Washington Post
Píšu Siobhán O’Grady, Kosťantyn Chudov a Serhij Morgunov, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Vyčerpaný ukrajinský vojak sedel na nemocničnom lôžku a krvácal cez obväzy na oboch rukách. Dva dni po tom, čo ho v ruskej Kurskej oblasti postrelil ostreľovač, kráčal pešo 16 hodín počas paľby a za prenasledovania dronmi.
Ukrajinskí zdravotníci donedávna ošetrovali zranených vojakov ako on na staniciach v Kurskej oblasti – území obsadenom Ukrajinou od jej vpádu pred piatimi mesiacmi. Rusi však pri snahe získať územie späť postúpili už dostatočne ďaleko, aby sa zdravotnícky personál radšej stiahol späť za hranice.
Zranený vojak, 45-ročný Jurij, hovorí, že pri útoku boli zabití všetci štyria ďalší muži z jeho jednotky. Keďže v jeho blízkosti neboli žiadni zdravotníci a z oboch rúk mu tiekla krv, škrtidlá si priviazal pomocou zubov. Zabitému veliteľovi vzal vysielačku a nakoniec našiel spolubojovníkov, ktorí ho na druhý deň naložili do bojového vozidla a previezli späť za hranice. V nemocnici nám potom vyrozprával svoj príbeh.
Jurij utrpel devastačné zranenia počas masívnej ruskej protiofenzívy, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre ukrajinské ambície udržať si pozície v Kurskej oblasti – jedinom území, ktoré môže Ukrajina využiť ako páku pri prípadných rokovaniach o ukončení vojny. Ukrajinci do oblasti riskantne vpadli v auguste a prekvapili nepriateľa.
Jurij sa s nami, rovnako ako ostatní vojaci v tomto texte, rozprával pod podmienkou, že v súlade s pravidlami armády uvedieme len jeho krstné meno.
Vedeli, že niečo dosiahnu, ale nie to, či prežijú
Intenzita ruských útokov v Kurskej oblasti signalizuje rastúcu tieseň prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa snaží za každú cenu a čo najskôr pripraviť Ukrajinu o túto páku, keďže pred inauguráciou zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa narastá tlak na možné rokovania o ukončení bojov.
Rusko nasadilo v oblasti 60-tisíc vojakov a útočí na ukrajinské pozície všetkými dostupnými prostriedkami, tvrdia ukrajinskí velitelia a vojaci. Hovoria, že Rusi sa v oblasti často presúvajú na motocykloch, buginách, bicykloch alebo aj pešo, aby obmedzili svoje straty. V posledných dňoch sa na bojisku objavili aj severokórejské jednotky, ktoré postupovali vo veľkých skupinách, čo z nich urobilo ľahký terč.
Ukrajina vzdoruje presile a snaží sa udržať si malý kúsok územia Kurskej oblasti, ktorý stále kontroluje. Čiastočne jej pomohlo rozhodnutie prezidenta Joea Bidena povoliť Kyjivu používať rakety americkej výroby, známe ako ATACMS, na údery hlbšie na území Ruska.
Blatisté podmienky a prírodné prekážky vrátane riek taktiež pomohli Ukrajine udržať si niektoré línie. Moskva vďaka obrovskému nasadeniu vojakov pri Kursku získala späť už približne 40 percent zo zhruba 1370 štvorcových kilometrov, ktoré Ukrajina pôvodne obsadila.
Keď Jurij a jeho spolubojovníci tento mesiac prichádzali do Kurskej oblasti na svoju poslednú misiu, boli si podľa jeho slov istí, že niečo dosiahnu. „Ale neboli sme si istí, či prežijeme.“
Pre Putina je Kursk zásadný, vraví veliteľ
Putin spočiatku bagatelizoval vpád do Kurskej oblasti a označil ho za márnu a bezvýznamnú ukrajinskú snahu popri hlavných bojoch na východe Ukrajiny. Po takmer piatich mesiacoch zintenzívnených bojov sa však ukazuje, že ukrajinský vpád do tohto západného kúta Ruska bol vo vojne jedným z prelomových momentov – hoci konečný výsledok zostáva nejasný.
„Môžem k vám byť úprimný: Dokonca aj keď som vytváral túto operáciu, bol som voči nej všeobecne veľmi skeptický,“ vraví plukovník Dmytro Vološin, veliteľ ukrajinskej 82. brigády. Odvtedy sa však podľa neho význam bojov v Kursku stal „nepopierateľným“.
Na Ukrajine aj medzi jej partnermi v súvislosti s kurskou operáciou zaznievali skeptické názory. Kritici naznačovali, že Ukrajina by lepšie využila posilnenie existujúcich frontových línií na východe.
Zástancovia vpádu však tvrdia, že útok bol pre Ukrajinu jedinou možnosťou: na severe vraj bezprostredne hrozil ruský útok a ruské opevnenia na juhu a východe Ukrajiny by podobné misie takmer znemožnili.
Hoci sa Rusko stále zameriava na Sumskú oblasť za hranicami, po prvýkrát používa svoje zbrane aj doma – pri Kursku poškodzuje aj vlastné mestá a infraštruktúru, a nielen ukrajinskú.
Zajatie stoviek ruských vojakov „prinútilo Rusko“ obnoviť výmeny za vojakov z ukrajinského pluku Azov, ktorí boli zajatí začiatkom roka 2022, uviedol šéf tajnej služby SBU Vasyľ Maľuk. Dodal, že cieľom výsluchov ruských zajatcov bolo „získať dôkazy o vojnových zločinoch, ktoré spáchali na Ukrajine, a postaviť zločincov pred súd“.
Operácia tiež prinútila Rusko presunúť desaťtisíce vojakov z frontových línií na Ukrajine.
„Pre Putina je to zásadná vec. Presunul sem svoje najlepšie brigády pripravené bojovať. Sú to dobre vycvičené a sebavedomé jednotky. Bojujeme proti elite,“ hovorí kapitán Oleh Šyrjajev, veliteľ 225. ukrajinského útočného práporu, ktorého jednotky prekročili hranice 6. augusta. „Stiahli sme ich sem z iných oblastí.“
„Pozitívom je, že sme zničili ich sklady pomocou dronov, rakiet ATACMS a podobne. Zničili sme arzenály, muničné sklady, všetko,“ dodáva Šyrjajev.
Ak ustúpia, Rusi pôjdu za nimi
Napriek vpádu zostal na východe Ukrajiny veľký počet ruských jednotiek, ktoré sa sústredili na obsadenie strategicky významného mesta Pokrovsk. Teraz majú mesto už takmer na dosah, hoci ich postup trval oveľa dlhšie, ako sa očakávalo. Mesiace ťažkých bojov spôsobili na ruskej strane veľké straty tak pri Pokrovsku, ako aj v Kurskej oblasti.
Ukrajina má aj ďalší dôvod, aby čelila Rusku na jeho území: ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ak ustúpia, 60-tisíc ruských vojakov, proti ktorým bojujú, ich bude nasledovať späť na Ukrajinu.
„Nikam nepôjdeme,“ povedal Šyrjajev.
V pohraničných dedinách v Sumskej oblasti, kde Rusko pravidelne útočí kĺzavými bombami, väčšina civilistov opustila svoje domovy. Ich domy sú teraz prázdne, zničené alebo premenené na provizórne vojenské základne a zdravotnícke stanovištia.
V jednom z takýchto domov si zdravotníci z ukrajinskej 82. brigády zriadili malú kliniku. Boli prvou skupinou, ktorá v auguste zriadila zdravotnícke stanovište na území Ruska, a na vlastnej koži pocítili cenu Kurskej oblasti – v nasledujúcich mesiacoch ošetrili 1200 zranených vojakov. Teraz všetkých zranených ošetrujú na ukrajinskej strane hranice.
V mrazivé decembrové ráno sa zdravotníci tlačili okolo vojaka menom Vova, ktorého niekoľko hodín predtým črepina zasiahla do pľúc. V chlade čakal hodiny na evakuáciu a pľúca sa mu plnili krvou. Keď mu do tela pumpovali plazmu, prevracali sa mu oči. Pri drenáži – odvode nežiaducich tekutín z tela – kričal od bolesti.
Keď Vovu prenášali do sanitky, zdravotníci kričali na novinárov, aby zostali vnútri. Nad hlavami im neustále lietali ruské drony a domy, v ktorých ošetrujú obete, boli už predtým terčom útokov. Hovoria, že Rusi zranili alebo zabili niekoľko ich kolegov lekárov.
O svoju bezpečnosť sa obávajú natoľko, že svoju polohu skrývajú aj pred susednými ukrajinskými brigádami. Denne môžu v ich blízkosti dopadnúť aj desiatky kĺzavých bômb.
41-ročný Roman, dočasný veliteľ zdravotníckej jednotky, si napriek rizikám stále myslí, že operácia v Kursku stála za to. „Ak ich udržíme na ich území, naše územie bude menej zničené,“ tvrdí.
Cintorín zničených ruských vozidiel
V ďalšom opustenom dome sedeli za stolmi vojaci z 95. ukrajinskej brigády a pripravovali si útočné drony, ktoré mali použiť v Kurskej oblasti. Sivá zachránená mačka menom Bandita sa prepletala medzi zbraňami a energetickými nápojmi na podlahe.
35-ročný veliteľ dronovej jednotky Andrij nám opísal, ako nedávne ruské metódy ukazujú, že sa snažia „získať Kursk späť za každú cenu“.
Jeho jednotka si všimla, ako Rusko v poslednom čase posiela kolóny vozidiel po cestách, ktoré kontroluje Ukrajina. Zdá sa, že Rusi sú ochotní riskovať straty viacerých obrnených vozidiel a personálu, ak to bude znamenať, že aspoň jedno či dve vozidlá preniknú na Ukrajinou ovládané územie.
„Pošlú tank a my ho zničíme, pošlú obrnený transportér a my ho zničíme, pošlú sovietske BTR a my ho zase zničíme. A teraz posielajú skupiny na motocykloch,“ opisuje veliteľ Andrij. „A aj keď ich budeme zase ničiť, pravdepodobne ešte prídu pešo.“
Dmytro, 25-ročný veliteľ útočnej roty v tej istej brigáde, opísal ruskú taktiku ako „mlynček na mäso“.
Hoci Rusko na pokusy o znovudobytie územia vynakladá obrovské množstvo vojakov a techniky, neočakáva sa, že túto zimu bude schopné poľahky prekonať ukrajinskú obranu.
„V Kursku je už cintorín zničených ruských vozidiel,“ povedal Dmytro.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
