Nepravdepodobné, prečo by s tým súhlasili Ukrajinci? Čo hovoria odborníci o Ficovej ponuke na mierové rokovania na Slovensku?

Vo štvrtok Vladimir Putin vyhlásil, že Slovensko by mohlo hostiť mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjivom.

„Áno, nie sme proti, ak k tomu dôjde. Prečo nie? Slovensko z nášho pohľadu zastáva neutrálnu pozíciu,“ povedal ruský prezident vo štvrtok.

Odborníci, s ktorými sa rozprával Denník N, sú však voči Ficovej ponuke skeptickí. Pravdepodobnejšie podľa nich je, že potenciálne mierové rokovania by sa uskutočnili napríklad v Turecku. Predovšetkým však naďalej nie je jasné, či je Rusko skutočne ochotné rokovať.

Romancov: Vyzerá to ako zastierací manéver

„V tejto chvíli prípadné rokovania na Slovensku nepovažujem za pravdepodobné,“ hovorí politický geograf Michael Romancov z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity.

Skôr sa podľa Romancova zdá, že ide o „jeden z mnohých pokusov, ako odvrátiť pozornosť od leteckej katastrofy, ktorú najskôr zapríčinila ruská protivzdušná obrana“. Naráža tým na stredajší pád azerbajdžanského lietadla Embraer 190, ktorý podľa viacerých zdrojov zapríčinil ruský protilietadlový systém.

Ak by aj predsa išlo o skutočný plán, politický geograf spochybňuje, že by s rokovaniami na Slovensku súhlasila Ukrajina. Opisuje, že ešte pred prípadným stretnutím najvyšších zástupcov Kyjiva a Moskvy budú musieť rokovať diplomati oboch krajín. „Ich stretnutie bude musieť prebiehať na mieste a za podmienok, s ktorými budú súhlasiť obe strany,“ pokračuje odborník.

Oveľa pravdepodobnejšie podľa neho je, že by sa rokovalo v Turecku, ktorému dôverujú Ukrajinci aj Rusi. „Vo svetle Zelenského výrokov smerom k Ficovi nevidím dôvod, prečo by sa tým miestom mala stáť práve Bratislava,“ dodáva expert.

Soukup: Neexistuje dôkaz, že Rusko chce rokovať

Aj český expert na Rusko Ondřej Soukup hovorí, že rokovania na Slovensku sú „čisto hypotetická záležitosť“.

Pripomína, že ako prostredník na mierové rokovania sa ponúka viacero ďalších krajín vrátane Turecka či Saudskej Arábie. V roku 2022 sa špekulovalo najmä o Švajčiarsku, ktoré však Putin odmietol.

„Slovensko dnes zarába veľké peniaze na dodávkach zbraní pre ukrajinskú armádu. Takže ak Putin vyhlásil, že Slovensko je neutrálne, o päť minút môže tvrdiť opak s dôrazom na to, koľko zbraní Slovensko posiela Ukrajine,“ konštatuje Soukup.

Kľúčové podľa neho je, že neexistuje žiadny dôkaz, že by Rusko chcelo skutočne rokovať. Expert pripomína, že Putin na nedávnej tlačovej konferencii hovoril, že ruská armáda „sa nemôže zastaviť a nepristúpi ani na vianočné prímerie, pretože by to ukrajinským vojakom umožnilo zakopať sa“.

Hoci ruskí predstavitelia hovoria o možných mierových rokovaniach, v posledných dňoch zintenzívňujú útoky proti Ukrajine. Len počas Vianoc na Ukrajinu vypálili desiatky rakiet a dronov, zároveň spochybňujú legitimitu Zelenského vlády.

Aj Inštitút pre štúdium vojny (ISW) píše, že tvrdenia Moskvy o „nelegitímnej Zelenského vláde“ ukazujú, že Kremeľ „nie je ochotný rokovať s Ukrajinou alebo de facto požaduje zmenu režimu ako podmienku rozhovorov“.

O prípadnom mierovom samite v Bratislave novinár Soukup hovorí, že Slovensko by sa jeho usporiadaním dostalo „na úroveň Mongolska“. Ako Mongolsko, tak aj Slovensko je signatárom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Ten Putina stíha za vojnové zločiny na Ukrajine.

Putin v septembri navštívil Mongolsko, ale to ho napriek tomu ratifikovaniu Rímskeho štatútu nezatklo. „Ak si Robert Fico myslí, že Mongolsko je jeho vzor, tak to urobiť môže,“ pokračuje Soukup o údajných rokovaniach.

Bratislava sa spomínala už za Hegera

Doteraz posledné priame rokovania medzi Kyjivom a Moskvou sa konali krátko po tom, čo Rusko vo februári 2022 rozpútalo totálnu vojnu. Od začiatku sa pritom obe strany nevedeli dohodnúť na dejisku rozhovorov.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó 25. februára 2022 navrhol, aby sa rokovania konali v Budapešti. Tento návrh spočiatku nevylučoval Kyjiv ani Moskva, ale napokon sa nič zo Szijjártóovho návrhu neuskutočnilo.

Koncom febuára 2022 Moskva navrhla uskutočniť rokovania v bieloruskom Minsku, čo Volodymyr Zelenskyj odmietol. Ukrajinský prezident však vtedy nevylučoval rokovania v Bratislave, čo mu navrhol vtedajší slovenský premiér Eduard Heger.

„Mohli by sme sa rozprávať v Minsku, ale odtiaľ na nás vypálili rakety, tam sa nedá čestne rokovať. Ako miesto rozhovorov sa dá použiť ktorékoľvek iné mesto, pretože, samozrejme, chceme mier a ukončenie vojny. Varšava, Bratislava, Budapešť, Istanbul, Baku – všetky sme ponúkli Rusom,“ povedal ukrajinský prezident 27. februára 2022.

Rokovania medzi Moskvou a Kyjivom medzi zástupcami na nižšej úrovni sa napokon predsa konali v Bielorusku a neskôr v marci v Turecku. Zelenskyj a Putin sa od začiatku totálnej vojny nestretli.

Odvtedy sa vlastné „mierové misie“ snažil viesť maďarský premiér Viktor Orbán. V lete sa stretol s Volodymyrom Zelenským v Kyjive, odkiaľ odcestoval priamo za Vladimirom Putinom do Moskvy. Rozhovory vedené Orbánom nepriniesli žiadne reálne výsledky.

V decembri Orbán prišiel s návrhom na vianočné prímerie a výmenu zajatcov, ktorý podľa maďarskej vlády predložil maďarský premiér Vladimirovi Putinovi v telefonickom rozhovore. Na samite EÚ v Bruseli však Zelenskyj na Orbánov návrh reagoval slovami, že ho nemožno brať vážne.

Medzinárodný trestný súd by mohol udeliť výnimku

Putina pritom Medzinárodný trestný súd v Haagu stíha za vojnové zločiny na Ukrajine. Čo by to znamenalo?

Odborník na medzinárodné právo Lukáš Mareček opisuje, že Slovensko by ako zmluvná strana takzvaného Rímskeho štatútu bolo povinné „vykonať zatýkací rozkaz Medzinárodného trestného súdu“.

Takýto zatýkací rozkaz je vymáhateľný za rovnakých podmienok ako akýkoľvek iný zatýkací príkaz, na základe ktorého dochádza k vydaniu do zahraničia. Podľa Trestného poriadku je na prijatie žiadosti o vydanie osoby do zahraničia príslušné ministerstvo spravodlivosti.

Existuje však scenár, v ktorom by mohlo dôjsť k výnimke.

„V prípade, ak existuje prekážka, pre ktorú štát nemôže alebo nechce takýto zatýkací rozkaz vykonať, tak je povinná včas situáciu konzultovať s Medzinárodným trestným súdom,“ opisuje zástupca vedúceho Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.

Mareček tvrdí, že Medzinárodný trestný súd by potenciálne s ohľadom na účel rokovaní mohol povoliť „netrvať na vykonaní zatýkacieho rozkazu, keďže sa jeho nevykonaním sleduje legitímny záujem, ktorým je obnovou medzinárodného mieru“.

Odborník pripomína, že k podobnej situácii došlo nedávno aj v Mongolsku, ktoré Putin navštívil v septembri. Lenže Medzinárodný trestný súd vtedy Mongolsku vytkol, že „situáciu nekonzultovalo včas a tiež že nevidel legitímny záujem, ktorý neplnením svojho záväzku sledovalo“.

Mareček dodáva, že v minulosti bolo zatknutých viacero vojnových zločincov, ale ešte nikdy úradujúca hlava štátu. Spomína bývalého prezidenta Srbska Slobodana Miloševića, ktorého zatkli v Nemecku a odovzdali Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Podobným prípadom je zatknutie bývalého prezidenta Čadu, ktorého odsúdili Mimoriadne Africké komory zriadené dohodou medzi Senegalom a Africkou úniou.