Myslím si, že dcéra robí chyby vo výchove svojich detí. Ako s ňou o tom hovoriť tak, aby moje rady prijala?

Moja dcéra má dve deti, ktoré majú teraz 7 a 10 rokov. Mám ich veľmi rada, ale čoraz viac si všímam, že dcéra so svojím mužom im nestanovujú pri výchove žiadne hranice. Predtým to nebolo také nápadné a na ich správaní sa to ešte neprejavovalo, ale teraz, keď sa staršia vnučka dostáva do puberty, správa sa vyslovene rozmaznane a nerešpektuje ani svojich rodičov, ani iných dospelých.

Minule sme mali rodinnú oslavu a bola tam vyslovene protivná na iné deti aj na dospelých. Všetci sme boli svedkami jej výbuchov hnevu. Jej rodičia sa podľa mňa tiež cítili trápne, ale nijako výraznejšie ju nenapomenuli, skôr sa akoby snažili jej prispôsobiť, vyjsť v ústrety. Dokonca aj odišli z oslavy skôr, než pôvodne plánovali, len aby ona bola spokojná.

Viem, že nie je mojou úlohou miešať sa im do výchovy, ale naozaj mám pocit, že v tom robia chybu a že nejaké hranice by deťom prospeli. Ako o tom mám s dcérou hovoriť tak, aby to prijala?

Marcela, 63 rokov

Odpovedá psychologička Jana Ashford 

Milá Marcela,

viem si predstaviť, že Vám záleží na tom, ako Vaša dcéra so zaťom vychovávajú svoje deti. Svoje vnúčatá máte rada a určite si prajete, aby z nich vyrástli dobrí ľudia. Máte pocit, že Vaša dcéra so zaťom robia pri výchove detí chybu, že deťom nezadávajú žiadne hranice. Možno ste sa za vnučku na rodinnej oslave aj hanbili, keď sa nevhodne správala. Zároveň si však uvedomujete, že nie je Vaša úloha hovoriť „mladým“ do výchovy. Myslím si, že je to aj vodidlo k tomu, ako k situácii pristúpiť.

Ak je to aj naozaj tak, že deti nemajú „žiadne hranice“, museli by ste mať s dcérou veľmi dôverný vzťah a odkomunikovať naozaj veľmi citlivo, ako veci vnímate, aby to pre dcéru nebolo zraňujúce. Je dosť pravdepodobné, že dcéra so zaťom nad výchovou aj sami rozmýšľajú, tiež sa to snažia robiť čo najlepšie a možno si aj sami uvedomujú, kde majú slabé miesta. A zrejme by im nepadlo dobre, keby ich na to bez vyžiadania upozorňovali druhí ľudia.

Samozrejme, iná situácia by bola, keby sa Vás dcéra sama spýtala na názor alebo si od Vás vypýtala radu. Keďže to však nerobí, lepšie bude zostať v role starého rodiča. To znamená mať rád vnúčatá a byť naporúdzi na podporu ich rodičov. Snažiť sa porozumieť a nesúdiť, ale byť nablízku. Pomôcť, keď potrebujú, byť oporou, ale držať sa v úzadí, keď ide o hodnotenie výchovy alebo iných aspektov ich života. Mnohé dospelé ženy na terapii riešia aj to, ako zle im padne, keď im ich mamy komentujú výchovu detí. V ťažších obdobiach by, naopak, veľmi potrebovali, aby ich vlastná mama podporila a dokázala ich za niečo aj oceniť…

Chcem Vás teda povzbudiť v tom, aby ste (aj naďalej) nechali výchovu na dcére a zaťovi a boli k dispozícii ako milujúca stará mama svojim vnúčatám aj ich rodičom.

Prajem Vám veľa pekných zážitkov s Vašou rodinou.