraz vedú s Čínou intenzívnu komunikáciu s cieľom vyjasniť kauzu, píše dánska televízia.

Dánske ministerstvo obrany ani prevádzkovateľ čínskej lode incident nekomentovali.