Denník NVyhubil dinosaury dopad asteroidu? Ich úpadok sa asi začal ešte dávno predtým

Čo spôsobilo vyhynutie dinosaurov? Foto – TASR
Čo spôsobilo vyhynutie dinosaurov? Foto – TASR

Vedci si myslia, že spustiť úpadok dinosaurov mohlo delenie kontinentov, vulkanická činnosť, vzostup cicavcov, ktoré s nimi súperili o potravu, zdvihnutie hladiny oceánov či ohrievanie atmosféry.

Na spôsob, akým vyhynuli dinosaury, existuje niekoľko teórií. Tou najznámejšou je takzvaná chicxulubská hypotéza. Podľa nej dopadol na Zem medzi Mexickým zálivom a polostrovom Yucatán asteroid s priemerom až päť kilometrov a spôsobil ich skazu.

Niektorí vedci zase tvrdia, že tento náraz nebol dostatočne veľký na to, aby viedol k vyhubeniu dinosaurov. Podľa nich zaň môže skôr výbuch supersopky, ktorej erupcie sa začali približne 250-tisíc rokov ešte pred nárazom Chicxulubského meteoritu a pokračovali ďalších 500-tisíc rokov po ňom.

Počas tohto obdobia sa do vzduchu a vôd uvoľnilo obrovské množstvo skleníkových plynov, oxidu uhličitého a oxidov síry, ktoré spôsobili okyslenie oceánov a riek či ohriatie atmosféry.

Je však možné, že supersopka alebo asteroid boli iba posledným klincom do dinosaurej rakvy. Tie mali vymierať už niekoľko miliónov rokov pred dopadom chicxulubského meteoritu. Vyplýva to z nového výskumu, ktorý vyšiel v časopise PNAS.

Dinosaurí rodokmeň

Nejde o prvú štúdiu, podľa ktorej dinosaury upadali ešte pred konečnou smrtiacou katastrofou. Problémom predošlých výskumov však je, že nebrali do úvahy povahu hornín, v ktorých vedci nachádzali fosílie. Niektoré z nich môžu mať jednoducho inú odolnosť, preto sa v nich zachováva viac alebo, naopak, menej fosílií.

Tím anglických vedcov pod vedením Manabu Sakomota sa na problém pozrel trocha inak. V štúdii spravili štatistickú analýzu pribúdania (evolučného rozdelenia vetvy) a ubúdania (vymierania) dinosaurov, ktorá brala do úvahy nedávno publikovaný evolučný strom dinosaurov. Ide o akýsi rodokmeň, ktorý zobrazuje najstaršie aj novšie druhy dinosaurov vo vzájomnom evolučnom vzťahu. Obsahuje ich až 614 druhov.

Výsledky ukázali, že úpadok dinosaurov sa začal už pred 90 miliónmi rokov (viac druhov vtedy zanikalo ako vznikalo). To je 24 miliónov rokov pred dopadom asteroidu.

Dinosaurí strom života. Foto – pnas.org
Dinosaurí strom života. Foto – pnas.org

Sakamoto bol z výsledkov sám prekvapený. „Tento výsledok sme nečakali. Aj keď dopad asteroidu stále ostáva hlavným kandidátom na príčinu vyhynutia dinosaurov, je jasné, že dinosaury boli už vtedy dávno za svojím evolučným vrcholom,“ vysvetlil v správe univerzity. „Naznačuje to, že už desiatky miliónov rokov pred ich konečným vyhynutím prestávali byť dominantnými druhmi na Zemi,“ dodal.

„Všetky dôkazy ukazujú, že dinosaury, ktoré dominovali vtedajším ekosystémom počas viac ako 150 miliónov rokov, stratili z nejakej príčiny schopnosť tvoriť nové druhy. S veľkou pravdepodobnosťou to prispelo k ich ďalšej neschopnosti zotaviť sa z environmentálnej krízy spôsobenej dopadom asteroidu,“ povedal Mike Benton, jeden z autorov článku.

Postupné vymieranie dinosaurích druhov sa však netýkalo všetkých rovnako. Výskumníci študovali tri hlavné podskupiny dinosaurov: vtákopanvové dinosaury (Stegosaurus), teropódy (Tyrannosaurus Rex či Velociraptor) a sauropódy (Diplodocus). Všetky uvedené skupiny strácali viac druhov, ako stačili vytvárať.

Niektorým skupinám sa zase darilo, napríklad bylinožravým vtákom podobným hadrosaurom či rohatým dinosaurom ceratopsom (napríklad triceratops). Dôvodom mohla byť ich schopnosť spracovať potravu (nové druhy rastlín), na ktorú iné druhy neboli prispôsobené.

Odkaz pre ľudí?

Je otázkou, čo mohlo byť príčinou spustenia úpadku dinosaurov. Autori si myslia, že by za to mohlo delenie kontinentov, vulkanická činnosť, vzostup cicavcov, ktoré s dinosaurami súperili o potravu, ale aj zdvihnutie hladiny oceánov či ohrievanie atmosféry.

Znie to povedome? Ľudská činnosť tiež spôsobuje zdvíhanie hladiny oceánov (do roku 2500 možno až o 15 metrov) aj ohrev atmosféry. Viac-menej sme na pokraji masového vymierania druhov. K receptu dokonalej katastrofy nám už chýba len zrážka Zeme s asteroidom alebo výbuch supersopky.

„Naša štúdia silne naznačuje, že ak nejaká skupina živočíchov zaniká tak rýchlo, že ich nové živočíchy nedokážu nahradiť, potom je viac náchylná na zánik v prípade veľkej katastrofy. To má obrovské dôsledky pre našu súčasnú aj budúcu biodiverzitu. Najmä ak sa pozrieme na bezprecedentnú rýchlosť vymierania druhov, ktorú zapríčiňuje ľuďmi vyvolaná zmena klímy,“ vraví Sakamoto.

Dostupné z doi:10.1073/pnas.1521478113.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].