Oliver Rehák
Premiéru novej oficiálnej úpravy našej štátnej hymny máme za sebou.
Teraz je príležitosť opäť si pripomenúť najzaujímavejšie predchádzajúce verzie. Siahajú až do začiatku 20. storočia, sú dielami klasických skladateľov, džezmenov, rockerov a už aj umelej inteligencie. Nevznikali len na Slovensku, ale aj v Maďarsku, v Čechách či v Amerike.
Začnime s dvomi odlišnými úpravami originálu, pôvodnej skladby, z ktorej sa stala slovenská hymna.
Azt mondják, nem adnak engem galambomnak (1908)
Maďarský skladateľ Béla Bartók mal silné väzby na Slovensko a práve jemu vďačíme za veľkú zbierku našich ľudových piesní, ktorá vyšla v štyroch knižných zväzkoch. K melódiám, ktoré ho zaujali natoľko, že ich spracoval aj vo vlastnej tvorbe, patrí aj Kopala studienku.
Vo svojom klavírnom cykle Tíz könnyű zongoradarab (Desať ľahkých skladieb) ju uviedol ako číslo osem, pod názvom Azt mondják, nem adnak engem galambomnak („Hovoria, že ma nedajú mojej holubičke“).
Kopala studienku (1920)
Naše ľudové melódie očarili aj ďalšieho svetoznámeho skladateľa. Bohuslav Martinů po svojom pobyte na Slovensku v roku 1920 zapísal tridsať piesní a následne dokomponoval klavírny sprievod. Medzi nimi bola aj Kopala studienku.
Túto verziu z cyklu, ktorému dal Martinů názov Nové slovenské písně, v roku 2014 nahrali sopranistka Adriana Kučerová s pianistom Róbertom Pechancom.
Vojnová (1945)
Pravdepodobne úplne najstaršia zachovaná nahrávka štátnej hymny. Vznikla tesne po skončení 2. svetovej vojny – 12. mája 1945 v Prahe. Pripravil ju dirigent Václav Smetáček so Symfonickým orchestrom FOK.
Slovenská časť nasleduje po výkriku „Nevzdáme se! Nikdy!“ a podobne bojovná je aj interpretácia skladby. Dopĺňajú ju autentické zábery z bojov na Dukle či zo Slovenského národného povstania.
Americká džezová (1972)
Stan Kenton bol pianista, skladateľ a kapelník džezového orchestra, s ktorým skúšal rôzne výlety do iných hudobných svetov. Po nahrávke Kenton/Wagner (1964), kde „zdžezoval“ nemeckého klasika jeho dvorný aranžér Bob Curnow, urobil úpravu britskej hymny. A nezostali pri jedinej hymne.
V roku 1972 vyšiel album National Anthems of the World. Deviata skladba v poradí má názov Czechoslovakia. Po aranžérskej stránke by to pokojne mohla byť bondovka, swingujúce bicie a ústredná melódia hraná na saxofónoch gradujú k extatickému akordu, po ktorom sa hudba zastaví.
Po pársekundovom tichu sa ozve v krátkej peknej harmónii dychová sekcia, vzápätí sa bicie ešte raz na chvíľu rozbehnú a až teraz prichádza koniec.
„Bob to urobil skvele, ale komerčne to bol strašný prepadák,“ povedal o celom projekte Stan Kenton. Ale počúva sa to dobre.
Karel & Karel (1989)
Ďalšia nahrávka z ďalšieho kľúčového momentu v československých dejinách. Vznikla počas demonštrácie 4. decembra 1989 na Václavskom námestí v Prahe.
Nápad, aby spolu zaspievali československú hymnu Karel Kryl a Karel Gott, spevákom povedal Václav Havel. Mal to byť symbol spojenia – pesničkár donútený režimom emigrovať a vedľa neho pri mikrofóne jeden z hlavných symbolov režimu.
Kryl svoje rozhodnutie neskôr ľutoval, ale je fakt, že vďaka tomuto vokálnemu duetu mnohým ľuďom v Československu definitívne došlo, že komunistická vláda jednej strany sa práve končí.
Lightning Flashes Over The Tatra (2005)
Keď Peter Breiner pripravil kompletnú nahrávku svetových hymien, vznikla najsvižnejšia orchestrálna podoba tej našej. Dá sa zaradiť do série jeho projektov, ktoré majú v názve slová Goes Baroque, vedením sprievodných hlasov je to najmä pocta barokovému géniovi Händlovi.
Festivalová (2010)
Pohoda bola vždy festivalom reagujúcim aj na aktuálne spoločenské dianie. Keď v roku 2010 Slovenská národná strana v parlamente pretláčala svoju verziu takzvaného vlasteneckého zákona, Michal Kaščák sa dohodol s Petrom Breinerom na koncerte, kde ako dirigent so Štátnou filharmóniou Košice zahrali takmer tridsať štátnych hymien.
Breiner vtedy slovenskú hymnu predstavil vo svojej známej úprave a špeciálne pre Pohodu („aby bola sranda“) pripravil novú špeciálnu verziu slovenskej hymny, ktorá zaznela vo svetovej premiére.
Za slušné Slovensko (2018)
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na záver protestných zhromaždení, ktoré organizovalo Za slušné Slovensko, spieval hymnu Juraj Benetin z kapely Korben Dallas. Sám a dokázal ju podať veľmi civilne, bez pátosu.
Keď v Bratislave na jar 2018 koncertovala americká pesničkárka a aktivistka Joan Baezová, od Ladislava Snopka o všetkom vedela a súhlasila s nápadom, že hymnu spolu naspievajú ako duet. Vznikol na diaľku, nahrávalo sa v Bratislave, v New Yorku aj v Londýne, kde pridala klávesové party mladá hudobníčka Adela Mede.
Bonusy
- Metalinda (2017)
Ak hľadáte definíciu gýča po hudobnej aj vizuálnej stránke, pustite si videoklip skupiny Metalinda. Rockeri ju nahrali s novým mladým spevákom na album Moja hviezda žije spolu s českou hymnou aj s hymnou, ktorú urobili pre mesto Turčianske Teplice.
Je to najdlhšia verzia, s celým pôvodným textom v štyroch slohách. Ale naozaj len pre ostrieľaných poslucháčov.
- Nad Tatrou sa blýska (2024)
Jedna z prvých hudobných reakcií po zverejnení správy, že Oskar Rózsa sa dohodol s ministerstvom kultúry na novej úprave hymny. Skladačka záberov z kultovej komédie 80. rokov S tebou mě baví svět s basgitarovými sólami a bizarným spevom.
- Hymna na každý deň (2024)
Možnosti umelej inteligencie v rámci hudby a videa umožnili, že na Instagrame vznikla špeciálna stránka Hymna na každý deň. Za krátky čas sa tam vlani nazbieralo takmer 90 rôznych verzií, teda presnejšie skôr coververzií. Je to divoká prehliadka najrôznejších hudobných žánrov, niektoré výsledky sú úplne surreálne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
