Kažimírov proces sa opäť natiahne. Jeho obhajca začal zastupovať sudcovu manželku

Je kauza guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, ktorý je obžalovaný z podplácania bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, premlčaná alebo nie? Na túto otázku mohla verejnosť poznať odpoveď sudcu Špecializovaného trestného súdu Milana Cisarika už 9. decembra.

Termín verejného pojednávania však musel sudca zrušiť a dnes je isté, že tak skoro o premlčaní nerozhodne.

Do Kažimírovho prípadu totiž zasiahlo rozvodové konanie manželov Cisarikovcov, v ktorom právne zastupovanie sudcovej manželky prevzal obhajca guvernéra Ondrej Mularčík.

Pre tento dôvod podal advokát ešte koncom novembra voči sudcovi Cisarikovi námietku zaujatosti. „Stojíme proti sebe,“ vysvetľuje advokát podanú námietku.

Sudca to však tak necíti.

Z konania sa nevylúčil a zdôraznil, že jeho vzťah s obhajcom Mularčíkom je len pracovný. V uznesení, ktorým rozhodol o námietke, zapochyboval o dôvodoch, prečo advokát prevzal právne zastupovanie jeho manželky. Všíma si načasovanie podanej námietky, ktorú vníma aj ako nepriamy nátlak. Píše aj o „vysoko neštandardnom spôsobe obhajoby“.

Cisarikovo uznesenie získal Denník N na základe infožiadosti. Advokát Mularčík už potvrdil, že voči rozhodnutiu sudcu podajú sťažnosť.

O námietke tak bude rozhodovať Najvyšší súd, čo znamená predĺženie celého rozhodovania o niekoľko týždňov, možno až mesiace.

Načasovanie

O podaní námietky Mularčík verejne informoval. Bolo to na pojednávaní, keď verejnosť, novinári, ale aj obžalovaný očakávali, že Cisarik kauzu podplácania Imreczeho zastaví z dôvodu premlčania. Stalo sa tak 29. novembra, teda deň po tom, ako Najvyšší súd vydal zjednocujúce stanovisko k premlčacím lehotám.

Na základe neho si mnohí právnici vrátane advokáta Mularčíka mysleli, že kauza guvernéra Kažimíra je premlčaná. Obhajoba o tom musela byť presvedčená, keďže obžalovaný na súd ani len neprišiel.

Sudca Cisarik však Kažimírov obhajobný tím zaskočil. Chcel, aby odzneli záverečné reči, hoci stanovisko Najvyššieho súdu v tom čase už poznal. Vysvetľoval, že sa mu zdalo fér, aby po argumentoch prokurátora, ktorý Kažimírovi navrhol nepodmienečný trest, zaznela aj reč obhajoby a obžalovaného.

Mularčík to označil za zbytočné a trval na zastavení trestného konania z dôvodu premlčania. U sudcu neuspel. Ten pojednávanie prerušil do 9. decembra a získal tak čas na rozhodnutie.

A práve v momente, keď už bolo zrejmé, že stíhanie Kažimíra nezastavil, oznámil Mularčík spomínanú námietku zaujatosti. Toto načasovanie si v rozhodnutí o námietke všíma aj sudca.

Odvolaciemu súdu dáva do pozornosti aj zvukový záznam, z ktorého vyplýva, že námietku predložil obhajca až po tom, ako sudca oznámil, že v prípade rozhodne, a vyhlásil pojednávanie z 29. novembra za skončené.

Ak by konanie zastavil, zaujatý by nebol?

Opísaný sled udalostí a konanie obhajcu navodzujú podľa sudcu dojem, že motívom podania námietky bol jeho procesný postup. Teda rozhodnutie, že to, či zastaví Kažimírovo trestné stíhanie, oznámi až 9. decembra.

„Súd si inak nevie vysvetliť, prečo obhajca zaujatosť sudcu nenamietol ihneď po otvorení hlavného pojednávania, ale s podaním námietky čakal až do oznámenia o prerušení pojednávania,“ napísal Cisarik v uznesení.

Z toho podľa sudcu logicky vyplýva, že Mularčík ho považoval za nezaujatého a nestranného do momentu podania námietky. Čiže ak by rozhodol o zastavení Kažimírovho stíhania, námietku by nepodal. V opačnom prípade by totiž o zastavení prípadu rozhodol zaujatý sudca a toto rozhodnutie by bolo nezákonné.

„Takýto nepriamy nátlak zo strany obhajcu na sudcu, aby rozhodol o zastavení trestného stíhania obžalovaného z dôvodu premlčania na hlavnom pojednávaní 29. novembra, sa javí prinajmenšom ako vysoko neštandardný spôsob obhajoby,“ dodal sudca.

Mularčík prevzal zastupovanie sudcovej manželky 28. novembra.

„To je absolútna dezinterpretácia toho, čo sa udialo,“ reagoval na zmienku o nátlaku advokát. Nevie si vysvetliť, ako mohol kvalifikovanou námietkou vyvíjať nátlak na sudcu. „Nemá to elementárnu logiku a ničím to sudca neodôvodnil,“ reagoval obhajca na výčitku.

Odmieta aj pochybnosti o načasovaní námietky a jej účelovosti. „Podal som ju riadnym zákonným spôsobom a to vie aj on (sudca – pozn. red.) a vyplýva to aj z jeho rozhodnutia,“ dodal Mularčík.

Advokát odmieta tvrdenie sudcu, že vzťah ich dvoch je výsostne pracovný. Tak ho totiž opísal Cisarik v rozhodnutí, ktorým sa nevylúčil z konania o Kažimírovej kauze.

Sudca nespochybnil, že nestačí, aby sa nestranným len cítil, ale musí sa takým javiť aj navonok. Z námietky vyplýva, že jeho nezaujatosť spochybňuje „pomer zákonného sudcu k obhajcovi“.

Lenže Cisarik vysvetľuje, že pozná Mularčíka len z pracovnej sféry a že tento vzťah nepresahuje „bežný občiansky, pracovný, kolegiálny, susedský či iný obdobný sociálny vzťah“, vysvetlil sudca v rozhodnutí.

„To nemá s pracovným vzťahom nič spoločné. Veď zastupujem jeho manželku v právnom spore s ním,“ vysvetlil Mularčík, ktorý trvá na tom, že je protistranou sudcu.

Nemohol klientku odmietnuť?

Mularčík vysvetlil, že zastupovanie sudcovej manželky prevzal po tom, ako ju odmietli viacerí advokáti. Nevidel zákonný dôvod na odmietnutie jej právneho zastupovania. A ani žiadnu etickú prekážku.

„Nie je neetické to, čo som urobil. Vyhľadala ma ona. Vedela, čo robí, a ja som povinný klientovi veriť a robiť podľa jeho pokynov,“ argumentoval obhajca s tým, že aj Kažimírovi oznámil, že prevzatím právneho zastupovania sudcovej manželky spôsobí v jeho prípade problém.

„Povedal mi, že môžem robiť z hľadiska svojej profesie, čo uznám za vhodné, pokiaľ je to zákonné,“ vysvetlil Mularčík.

Na otázku, či si nebol vedomý toho, že prevzatím zastupovania pani Cisarikovej sa môže dostať do konfliktu so sudcom, odpovedal, že on žiaden konflikt nevyvolal. „Ten sa vytvoril tým, že iní advokáti neboli ochotní ju zastupovať,“ dodal.

Otázky vyvoláva aj to, že renomovaný trestný advokát prijal zastupovanie v rodinnoprávnom konaní. Mularčík na tom nevidí nič zvláštne. Hovorí, že keď začínal ako koncipient, zastupoval minimálne päťdesiatku rodinných sporov.

Takmer sedemdesiatnik Mularčík má dnes vlastnú advokátsku kanceláriu, v ktorej pôsobia aj jeho dvaja synovia. „Len z trestného práva by sme sa traja právnici neuživili. Päť až desať káuz do roka máme aj z rodinného práva,“ dodal advokát s tým, že zastupovanie sudcovej manželky teda nie je ničím, čo by sa vymykalo z rámca činnosti jeho advokátskej kancelárie.

Mularčík: Dbám na etiku. Jeho kolegovia majú pochybnosti

Proti výhradám argumentoval aj tým, že je dlhoročným funkcionárom advokátskej komory, krátky čas bol aj jej predsedom a v súčasnosti je predsedom odvolacieho disciplinárneho senátu.

„Veľmi dbám na etiku advokátskeho povolania. Hanbil by som sa ako pes, ak by som urobil niečo neférové,“ vyhlásil Mularčík, ktorý sa predsedom Slovenskej advokátskej komory stal v roku 2007. Postu sa vzdal do mesiaca po tom, ako médiá upozornili, že bol príslušníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti.

Mularčík má pravdu v tom, že žiaden zo zákonom stanovených dôvodov mu neprikazoval odmietnuť novú klientku a jej právne zastupovanie. Zákon o advokácii však hovorí aj to, že každý má „čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta“.

Advokáti, s ktorými Denník N Mularčíkov prípad konzultoval, sa zhodli, že by sa ním mala zaoberať disciplinárna komisia. Jeho konanie sa im zdalo účelové. Skôr ako bolo známe Cisarikovo rozhodnutie, hovorili o Mularčíkovom konaní ako o možnom nátlaku voči sudcovi.

Vysvetľujú, že so sudcovou manželkou sa mohol advokát dohodnúť, že jej prípad prevezme, až keď bude známe rozhodnutie Cisarika v Kažimírovom prípade.