Denník N

Aj po infarkte sa dajú vyhrať voľby, dokázali Eisenhower a Jeľcin

Bývalý americký viceprezident Dick Chaney, ruský prezident Boris Jeľcin, americký prezident Dwight Eisenhower a Stalin. Foto - TASR/AP a Wikipedia
Bývalý americký viceprezident Dick Chaney, ruský prezident Boris Jeľcin, americký prezident Dwight Eisenhower a Stalin. Foto – TASR/AP a Wikipedia

Existuje niekoľko svetových lídrov, ktorí viedli najmocnejšie krajiny sveta aj po prekonaní infarktu.

Či už ruskí a pred nimi aj sovietski lídri, alebo americký prezident aj viceprezident a nemecký kancelár. S infarktom žili viacerí svetoví politici, mnohí z nich ho dostali aj v úrade.

Najmä v americkej volebnej kampani je otázka zdravotného stavu kandidáta pre voličov dôležitou témou.

Dick Cheney, americký viceprezident

S históriou viacerých infarktov odslúžil Dick Cheney osem rokov na poste viceprezidenta Spojených štátov. Srdcové príhody mali v jeho rodine viacerí, no v jeho prípade

Dick Chaney na inaugurácii Baracka Obamu v roku 2009. Foto – TASR/AP
Dick Chaney na inaugurácii Baracka Obamu v roku 2009. Foto – TASR/AP

súviseli aj so zlým životným štýlom najmä v mladosti.

Cheney priznal, že fajčiť začal, keď mal dvanásť rokov. „Moji kamaráti fajčili každý pondelok po stretnutí skautov,“ spomínal v roku 2013 podľa newmax.com.

Stal sa z neho tuhý fajčiar, asi 20 rokov fajčil tri škatuľky cigariet denne. V Bielom dome, kde slúžil ako šéf štábu prezidenta Geralda Forda, bolo v 70. rokoch fajčenie nielen dovolené, ale ho priam podporovali.

V roku 1978, keď mal 37 rokov, dostal Cheney prvý infarkt. Vtedy prestal fajčiť, a ako neskôr tvrdil, zachránilo mu to život. Neochránilo ho to však od ďalších problémov so srdcom, celkovo mal infarktov päť. Cheney s neposlušným srdcom strávil roky v Kongrese aj ako minister obrany či viceprezident Georgea W. Busha.

Istý čas mal aj prístroj, ktorý srdcu pomáhal správne fungovať. V roku 2013 oznámil, že doktori mu v minulosti prikázali vypnúť zariadenie z obavy, že by ho teroristi mohli hacknúť a tým ho zabiť. Podobná scéna sa potom objavila aj v populárnom televíznom seriáli Homeland. Ešte v roku 2012 mu transplantovali nové srdce a s tým žije doteraz.

Helmut Schmidt, nemecký kancelár

Náročná práca vrcholového politika výrazne zasiahla zdravie bývalého nemeckého kancelára Helmuta Schmidta (1974 až 1982), ktorý minulý rok zomrel na infarkt vo veku 96 rokov. Rok pred smrťou nemeckým novinám povedal, že počas svojej politickej kariéry stratil vedomie približne stokrát.

Helmut Schmidt v roku 2000. Foto – TASR/AP
Helmut Schmidt v roku 2000. Foto – TASR/AP

Dôvodom boli ťažké poruchy krvného obehu, lekári mu preto museli implantovať kardiostimulátor. Až keď mal päťdesiat rokov, uvedomil si, ako negatívne na jeho zdravie vplýva politika.

Helmut Schmidt v roku 1980 odpadol aj počas stretnutia medzi štyrmi očami s francúzskym prezidentom Valérym Giscard d’Estaingom, ktorý pri ňom zostal až do príchodu lekára.

Kancelár sa však rýchlo zotavil a už na obed sa stretol s novinármi, ktorí o ničom netušili. Hoci bol po celý život ťažkým fajčiarom, prvý infarkt dostal až po odchode z úradu vo veku 71 rokov. Prežil po ňom ešte celé štvrťstoročie.

Americký generál Dwight D. Eisenhower 6. júna 1944 pred vylodením spojencov v Normandii. Foto – TASR/AP
Americký generál Dwight D. Eisenhower 6. júna 1944 pred vylodením spojencov v Normandii. Foto – TASR/AP

Dwight Eisenhower, americký prezident

Infarkt v úrade prekonal americký prezident Dwight Eisenhower. Stalo sa to v septembrovú noc v roku 1955 v Denveri. V Bielom dome bol vtedy tretí rok.

V nemocnici ležal sedem týždňov a jeho tím verejnosť priebežne informoval o zdravotnom stave prezidenta. Vo februári 1956 doktori oznámili, že sa z problémov dostal.

Bol to volebný rok a Eisenhower musel po prekonanom infarkte a ďalších zdravotných komplikáciách zvažovať, či bude opäť kandidovať. Lekári ho ubezpečovali, že je zdravý a pripravený. Republikán tak napokon znova kandidoval a voľby jasne vyhral.

Eisenhower ešte ako vrchný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe počas druhej svetovej vojny fajčil štyri škatuľky cigariet denne, prestal v roku 1949. Ďalšie infarkty si naňho počkali až po odchode z Bieleho domu, celkovo ich mal sedem. Zomrel desať rokov po odchode z Bieleho domu v roku 1969.

1. februára 1931 - sa narodil bývalý ruský prezident Boris Nikolajeviè Je¾cin. Zomrel 23.4.2007. Na archívnej snímke tancuje ruský prezident Boris Je¾cin 10. júna 1996 v Rostove. Bývalý ruský prezident zomrel vo veku 76 rokov 23. apríla 2007 v Moskve. FOTO TASR/AP **FILE** Russian President Boris Yeltsin dances at a rock concert in Rostov, Russia, in this Monday, June 10, 1996 file photo. Yeltsin, who engineered the final collapse of the Soviet Union and pushed Russia to embrace democracy and a market economy, has died, a Kremlin official said Monday, April 23, 2007. He was 76. (AP Photo/Alexander Zemlianichenko, file) *** Local Caption *** historický kalendár exprezidenti bývalí jubileá
Tancujúci Jeľcin v roku 1996. Foto – TASR/AP

Boris Jeľcin, ruský prezident

O Borisovi Jeľcinovi bolo známe, že si na správnu životosprávu veľmi nepotrpí. Veľa pil a často to malo vplyv na jeho funkciu. Napríklad v roku 1992 podľa BBC neprišiel na stretnutie s americkými ministrom financií Nicholasom Bradym. On tvrdil, že pracoval, novinári hovorili, že sa opil.

Problémy so srdcom mal dlhodobo, no ruský prezident o svojom zdraví verejnosť zavádzal. V roku 1996 mal za sebou niekoľko infarktov a hovorilo sa, že by už nemal kandidovať. Jeľcin však do toho išiel, voličov uisťoval, že je zdravý. Cestoval, dával rozhovory, dokonca tancoval twist. Len týždeň pred voľbami sa podľa BBC prestal ukazovať na verejnosti. Oficiálne pre bolesť v hrdle, v skutočnosti dostal ďalší infarkt.

V júnových voľbách ho však opätovne zvolili za ruského prezidenta. Už v novembri mu potom museli náhle voperovať päťnásobný bypass na srdci. V nemocnici zostal mesiace.

Zlyhanie srdca bolo aj dôvodom jeho úmrtia v roku 2007 vo veku 76 rokov.

Brežnev s Husákom v roku 1975, Chruščov v roku 1961 v Bratislave a Stalin. Foto – TASR/AP
Brežnev s Husákom v roku 1975, Chruščov v roku 1961 v Bratislave a Stalin. Foto – TASR/AP

Leonid Brežnev

Lídri Sovietskeho zväzu často zomierali v úrade a o ich zdraví mala verejnosť len kusé informácie. Výnimkou bol podľa BBC Lenin, ktorý zomrel ako 64-ročný na mŕtvicu a o ktorého zdraví sa viedli správy.

Mŕtvica bola príčinou smrti aj Stalina v roku 1953, prišla vo veku 74 rokov, keď už mal výrazne podlomené zdravie.

Jeho nástupca Nikita Chruščov prežil štyri infarkty, z funkcie ho odstavili oficiálne pre zdravotné dôvody a zomrel na piaty infarkt ako 77-ročný v roku 1971.

Leonid Brežnev zasa trpel viacerými chorobami vrátane srdcových problémov. Nepomáhala mu je ho obéznosť ani fajčenie. Napokon v roku 1982 ešte stále vo funkcii na infarkt aj zomrel, mal vtedy 75 rokov.

Premiérove zdravotné problémy

Teraz najčítanejšie