Denník N

Čo sa deje v hlave stredoeurópskeho katolíka?

V strednej Európe je katolíkov príliš veľa a nedá sa mávnuť rukou nad tým, ako masovo sa vzpierajú svojmu pápežovi v otázke utečencov.

Autor je editorom týždenníka Respekt,
predseda Redakčnej rady Denníka N

Keby som bol katolík, videl by som v pápežovi Františkovi srdnatého vyslanca Boha, od ktorého prijal ťažkú úlohu bojovať s diablom. Ako pohan v ňom vidím muža, ktorý statočne čelí zlu a platí za to stratou autority.

Jeho víkendová návšteva gréckeho ostrova Lesbos, z ktorého vyzdvihol dvanásť moslimských utečencov a vzal ich so sebou do Vatikánu, je ukážkou toho, aká hlboká je priepasť medzi pápežom a európskymi katolíkmi, ktorí sú hluchí a slepí k jeho slovám, gestám a symbolike. Ja ako pohan napríklad chápem číslo dvanásť ako odkaz na apoštolov a prichýlenie utečencov vo Vatikáne ako odkaz na Pia XII., ktorý počas druhej svetovej vojny osobne poskytol úkryt mnohým Židom.

František Pia vždy bránil pred kritikou, že sa na obranu Židov nevyjadroval dosť nahlas, a teraz sa ukazuje, že mal pravdu: žiadne pápežove slová by nezastavili vraždenie Židov (cirkev však po celej Európe aspoň zachránila státisíce Židov vo svojich katakombách), tak ako sa dnes aj Františkove hlasné slová míňajú účinku.

Nedokážem si predstaviť, čo sa dnes deje v katolíkovej hlave, keď sa mu prihovára pápež a prikazuje mu zastávať sa utečencov. Povie si: ťahaj, milý pápež, so svojím milosrdenstvom dočerta? Myslel som si, že katolíci uznávajú najmä v prípade kresťanskej etiky dogmu pápežovej neomylnosti.

Masový vzdor európskych katolíkov voči pápežovi je súčasťou všeobecného javu, keď z nášho sveta miznú mravné autority. Myslím, že to má do činenia s príchodom internetu: zrovnoprávnil jeho používateľov s autoritami, ktoré mali v minulosti výsadné právo na verejné mravné postoje. Lenže to dnes môže na Facebooku urobiť každý (vôl). Stačí, keď vyhlási, že správne je to, čo si myslí on, a je presvedčený, že sa tým práve stal mravnou autoritou. Na čo je potom pápež?

Nemala by to byť moja starosť, lenže v strednej Európe je katolíkov príliš veľa a nedá sa nad nimi mávnuť rukou. Mám obavu, čo s nimi urobí schizma, v ktorej sa ocitli. Odvrávanie pápežovi môže spustiť špirálu nenávisti – začína sa u utečencov, ale často sa končí nenávisťou voči sebe. Tak sa začínajú vojny. Byť katolíkom, myslel by som si, že to je dielo diabla.

Je mi bezmocného pápeža trochu ľúto, ale on to možno tak neprežíva, v slabosti je predsa tiež sila, aj keď sa to prejaví až oveľa neskôr. A koniec koncov, je to Argentínčan a to, že sa stredná Európa prepadá do barbarstva, ho nemusí tak bolieť. Práve preto mi však nie je jasné, prečo tento muž odvážnych gest neurobí to jedno, ktoré by bolo logické a možno aj účinné: prečo neexkomunikuje politikov, ktorí si dávajú svoju katolícku vieru do štítu, ako to robí Jaroslaw Kaczynski alebo Viktor Orbán? Veď oni svojimi slovami a činmi priamo ničia pápežovu autoritu!

Pápež by síce prišiel o dve bezcenné ovečky, ale už si získal sympatie aspoň jedného pohana. Takmer by som povedal, že je ho pre katolíkov, ktorí sa od neho odvrátili, škoda.

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmi

zobraziť

Teraz najčítanejšie