Denník N

Crmoman: Vyzývame kolegov, aby si šetrili a pripravovali sa na štrajk

Protest v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Protest v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Programové vyhlásenie vlády je výsmechom do tváre učiteľov, nie sme s ním spokojní, vraví Vladimír Crmoman, ktorý vedie Slovenskú komoru učiteľov.

V Bratislave v utorok protestovali učitelia z celého Slovenska. Podľa odborového zväzu, ktorý protest organizoval, prišlo takmer 8000 ľudí, polícia odhadovala, že ich bolo menej. Učitelia protestovali proti programovému vyhláseniu vlády, ktoré sľubuje len nízku investíciu do školstva aj malé zvyšovanie platov – o šesť percent. Školské organizácie žiadali o 25 percent v tomto roku a ďalšie roky o desať percent. O ďalšom postupe, ktorý učitelia zvolia, sme sa zhovárali s VLADIMÍROM CRMOMANOM, ktorý bol aj na čele protestov a štrajku učiteľov pred voľbami.

Čo hovoríte na účasť na dnešnom proteste?Vladimír Crmoman

Myslím, že je porovnateľná s protestmi v januári a vo februári.

Očakávali ste viac ľudí?

Nikdy nemám dopredu číselné očakávania. Je dobré, že prišlo toľko ľudí z rôznych regiónov a že dávame najavo nespokojnosť, ktorá je namieste, pretože programové vyhlásenie vlády je zas výsmechom do tváre učiteľov.

Čo očakávate, že protestom dosiahnete?

Protest ukazuje, že nie sme spokojní s programovým vyhlásením vlády a s tým, ako vláda reflektuje situáciu v školstve. Beriem to ako jeden z protestov, jednu fázu na ceste. Dôležité je, aby sme vydržali a pokračovali.

Video: Čo si myslia učitelia o novom ministrovi školstva?
autorka: Martina Pažitková

Ako by pokračovanie malo vyzerať?

Pokiaľ nepríde pozitívna odpoveď zo strany vlády, mali by logicky nadväzovať ďalšie protesty. Vyzývame kolegov, aby si šetrili a pripravovali sa na ďalší štrajk. Lebo ak nebudú splnené požiadavky a vláda bude hrať opäť hru, že budeme rokovať, stretnime sa a buďme v pohode a ostaňme v pokoji, a v skutočnosti nebudú žiadne garancie, tak pomôže len štrajk a ostré nátlakové akcie.

Dokedy ste ochotní čakať, kým príde štrajk?

Teraz je pre nás dôležitá aj spätná väzba medzi učiteľmi, ako vyhodnotíme situáciu po týchto protestoch, akú máme energiu a silu. Jedno viem povedať už teraz – budeme pokračovať v ďalších aktivitách a sme pripravení tak ako pred januárovým štrajkom intenzívnejšie navštevovať školy a mobilizovať učiteľov, ak sa situácia bude vyvíjať negatívne. Takže by sa mala začať príprava.

Ako dlho by mohla trvať?

Netrúfnem si to teraz povedať. Nie je jednoduché celé to pripraviť a opäť naštartovať. Kým prišiel štrajk v januári, od októbra bola celá séria aktivít. Je to proces. Nemôžem teraz povedať termín.

Všetky školské organizácie sa teraz spojili. Vydrží vám to? (Pri štrajku za bývalej vlády sa učitelia rozdelili a po tom, ako šéf odborov prerušil po troch dňoch štrajk, vytvorili Nové školské odbory, pozn. red.) 

Dúfam, že to vydrží. Stretneme sa opäť a budeme rokovať, ako ďalej postupovať. Za komoru učiteľov môžem povedať, že budeme žiadať, aby sme ako signatári deklarácie boli prizývaní na rokovania.

Šéf školských odborov Pavel Ondek bol minulý týždeň rokovať s ministrom školstva Petrom Plavčanom (SNS) sám. Je to tak?

Dozvedel som sa o piatkovom rokovaní, neviem o tom viac. Keď sa stretneme, budeme vedieť viac.

Cítite zo strany odborov podporu? Pred voľbami sa do štrajku nezapojili. Sú podľa vás teraz ochotní do štrajku ísť? 

Pán Ondek hovorí, že nevylučuje protesty ani štrajk. Prebral našu rétoriku, ktorú sme mali pred štrajkom začiatkom roka.

V deklarácii žiadate zvýšenie platov o 25 percent a ďalšie roky o desať percent. Ak by vám vláda bola ochotná dať viac, ako teraz sľubuje – teda 6 percent – boli by ste ochotní prijať kompromis?

To je vec vyjednávania. Nejde nám len o platy, ale aj o investície do školstva. Boli sme vždy otvorení dialógu. Keď sme prišli s požiadavkou 400 miliónov eur na dovybavenie škôl, hovorili sme, že ak ministerstvo príde s auditom či výpočtom, že stačí iná suma, boli sme ochotní rokovať. Dôležité je, aby bolo vidieť vôľu, že chcú investovať do škôl a sú ochotní si dať reálne záväzky. Toto programové vyhlásenie nemá reálne záväzky. Jediný je šesťpercentné zvýšenie platov od septembra, všetko ostatné je s veľkým otáznikom. Aj šesťpercentné zvyšovanie je priemerné. Všetko je podmienené aj nejakými krokmi, v tom nie je jasná garancia. Mali by ísť ruka v ruke: jasná garancia, investícia a rozbehnutie zmien.

Ak by vám ponúkli iné zvýšenie platov – nie o 25 percent, ale napríklad o 15 percent, akceptovali by ste to? Koľko je minimálny nárast, ktorý by ste akceptovali?

Je to vec dohody všetkých signatárov. Nemáme zatiaľ žiadnu dohodu. Za seba môžem povedať, že by som trval na tom, čo žiadame, do splnenia. Už teraz majú všetky vlády a politické špičky dlh voči školstvu a toto vnímam len ako vyrovnanie dlhu, ktorý tu dlhodobo je. Školstvo je zanedbané, podvyživené a podfinancované, zmietané nekoncepčnými reformami.

Minister školstva povedal, že je možná optimalizácia škôl, a nepoprel, že by sa prepúšťalo. Ako vnímate takéto vyjadrenia?

Takéto vyjadrenia sú tu vždy, keď učitelia protestujú. Prirodzená racionalizácia prebieha stále. Školy sa veľmi ľahko rušia, ale oveľa ťažšie sa znova obnovujú. Pozrime sa na škôlky – rušili sa a teraz nemajú rodičia kam dať svoje deti. To chceme zopakovať. Chceme zrušiť školy a o päť rokov riešiť situáciu, že nie je kam dať deti?

Nezľakli sa týchto vyjadrení niektorí učitelia, že ak pôjdu protestovať, tak ich ľahšie prepustia?

Myslím si, že učitelia sú už proti takýmto vyjadreniam imúnni.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie