Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Predpovede na rok 2025 sa vzácne zhodujú na dvoch slovách: neistota a Donald Trump. To prvé vyplýva z druhého. Nik presne nevie, čo sa stane, keď sa Donald Trump 2.0 vráti do prezidentského úradu. Samotný Trump a jeho fanúšikovia to, samozrejme, vidia ako začiatok novej zlatej éry. Nielen pre USA, ale pre celú zemeguľu a priľahlý vesmír. Elon Musk sa už teší, že lety na nízku orbitu, ale aj cesty na Mesiac a Mars budú obsluhovať jeho rakety a nie štátna vesmírna agentúra NASA. Zvyšok sveta je však voči návratu Trumpa ostražitejší. Pokiaľ by naozaj splnil všetky svoje sľuby, najmä čo sa týka enormných ciel na dovozy z Európy a Číny, došlo by k rozpútaniu novej obchodnej vojny medzi USA a zvyškom sveta. Vysoké clá povedú k spevneniu kurzu dolára voči ostatným svetovým menám, najmä euru a čínskemu jüanu. Silný dolár zvýši príliv kapitálu do USA. Menej ho zostane pre Európu, ale hlavne pre rozvojové krajiny. Tie budú hlavnými porazenými v obchodných vojnách, ktoré nevyvolali a na ktorých sa ani nezúčastnili.
Aj pár pozitívnych vecí
Každá obchodná vojna v princípe znamená zdražovanie dovozov. Najviac postihne tie výrobky, ktoré majú najdlhšie dodávateľské reťazce. Áno, patria sem aj automobily vyrábané na Slovensku. Naše automobilky môžu prísť o časť trhov v USA. A ťažšie sa im bude presadzovať na iných trhoch, kde bude pretlak nepredaných áut. Zatiaľ však nie je pravdepodobné, že by slovenské automobilky vo veľkom prepúšťali. Môžu im však poklesnúť tržby a zisky. Pripomeňme si, že automobilky patria u nás medzi najväčších platcov dane zo zisku. Do štátnej kasy tak pritečie menej peňazí. Ako veľmi Trumpove clá poškodia svetový a najmä európsky obchod, to sa ešte uvidí. Veľa záleží na tom, či vyhrážka 20-percentným clom znamená len prvotné vyznačenie vyjednávacej pozície, alebo je už nezvratným faktom.
Európsku ekonomiku, z ktorej Slovensko žije, trápi veľa vecí. Okrem obchodných vojen s USA a dosahov vojny na Ukrajine sú to aj dlhodobé problémy s nízkou produktivitou práce a nízkou inovatívnosťou. V roku 2024 sa k nim pridal aj politický chaos v Nemecku a vo Francúzsku. Bývalé piliere Európy dnes pripomínajú skôr invalidov s barlami. Voliči usúdili, že doterajšie elity boli neschopné riešiť ich problémy, a hľadajú alternatívne riešenia.
Budúci rok však nemusí byť iba o obchodných vojnách a politickom chaose. Výhľad do roku 2025 odkrýva aj pár pozitívnych vecí. Zdá sa, že krátka inflačná epizóda postupne odchádza. Bola vyvolaná vojnou na Ukrajine, poruchami v globálnych dodávateľských sieťach a krátkodobým nedostatkom energií a surovín. Nik, samozrejme, nevie zaručiť, či nejaký veľkoplošný vojenský konflikt nevyvolá nový cenový výbuch. Pokiaľ však k tomu nedôjde, inflačná epizóda a zvýšené úrokové miery odídu do zabudnutia. Kľúčovou otázkou sa stane ekonomický rast. Centrálne banky vo svete budú aj naďalej znižovať úrokové sadzby. Firmy i domácnosti budú mať ľahší prístup k úverom. To by malo povzbudiť chuť do vyššieho míňania a investovania. Čo sa týka problémov v Nemecku a vo Francúzsku, tie sú naozaj vážne. Nemecko sa však už pred 20 rokmi trápilo s vysokou nezamestnanosťou a nízkym ekonomickým rastom. Prijalo vtedy tvrdé, ale úspešné reformy na trhu práce a v systéme sociálnych dávok. Možno prišiel čas urobiť reformy znovu.
Keď bublina praskne
Na svetovej ekonomike sa čoraz viac prejavuje aj globálna demografická zmena. Starnutie populácie už nie je len vecou Japonska, Nemecka alebo Talianska, ale začína sa prejavovať aj v Číne. Každá spoločnosť má však svoj vlastný demografický cyklus. Konkrétne dosahy starnutia sa preto líšia od krajiny ku krajine. Vyspelé európske krajiny zatiaľ nemajú akútny fatálny problém s vyplácaním dôchodkov. Ten príde možno o 15 – 20 rokov. Akútnym problémom je skôr nedostatok mladej pracovnej sily.
Najväčšou výzvou je dostať kvalitnú pracovnú silu do špecifických sektorov, ako je zdravotníctvo či informačné a komunikačné technológie. Ponúkajú sa v podstate tri riešenia. Prvým je zvýšená imigrácia mladých a vzdelaných ľudí z kultúrne blízkych krajín. Tento kurz napríklad úspešne presadzuje Španielsko. Každý rok dováža státisíce ľudí zo svojich bývalých kolónií v Latinskej Amerike. Druhé riešenie ponúka trhový mechanizmus. Nízka nezamestnanosť a nedostatok pracovníkov tlačia na rast miezd. Kto chce mať kvalitných zamestnancov, musí ich dobre zaplatiť. Vyššie mzdy sa potom prirodzene premietajú do vyššej spotreby a tým aj do vyššieho ekonomického rastu. Tretím riešením sú technologické inovácie. Pesimistické predpovede sa nenaplnili. Ani roboty, ani umelá inteligencia nepripravili ľudí o prácu. Aj v minulosti to bolo tak, že nové technológie, ako napríklad železnice, spaľovacie motory alebo elektrina vytvorili viac pracovných miest, ako ich zničili. Kombinácia vyšších miezd a nových technológií zvýši produktivitu a tým aj blahobyt spoločnosti. V Európe to bude možno trvať o niečo dlhšie ako v USA, ale dôjde k tomu.
Predpoklad o znižovaní úrokových sadzieb je už prirodzene započítaný aj v cenách akcií. Tie najmä v USA vyleteli do stratosféry. Otázkou je, kedy bublina praskne. Budú ju nízke úroky tento rok ešte ďalej nafukovať? To je otázka doslova a do písmena za miliardy dolárov. Keď raz bublina praskne, postihne americkú ekonomiku viac ako tú európsku. Američania majú v akciách nainvestované viac ako Európania. Očakávané nízke úroky sa menej nápadne, ale predsa len viditeľne prejavujú aj v cenách nehnuteľností. Tie v posledných dvoch rokoch v Európe aj USA zaznamenali celkom slušný rast. Investori, samozrejme, zaplatia v roku 2025 za nehnuteľnosti viac ako dnes. Budú mať však vyššie mzdy a nižšie úroky ma hypotékach. Celková dostupnosť bývania sa preto nemusí zhoršiť.
Do roku 2025 vstupujeme s neistotou a obavami. Návrat Donalda Trumpa a jeho tvrdá rétorika vyvolávajú obavy. Svet sa nám však mení pred očami. Dnes už žiadna veľmoc nedokáže diktovať svoju vôľu celej zemeguli. Trhová ekonomika a technologická zmena majú svoje vlastné zákony. A tie sa neschvaľujú v americkom kongrese. Skutočnosť nakoniec môže byť lepšia ako očakávania.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Vladimír Baláž






























