Blanár mlčí o maďarskom atlase, ktorý kritizuje Korčok aj diplomacie okolitých krajín

Po šále s Veľkým Uhorskom či spomínaní Slovenska ako odtrhnutého územia vyvolala tentoraz maďarská diplomacia medzinárodný škandál Národným atlasom Maďarska.

Historický atlas daroval ako vianočný darček maďarský veľvyslanec pri NATO István Balogh svojim kolegom v Bruseli. Jeho gesto sa však s veľkým nadšením nestretlo. Atlas kritizujú vlády v okolitých krajinách a protestujú proti sporným mapám v publikácii.

Slovenská diplomacia zatiaľ na maďarský atlas vôbec nereagovala, čo si zasa kriticky všimli viacerí bývalí ministri zahraničných vecí.

Bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát Ivan Korčok (Progresívne Slovensko) otvoril túto tému na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska 2. januára. Korčok slovenskú vládu vyzval, aby na kauzu podarovaného atlasu zareagovala a poukázal na ostré protesty viacerých susedných krajín Maďarska.

Korčok: Je to drzosť a arogancia

Korčok tvrdí, že súčasná vláda necháva Slovensko ponižovať. „Predseda vlády Maďarska nám opakovane dáva najavo, že nepovažuje našu štátnosť za vážnu vec, za historický fakt, ale za dočasný omyl,“ vyhlásil. „Ako je možné, že čuší vláda, prepáčte za výraz, ako voš pod chrastou, keď maďarský veľvyslanec pri NATO ku koncu minulého roka rozdáva historický atlas, kde sa na mape Slovensko opäť nachádza len ako súčasť Veľkého Uhorska,“ pýtal sa Korčok.

Tu bývalý minister zahraničných vecí preháňal: aktuálne mapy v atlase Slovensko zobrazujú ako samostatnú krajinu s názvom Slovensko.

Kde je tá hrdosť, keď sa treba ohradiť proti tejto drzosti a arogancii, ktorá prichádza od najbližšieho spojenca súčasnej vlády, položil otázku Korčok. Podľa neho je dôvodom mlčania Juraja Blanára to, že „Maďarsko, ktoré sa takto arogantne správa voči Slovensku, je naším jediným spojencom, ktorý sa s nami rozpráva“.

K veci sa vyjadril aj Miroslav Wlachovský, ktorý bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Ľudovíta Ódora. „Čakám, kde je reakcia ministra Blanára. Kde je tá suverenita, keď naozaj o niečo ide???“ napísal na Facebook.

Napunk oslovil ministerstvo zahraničných vecí, aby sa k atlasu vyjadrilo, do vydania textu sme odpoveď nedostali.

Ako sa škandál začal?

K darčeku od maďarského veľvyslanca pri NATO sa prvýkrát verejne vyjadril v príspevku na sieti X ešte 27. decembra chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlić Radman.

„Považujem za absolútne nevhodné, že stály predstaviteľ Maďarska odovzdal svojim kolegom stálym predstaviteľom NATO v Bruseli ako vianočný darček Národný atlas Maďarska. Jeho obsah budeme podrobnejšie analyzovať, ale je mimoriadne nezvyčajné, aby sa veľvyslancom iných krajín pri NATO daroval kontroverzný atlas, v ktorom sa síce Veľké Maďarsko výslovne nespomína, ale mapy a sprievodné texty sú kontroverzné. O tomto neprijateľnom kroku preto diskutujeme s kolegami z Rumunska, zo Slovenska a Slovinska,“ napísal chorvátsky šéf diplomacie.

Portál Transtelex s odvolaním sa na portál Hotnews informoval, že ku kauze sa vyjadrilo aj rumunské ministerstvo zahraničných vecí. „Provokatívne vyjadrenia a gestá neprispievajú k posilneniu partnerstva medzi Rumunskom a Maďarskom,“ napísali v stanovisku. Spoločné dejiny oboch krajín by mali zostať predmetom výskumu historikov, dodala rumunská diplomacia.

Slovinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii zdôraznilo potrebu opatrnosti pri prezentovaní histórie krajín Karpatskej kotliny, pretože „dejiny tejto oblasti sú zložité a presahujú osudy jedného národa alebo krajiny“.

Netýka sa len Maďarska

Publikáciu, ktorá je tretím zväzkom národného atlasu zameraným na sociálnu geografiu, vydal Ústav geografie Maďarskej akadémie vied v roku 2021. Ako upozornil maďarský portál 444, celý obsah zväzku je dostupný online v maďarskom a anglickom jazyku.

Publikácia vznikla s podporou maďarskej vlády a na Medzinárodnej kartografickej konferencii 2021 vo Florencii získala cenu publika.

Hoci názov publikácie je Národný atlas Maďarska, autori v predslove uvádzajú, že atlas sa netýka len Maďarska a „jeho cieľom je ukázať dynamickú priestorovú štruktúru prírody, spoločnosti a hospodárstva Karpatsko-panónskej kotliny a jej susedstva (Karpatsko-panónskej oblasti), ktorá zahŕňa územie s rozlohou približne pol milióna kilometrov štvorcových a 34-tisíc obcí v 12 krajinách“.

Slovenský historik: Tradičný maďarský komplex

Napunk požiadal o vyjadrenie k atlasu historika Vincenta Múcsku z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Múcska súhlasí s tvrdením, že publikácia obsahuje problematické prvky.

Dielo ideovo vychádza najmä z tradičného medzivojnového maďarského chápania maďarských a uhorských dejín a len v obmedzenej miere zohľadňuje novšie výsledky bádania z iných krajín, domnieva sa historik. V dôsledku toho je v ňom prítomný aj tradičný maďarský komplex zo straty niekdajšej veľkosti a snaha o jej občas až smiešne sprítomnenie, dodáva Múcska.

Historik pripúšťa, že z hľadiska kartografických a encyklopedických údajov a množstva spracovaných informácií je to nesporne hodnotné dielo. „No lipnutie na tradičnom maďarskocentrickom výklade uhorských dejín a obchádzanie najaktuálnejších výsledkov medzinárodného bádania nemálo znižuje hodnotu celého monumentálneho diela.“

Slovensko len v zátvorkách

Ako príklad Múcska spomína mapu zobrazujúcu etnické zloženie Uhorska v 11. storočí. Tu autori vychádzajú zo starej mapy z roku 1938 vytvorenej slavistom Istvánom Kniezsom na základe jazykovedných údajov, pričom výsledky novších výskumov, ktoré ju korigujú, autori atlasu uplatnili iba veľmi selektívne.

Podľa Múcsku je preto pochopiteľné, ak sa takýto atlas Chorvátom nepáči – mapy napríklad len veľmi „úsporne“ informujú o existencii stredovekého chorvátskeho kráľovstva.

Odborník ďalej upozorňuje, že atlas jednostranne pristupuje aj k významným osobnostiam z Uhorska, o ktorých spravidla píše iba ako o Maďaroch, aj keď to v niektorých prípadoch nie je jednoznačné. Múcska dodáva, že to súvisí aj s tradične extenzívnym ponímaním etnonyma „Maďar/maďarský“ v kontraste s presnejším označením „Uhor/uhorský“.

Ako ďalší problém pomenúva to, že v II. kapitole sa názov Slovensko uvádza iba v zátvorke po názvoch Československo a Felvidék [Csehszlovákia – Felvidék (Szlovákia)]. „Aj obyčajný rešpekt k susedovi by predpokladal uviesť to naopak, teda vo forme Szlovákia (Felvidék). Tým viac, že v anglickej verzii diela s tým autori zjavne nemali problém…“

Podľa odborníka sú to všetko citlivé záležitosti, ktoré „môžu vyvolávať prinajmenšom otázky, v horšom prípade rozpory“.