Putin nevraví nie, Slovensko vidí ako neutrálne. Otázky a odpovede o Ficovej ponuke na mierové rokovania

Slovensko by mohlo hostiť mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjivom, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin s tým, že ide o návrh Roberta Fica.

Vyjadrenie lídra krajiny, ktorá pred takmer tromi rokmi rozpútala totálnu vojnu proti Ukrajine, prišlo necelý týždeň po návšteve slovenského premiéra v Kremli. Fico túto cestu do poslednej chvíle tajil; naďalej nie je známe ani to, ako do Ruska išiel. Všetky štyri vládne letecké špeciály boli podľa informácií Denníka N na Slovensku.

V tomto texte zhŕňame, čo vieme o jeho iniciatíve, a prinášame prvé reakcie.

Čo povedal Putin o Ficovi?

Fico a Putin v Kremli rokovali najmä o „mierovom riešení“ na Ukrajine, vyhlásil Putin. Slovenský predseda vlády vraj navrhol, aby Slovensko bolo hostiteľskou krajinou pre prípadné mierové rokovania, a on nebol proti.

„Áno, nie sme proti, ak k tomu dôjde. Prečo nie? Slovensko z nášho pohľadu zastáva neutrálnu pozíciu,“ povedal ruský prezident vo štvrtok.

Putin zároveň hovoril, že Rusko bude pokračovať vo svojich cieľoch v takzvanej špeciálnej operácii, ako nazýva plnoformátovú vojnu proti Ukrajine. Tvrdil aj, že v roku 2021 mu americký prezident Joe Biden ponúkol odklad vstupu Ukrajiny do NATO „o 10 – 15 rokov“ výmenou za zmrazenie vojny. Či to Biden Putinovi naozaj povedal, sa nedá nijako overiť.

Iný pohľad na schôdzku Fica s Putinom ponúkol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a potvrdil medializované správy, že hlavnou súčasťou diskusie boli dodávky ruského plynu na Slovensko.

„Na rovinu povedal, že priamym dôvodom jeho príchodu bolo pripravované ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu,“ povedal Lavrov o Ficovi pre štátnu televíziu Rossija 1. Predtým taktiež tvrdil, že „prímerie je cesta nikam“. Moskva by sa podľa neho obávala, že takýto slabý pokoj zbraní by Západ len využil na znovuvyzbrojenie Ukrajiny.

Aké sú reakcie zo Slovenska?

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vo večernom vyhlásení nepriamo potvrdil Ficovu ponuku. Aj podľa neho by sa na Slovensku mohol konať druhý mierový samit. Ten prvý sa bez účasti ruskej strany na popud ukrajinskej diplomacie konal v júni 2024 vo Švajčiarsku.

„V tejto súvislosti vnímame vyjadrenie ruského prezidenta, ktorý pripustil, že by sa časť mierových rokovaní mohla viesť na Slovensku, ako pozitívny signál na čo najskoršie ukončenie tejto vojny, krviprelievania a ničenia,“ napísal Blanár. Dodal, že ukrajinskej strane o ponuke povedali už na spoločnom rokovaní vlád v Užhorode.

Ficovu iniciatívu, naopak, kritizuje predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Ten odkázal, že ak chce Fico mier, mal by v prvom rade vyzvať Putina, aby prestal vraždiť nevinných ľudí na Ukrajine. „Také je to jednoduché. Keď ruské vojská prestanú útočiť, o mieri už pokojne môžu rokovať aj priamo na Ficovej terase alebo na poľovníckej chate v Čifároch,“ odkázal Šimečka.

Člen predsedníctva PS Ivan Korčok vyhlásil, že dúfa, že Fico „už mieri do Kyjiva a presvedčí aj Volodymyra Zelenského“. „Veď s ním má dobré osobné vzťahy, keďže podľa Roberta Fica na Ukrajine vládnu fašisti, nie je tam vojna a pravda o konflikte je niekde uprostred,“ napísal Korčok na X.

Poslanec Rudolf Huliak (zvolený za SNS) polovážne navrhol, aby sa rokovania konali v Očovej. „Má strategickú polohu, má priestory, kde sa rokovanie môže uskutočniť, a vieme zariadiť bezpečnosť oboch delegácií – aj vzhľadom na našu polohu,“ napísal na Telegrame. Vyhlásil, že obom delegáciám ponúka „čerstvé mäso na guľáš“.

„Priatelia, ak by sa vám aj zdal tento príspevok humornejšie ladený a vy ste práve na Štefanskej zábave alebo si vychutnávate Vianoce so svojimi blízkymi, ide o vážnu tému. Slovensko má teraz šancu a môže prispieť k ukončeniu tohto nezmyselného konfliktu,“ dodal Huliak.

Ako reagujú svetové médiá?

Putinove slová si všimli viaceré svetové médiá. Medzi nimi aj nemecký týždenník Spiegel, ktorý spochybňuje, že by slovenská vláda bola neutrálna. Tvrdí, že v skutočnosti sa snaží byť blízka Kremľu.

Spiegel píše, že Slovensko je skeptické k pomoci Ukrajine. Tvrdí, že Fica v Únii považujú za „zarytého odporcu podpory Ukrajiny“.

Ficova vláda pozastavila štátne dodávky zbraní Kyjivu, ale zo Slovenska naďalej prúdia komerčné dodávky munície. Slovenská vláda podporuje ukrajinské členstvo v EÚ..

Ako reagujú na Ukrajine?

Fico s návrhom zjavne prišiel bez toho, aby svoj krok vôbec konzultoval s ukrajinskou stranou. Ukrajinské médiá tvrdia, že jeho rétorika dlhodobo pripomína propagandu Putinovho režimu.

Ukrajinský portál NV pripomína, že Fico opakoval, že Ukrajina „údajne opustila mierové rokovania“ v Istanbule v roku 2022. Takisto fantazíroval, že dôvodom bol príkaz vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona bojovať do posledného Ukrajinca.

Verzia, že Johnson v roku 2022 zmaril rokovania, je prinajmenšom sporná.

Denník New York Times zverejnil znenie dokumentov, ktoré ukázali, aké malo Rusko počas rokovaní v roku 2022 požiadavky – napríklad chcelo od Ukrajiny významné zredukovanie vojenských kapacít. Ukrajinci pritom pripúšťali významné ústupky vrátane toho, že by sa vzdali členstva v NATO. Lenže mnohí pozorovatelia tvrdia, že z ukrajinskej strany by šlo o de facto kapituláciu.

Čo by návšteva znamenala pre Slovensko?

Ak by Putin pricestoval na Slovensko, naše úrady by ho mali zatknúť. Slovensko spadá pod Medzinárodný trestný súd, ktorý na ruského prezidenta vlani vydal zatykač za vojnové zločiny na Ukrajine. Spolu s ním vydal zatykač aj na splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovú.

Nie je však isté, či by to Slovensko naozaj urobilo. Rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu sú síce záväzné, ale nie vymáhateľné. Bývalý premiér Eduard Heger síce trval na tom, že by Putina zadržali, ale za Ficovej vlády by sa to nemuselo stať.

Existuje na to precedens: tento rok v septembri Putina nezatklo Mongolsko, ktoré takisto ratifikovalo Rímsky štatút, kľúčový dokument trestného súdu v Haagu.

Podľa OSN od rozpútania totálnej vojny na Ukrajine zomrelo najmenej 12-tisíc civilistov, ďalších 27-tisíc bolo zranených. Skutočné číslo je pritom zjavne oveľa vyššie.

O čom je spor Fica so Zelenským?

Ešte pred cestou do Moskvy Fico útočil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že nechce prímerie, a po krátkom rozhovore s ním na samite v Bruseli ho obvinil z toho, že si chcel od neho kúpiť slovenskú podporu ukrajinského členstva v NATO.

Podľa Zelenského však Fico len nechce prísť o pol miliardy eur, ktoré mu prináša tranzit plynu.

Premiér Fico sa podľa Zelenského nechce spoločne s EÚ podieľať na snahe o energetickú nezávislosť od ruského plynu. Namiesto toho dostáva od Putina zľavu na plyn, ktorá však nie je zadarmo. Podľa neho by sa tým mali zaoberať slovenské bezpečnostné orgány.

„Moskva poskytuje Ficovi výrazné zľavy, ale Slovensko za ne platí. Takéto zľavy nie sú zadarmo – Rusku sa za ne platí suverenitou alebo tieňovými schémami. To by malo zaujímať slovenské orgány činné v trestnom konaní a spravodajské služby,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Zdôraznil, že taký postoj je veľmi nemorálny, pretože tým pomáha financovať vojnu proti Ukrajine.

Zelenskyj podčiarkol, že Fico a Putin po stretnutí v Moskve nemali žiadne spoločné vyhlásenie ani neodpovedali na otázky médií. „Jednoducho nemôžu verejne povedať nič o tom, o čom na stretnutí rokovali. Obávajú sa reakcie verejnosti,“ dodal Zelenskyj.

Ako sa v posledných dňoch správa Rusko?

Rusko tvrdí, že je pripravené rokovať, ale v posledných dňoch zintenzívňuje svoje útoky proti Ukrajine. Počas Vianoc masívne bombardovalo desiatkami rakiet a dronov energetické ciele, a to predovšetkým na východe krajiny, ale napríklad aj v Ivanofrankivsku na západe.

Volodymyr Zelenskyj označil útoky za „neľudské“. „Každý ruský útok si vyžaduje prípravu. Nikdy to nie je spontánne rozhodnutie. Je to vedomá voľba nielen cieľov, ale aj čo sa týka dátumu a času,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Tieto útoky kritizoval aj Keith Kellogg, budúci splnomocnenec pre Ukrajinu dezignovaného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kellogg hovoril o „brutálnom napadnutí“ Ukrajiny a dodal, že Američania sú „odhodlaní v regióne nastoliť mier“.

Ako si Rusko predstavuje rokovania, naznačil vo svojom novom vyhlásení aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý zároveň odmietol prímerie.

„Prímerie je cesta nikam. Potrebujeme konečné právne dohody, ktoré stanovia všetky podmienky zaistenia bezpečnosti Ruskej federácie,“ vyhlásil. A tým má byť medzinárodne ukotvenie, že NATO sa už nebude rozširovať na východ. Moskva zároveň klame, že súčasná ukrajinská vláda sa dostala k moci prevratom.

Volodymyr Zelenskyj v skutočnosti vyhral férové a spravodlivé voľby, na rozdiel od zmanipulovaných prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa opakovane odohrávajú bez reálnej politickej súťaže.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) píše, že tvrdenia Moskvy o „nelegitímnej Zelenského vláde“ ukazujú, že Kremeľ „nie je ochotný rokovať s Ukrajinou alebo de facto požaduje zmenu režimu ako podmienku rozhovorov“.