Nie všetci z koalície musia mojkať Kočnera

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Predpokladajme, že aspoň niektorí poslanci koalície chápu, aké nezmysly rozpráva predseda vlády ohľadom odvetných opatrení proti Ukrajine. Ak pán Fico tvrdí, že v dôsledku zastavenia dodávok plynu Slovensko príde ročne o 500 miliónov eur na tranzitných poplatkoch, aký zmysel by dávalo ešte aj zastavenie dodávok elektriny alebo dodávok munície pre ukrajinskú armádu, za ktoré firmy na Slovensku dostávajú peniaze? No iba taký, aby bolo Slovensko poškodené ešte viac.

A aký zmysel by dávalo obmedzenie už beztak obmedzenej pomoci ukrajinským utečencom? Iba taký, aby sa potešila chorá myseľ bezohľadného a bezcharakterného človeka. Mstiť sa Ukrajincom, ktorým Slovensko poskytlo útočisko pred ruským vraždením, je poľutovaniahodný hyenizmus. A to ešte nehovoríme o tej strašnej medzinárodnej hanbe…

V kontexte vyhrážok sa nechal počuť ďalší z trojice predsedov – Šutaj Eštok. Zastavenie dodávok plynu podľa neho zrádza nielen doterajšiu dôveru, ale otvára aj otázky o férovosti a spoľahlivosti ukrajinského prístupu k vzájomným vzťahom. Ukrajina podľa predsedu Hlasu zabudla na pomoc, ktorú jej Slovensko poskytlo. To hovorí ten, čo sa spolu s ďalšími ostentatívne zavdušňuje a pohoršuje, ako sa darovaním starých migov a vyslúžilej S-300 za vlády Eduarda Hegera ohrozila obranyschopnosť Slovenska.

Predpokladajme, že aj toto pokrytectvo aspoň niektorí poslanci koalície chápu, ako chápu, že trh s ruským potrubným plynom zničil v Európe Vladimir Putin. Ten istý Putin, ktorý v nezmyselnej vojne kántri nielen Ukrajincov, ale po tisícoch aj vlastných obyvateľov. Preto je to zločinec a masový vrah. Predpokladajme, že aj to, aké je v tomto kontexte Ficovo vtieranie sa do Putinovej priazne ponižujúce a obludné, niektorí poslanci koalície vnímajú a chápu.

Najmúdrejší, ale neistý

Predpokladajme, že niektorí poslanci koalície z príšerného štýlu vládnutia a zlého smeru, kam štvrtá Ficova vláda unáša krajinu, nemajú žiaden prospech. Alebo ho majú stále menej, zato ich prepadá stále viac hanby, obáv i bezsenných nocí, keď hľadajú odpovede. No a predpokladajme, že s takýmto predpokladmi si písal svoj novoročný prejav aj Robert Fico. Tá hromada porekadiel a prísloví, ktorou svoju reč ozvláštnil, nie je normálna ani obvyklá, a jej zámerom zrejme bolo naznačiť, že je v štáte najmúdrejší. Lenže sám vidí, že to nestačí. Preto apeloval na posilnenie súdržnosti koalície. Správne, to je totiž jeho slabé miesto. Bez parlamentnej väčšiny, ktorú má len tak-tak, skončil.

A tak poslancov postrašil: „Celý tím si ale musí uvedomiť, že ak tento zápas nezvládneme, súper nebude brať ohľad na nič a na nikoho a opätovne použije všetky prostriedky, aby nás úplne eliminoval a už nám nikdy nedovolil nastúpiť na ďalší zápas. A celý takzvaný demokratický svet mu bude tlieskať.“ Nuž ale nie všetci poslanci koalície sú na tom ako on a jeho najbližší kumpáni. Len zopár poslancov a ministrov vrátane jeho samého musí na diaľku „mojkať“ Mariána Kočnera v base, aby nezačal spievať. Robert Fico však takticky všetkých strká do jedného kriminálneho vreca, akože jeden za všetkých, všetci za jedného, sme na jednej lodi… Pre mnohých koaličných poslancov sú však dvere z tejto hrôzovlády stále otvorené; ak z nej odídu, nie je žiaden dôvod, aby boli, slovami premiéra, eliminovaní. Budú jednoducho slobodní.

Neflákajte to, prosím

Rovnako je povšimnutia hodný jeho novoročný apel na plnenie programu. Teraz dajme bokom, či toho programu, ktorý si koalícia napísala do programového vyhlásenia vlády, alebo dákeho iného, čo im len tak preblesne hlavou. Napríklad ten aktuálne medializovaný počin, keď poslanci stopli e-recepty pre časť pacientov, ktorí si predpísané lieky hradia z vlastného vrecka. Alebo pozatýkanie oponentov a kritikov? Vymedzme to pozitívne. Predpokladajme, že predseda vlády alias „Experto credo Roberto“ vníma, že hrozbou nie je len odpadlíctvo poslancov, ale aj odpadlíctvo voličov.

Premiér už totiž vie, akí vedia byť voliči nevďační; pred voľbami 2020 ich hromadu stratil. Potom síce mnohých opäť získal, ale koľko ho to stálo námahy: Smer „nakeroval“ ku krajnej pravici, skamarátil sa s fašistami, klania sa kremeľskému masovému vrahovi, poštval si proti sebe inteligenciu, umelcov, rastie mu opozícia, uteká pred nakopenými problémami a mnohí ľudia na Slovensku si už pri jeho mene odpľujú. Na tých síce kašle, ale koľko je takých, ktorí mu budú blahorečiť bez ohľadu na to, ako sa im bude žiť?

Premiér teda správne uvažuje, že hoci je v štáte najmúdrejší, jeho kult nie je neporaziteľný. Ak to ministri a poslanci budú flákať, istá časť voličov odskočí, a potom, povedané jeho slovami, ho súper definitívne eliminuje a celý demokratický svet mu bude tlieskať.

Takže rok 2025 by mal byť podľa želenia premiéra rokom utužovania koaličnej jednoty a plnenia vládneho programu, aby ľudia z tej jeho štvrtej vlády mali akože niečo iné ako krvavé oči, zlú náladu, prípadne bruchabôľ. No, uvidíme. Ako sa hovorí, dočkaj času ako hus klasu. Alebo: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.