Prekonal infarkt: Bol som lokomotíva, teraz už popoludní nevládzem
Prípad bývalého elektrotechnika, ktorý nefajčil a pravidelne cvičil, no zažíval stres, ukazuje, ako sa život zmení hoci aj po slabom infarkte. Aj premiéri sa po infarkte môžu vrátiť do práce, musia však zvoľniť, hovorí kardiológ.
Bývalý elektrotechnik Ján má 66 rokov. Vlani v decembri mal slabý infarkt. Teraz je tretí týždeň na liečení na Sliači a má upravenú životosprávu.
„Doteraz som ľudí delil na lokomotívy a vagóny. Od rána do večera som ťahal ako mašina a teraz doobeda idem, ale poobede som už unavený a nevládzem,“ hovorí Bratislavčan, ktorý je druhý rok v dôchodku. Predtým pracoval v bratislavských vodárňach, okrem práce elektrotechnika musel byť často v pohotovosti a vyrážať k poruchám.
Ján je o pätnásť rokov starší od premiéra Roberta Fica, no podobne ako on nefajčí a celý život športoval. „Bicykloval som, chodil plávať, jedol som toľko ovocia a zeleniny, že keby každý toľko na Slovensku jedol, tak sme svetová veľmoc v konzumácii ovocia a zeleniny,“ opisuje Ján.
Čo mu najviac chýba, odkedy mal infarkt? „Bol som stále v pohybe, nikdy som nemal pocit, že toto môžem odložiť dozajtra. Teraz je mi to jedno. Už poobede mávnem rukou, že aj zajtra je deň,“ hovorí. Už aj fyzicky cíti, že nemá toľko energie.
Premiér sa môže vrátiť
„Viacerí premiéri alebo významní politici vo svete prekonali srdcový infarkt,“ hovorí Gabriel Kamenský, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na kardiológiu.
Ak ľudia vo vysokých funkciách dostanú infarkt, podľa kardiológa Kamenského to neznamená, že musia s doterajšou činnosťou skončiť. „Sú ľudia, ktorí sú vo vysokých funkciách, dostanú infarkt, urobia im bypass alebo stent a fungujú ďalej,“ povedal hlavný odborník.
Ak však niekto aj po slabom infarkte nastúpi do stresujúcej a náročnej práce a nezmení svoj režim, je pravdepodobné, že sa infarkt bude opakovať. „Preto je dôležitá celoživotná zmena životného štýlu,“ vraví Kamenský. A to aj napriek tomu, že máme omnoho lepšiu liečbu ako pred pár rokmi a v súčasnosti zachránime podstatne viac pacientov ako v minulosti.
Ján musí držať diétu, odpočívať a zakázali mu aj viaceré športy. „Teraz mám zakázané takmer všetko, dovolili mi len plávanie. Nesmiem sa zadýchať ani spotiť,“ hovorí. Mrzí ho, že nemôže robiť športy, pri ktorých musí telo tlmiť otrasy, napríklad futbal a lyžovanie. „Mám aj nové lyže a nemôžem ich používať.“
Po infarkte treba cvičiť inak, vysvetľuje lekár Kamenský – dlhšie a miernym tempom, nie krátko a veľmi intenzívne. „Napríklad korčuľovanie, plávanie, bicykel aj hodinu, aj dve, ale nerobiť Sagana,“ dodal.
Okrem dynamickej fyzickej aktivity treba upraviť aj jedálny lístok, viac spánku a odpočinku. Akú záťaž možno po prípadnom infarkte tolerovať, je veľmi individuálne.
Stres a cholesterol, ktorý nebolí
„Infarkt človek nedostane bez príčiny,“ hovorí hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na kardiológiu Gabriel Kamenský. „Situácie, keď človek nemá žiaden rizikový faktor a dostane infarkt, sú extrémne zriedkavé.“
Ján hovorí, že za jeho slabým infarktom bol asi stres. „Nemal som pocit, že mám infarkt. Doviezli na pohotovosť, hovoril som, že mi nič nie je a idem domov, len ma bolelo v hrudi,“ opisuje svoj stav, keď dostal infarkt. Z nemocnice ho do pol hodiny odviezli do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde leží aj premiér. Dnes Ján užíva ráno aj večer päť tabletiek.
Kardiológ Kamenský hovorí, že nie je veľa ľudí s infarktom, ktorí aktívne športujú, nefajčia a okrem nadmerného stresu nemali žiadne rizikové faktory. „Stáva sa to, ale je to skôr ojedinelé. Aj tento príklad však ukazuje, aký môže byť zákerný napríklad vysoký cholesterol. A nemusí byť ani veľmi vysoký. Mám niekoľko pacientov, ktorí majú len zvýšené lipidy a dostali infarkt,“ vraví Kamenský.
Najhorší sú fajčiari
Najväčšími rizikovými faktormi pre infarkt sú podľa lekára Kamenského fajčenie, vysoký krvný tlak a zvýšený cholesterol, ale aj nedobrá genetická výbava, cukrovka, obezita a nedostatočný pohyb.
Pri ľuďoch, ktorí nefajčia a majú dobrú životosprávu, môže byť dôvodom problémov aj nadmerný stres. „Primeraný stres je zdravý a žiaduci, ale neprimeraný, nadmerný a hlavne trvalý stres môže byť škodlivý. Veľmi silný, intenzívny stres môže zvyšovať krvný tlak napriek liekom a môže pôsobiť nepriaznivo,“ hovorí odborník.
Relatívne najhorší pacienti sú podľa hlavného odborníka na kardiológiu fajčiari. Sú podľa neho najmenej zodpovední. „Všetko zvyknú podceňovať, občas aj zaklamú. Spolupracujú najmenej,“ hovorí. Menej podľa neho spolupracujú aj ľudia, ktorí intenzívne pracujú, majú iné priority a zvyknú podceniť zdravotný problém.
Viac spolupracujú ľudia v dôchodkovom veku a berú to vážnejšie, hovorí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
