Denník N

Fašizmus a konšpiračné teórie

Fašizmus je založený na emóciách. Nezaujímajú ho rozumné argumenty, či nebodaj pravda. A jednou z najsilnejších ľudských emócií je strach. Konšpiračné teórie šíriace strach majú preto pre fašizmus kľúčový význam.

Autor je historik, zástupca šéfredaktora portálu HistoryWeb.sk

V roku 1978 urobil historik David Baker pri svojom výskume o britskom fašizme rozhovor s jedným z najznámejších a najvplyvnejších neonacistov tej doby, Johnom Tyndallom (1934 – 2005). Ten mu okrem iného povedal: „Najviac prispel Chesterton (iný známy britský fašista – poznámka J. D.) do môjho myslenia tým, že mi pomohol pochopiť konšpiračné teórie dejín. Ešte predtým, než som čítal Chestertonove, alebo podobné práce, som mal vždy nejasné podozrenie, že vo svete sa dejú všemožné sprisahania a udalosti, ktoré neboli vysvetlené v bežnom politickom spravodajstve, novinách, televízii a tak ďalej. Zdalo sa, že vo svetovej politike funguje skrytý faktor, ktorý, okrem iného, prinesie skazu tejto krajine.“

Toto Tyndallovo vyjadrenie celkom presne popisuje myslenie, na ktorom bol založený nielen medzivojnový, ale je založený i dnešný fašizmus. Fašisti vo svojej propagande a rétorike vždy využívali rôzne konšpiračné teórie a vymyslených či domnelých nepriateľov. Bez strachu a bez nepriateľa totiž fašizmus nemôže fungovať. Celý fašistický mýtus o znovuzrodení je založený na vyvolaní strachu z nejakého konkrétneho nepriateľa a na následnom prísľube spasenia a ochrany pred týmto zlom.

Nie vždy však fašisti vytvárajú zdanie tohto nepriateľa a hroziaceho nebezpečenstva len z oportunistických dôvodov. Konšpiráciám často sami veria.

Psychologický defekt?

Americký historik Richard J. Hofstadter napísal v roku 1964 významnú esej, v ktorej sa venoval paranoji a konšpiračným teóriám v americkej politike. Venoval sa najmä mccarthizmu a John Birch Society. Vo svojej eseji tvrdí, že paranoja, a s ňou spojená náchylnosť veriť nezmyslom, je psychická porucha. Podľa Hofstadtera sa politicky paranoidní ľudia cítia perzekvovaní. Príkladov máme niekoľko aj u „našich“ fašistov.

Na Slovensku štátna moc dokonca natoľko perzekvuje, že niektorým jedincom vezme zbraň a oni sa musia nanovo podrobiť psychologickým testom pre zbrojný preukaz. Ďalším znakom je strach z konšpirácií, predovšetkým tej o židovskom sprisahaní. I tu by sme niekoľko príkladov zo Slovenska našli, napríklad kandidát č. 88 o tom blúzni už nejaký čas. Hofstadter vo svojej eseji navyše označuje týchto ľudí i zvyčajne za prehnane agresívnych. Pri tomto poslednom bode si spomeňme na pána, čo v súčasnosti sedí vo Výbore pre ľudské práva. Napriek tomu sú však títo paranoidní ľudia podľa Hofstadtera relatívne dobre socializovaní a schopní navonok normálne fungovať.

Fašisti sa snažia identifikovať a odhaliť „záškodníkov“, pričom môže ísť o kohokoľvek, proti komu fašisti v danej krajine a danom období stoja: Židia, komunisti, skorumpovaní politici, menšiny, utečenci, bankári, majitelia veľkých podnikov či bohaté rodiny, ktoré ovládajú svet a podobne. Všetci títo nepriatelia sa snažia národu škodiť – a vždy tajne. Utajenosť celého podniku tu má celkom zásadný význam. Dôkazy o ich činnosti totiž nikdy neexistovali a ani nikdy nebudú. Racionálne argumenty však konšpirátor-fašista v zásade musí odmietať. Sú predsa západnou/imperialistickou/kapitalistickou/sionistickou/(čokoľvek, čo sa práve hodí) propagandou.

Títo nepriatelia národa chcú urobiť presne opak toho, čo fašisti. Zatiaľ čo fašisti sa snažia o „obrodu“ národa, podvratné živly chcú národu ublížiť, prípadne ho úplne zničiť. Národ preto treba brániť. A tak poslednou záchranou na našom malom Slovensku sú holohlaví páni v zelených tričkách, hliadkujúci vo vlakoch.

Nepriatelia sú pritom jasní: buď zradcovia národa („slniečkári“, socialisti, komunisti, liberáli, kapitalisti, bankári, …), alebo ľudia, ktorí nikdy členmi národa ani neboli a na národe len parazitujú (Židia, Rómovia, cudzinci, prisťahovalci, utečenci, …). Všetci títo slušným Slovákom len škodia a ubližujú. Racionálne argumenty na zdôvodnenie nutnosti ochraňovať národ samozvanou domobranou však neexistujú. Lenže to je jedno. Ako už bolo spomenuté, fašizmus racionálne argumenty nezaujímajú. Národ je predsa v ohrození.

Židovské sprisahanie

Najčastejšou konšpiračnou teóriou fašistov do dnešných dôb je legenda o skupinke Židov, ktorá chce ovládnuť svet. Dnes má táto konšpirácia v princípe dve podoby: buď ide o malú skupinu Židov (ktorá často podľa konšpirátorov i údajne sama spôsobila holokaust), alebo všetkých Židov (v tom prípade sa holokaust vôbec nestal).

Jednou z najznámejších konšpiračných teórií, s ktorými fašisti v minulosti i dnes pracovali a pracujú, sú takzvané Protokoly sionských mudrcov alebo zjednodušene Sionské protokoly. Bol to text, ktorý vytvorili v Paríži agenti ruskej cárskej tajnej polície „Ochranka“ koncom 19. storočia. Ruský historik Michail Lepechin relatívne nedávno dokázal dokonca identifikovať pravého pôvodcu tohto textu: agenta provokatéra cárskej Ochranky Matveja Golovinského (i keď nie všetci historici s týmto záverom súhlasia). Golovinského talent na šírenie nezmyslov si všimli i boľševici a v roku 1917 sa stal jedným z ich hlavných propagandistov.

Protokoly hovorili o tajných plánoch Židov na ovládnutie sveta. Ich účelom bolo presvedčiť cára Mikuláša II., že liberalizmus, demokracia a snaha o modernizáciu Ruska sú súčasťou veľkého židovského plánu na ovládnutie sveta.

Protokoly sa rýchlo rozšírili, no už v rokoch 1920 – 1921 britské noviny The Times odhalili, že sú výmysel a dostali sa až k pôvodcom tohto podvrhu. Že sú Protokoly jasným výmyslom však neprekážalo nacistom, aby na nich založili svoju nenávistnú kampaň, ani ďalším (i súčasným) fašistom. Napriek jasným a nezvratným dôkazom o tom, že ide len o falzifikát, i dnes veľa ľudí – predovšetkým v arabskom svete, ale napríklad aj poľský minister obrany Antoni Macierewicz – verí v autenticitu Protokolov.

Mučeníci

Používanie konšpiračných teórií funguje ako populistická zbraň, vďaka ktorej môžu fašisti ospravedlniť prakticky akýkoľvek zo svojich činov (nosenie zbraní, zakladanie domobrany, hliadky vo vlakoch, genocída národov).

Svoj „boj“ vidia ako boj medzi dobrom (národom) a zlom (doplňte podľa potreby). Samých seba zas vnímajú ako martýrov, ktorí sa obetujú pre dobro národa či rasy. Vďaka šíreniu tejto predstavy o mučeníckom dejinotvornom poslaní, dokázalo vedenie istej parlamentnej strany presvedčiť niekoľko desiatok mladých ľudí, aby chodili po vlakoch či vzdialených obciach a dedinkách a rozdávali propagačné letáky.

Istým spôsobom je to fascinujúce. Takýto aktivizmus a presvedčenie len ťažko dokáže vytvoriť bežná, štandardná demokratická strana. Na to, aby človek dobrovoľne, vo vlastnom čase a častokrát na vlastné náklady propagoval nejaké hnutie alebo myšlienku, je nutné skutočné presvedčenie. A to práve umožňuje viera v konšpiračné teórie. V tomto zmysle nie je fašistická propaganda len oportunizmom a cynickou snahou o vykorisťovanie populistických hesiel, ale i čosi ako šírenie vlastnej viery.

Konšpiračné teórie sú svojím spôsobom akousi glorifikáciou nerozumu a odmietania kriticky myslieť. V mnohom však tvoria aj myšlienkový základ fašistickej ideológie. Bez nich fašizmus nemôže existovať.

Je preto možno namieste pýtať sa, či masívne šírenie konšpiračných teórií viacerými webmi, časopismi, ale aj médiami v posledných rokoch na Slovensku nesúvisí s úpadkom kritického myslenia, vzrastajúcou nedôverou voči politikom, vedcom a intelektuálom, a šírením „nerozumu“ v našich úsudkoch. Či neexistuje priamy súvis medzi bezbrehou dôverou niektorých ľudí v lacnú propagandu na konšpiračných weboch a nárastom podpory extrémistov a fašistov v nedávnych voľbách. Trúfnem si oprávnenými obavami smutne konštatovať, že áno. Ďalšou otázkou potom bude, čo s tým.

Komentáre

Teraz najčítanejšie