Viac finlandizácie, prosím

Autor je britský novinár a spisovateľ

Počas desaťročia trvajúcej studenej vojny žilo Fínsko v tieni Ruska – s vynútenou neutralitou, autocenzúrou a obmedzenými ekonomickými možnosťami. Ale základné inštitúcie fínskeho štátu si zachovali svoju integritu a suverenitu krajiny. Na opis tohto života v „sivej zóne“ vznikol pejoratívny termín „finlandizácia“, pričom panovali obavy, že sa rozšíri aj do iných krajín.

Dnes je Fínsko nielen členom NATO, ale je vedúcou silou v rozhodovaní Západu. Ide príkladom, nielen čo sa týka pomoci Ukrajine, ale aj v tom, že ukazuje majstrovské kúsky v obrane a odstrašovaní v nekonvenčnej vojne, ktorú Rusko vedie proti Západu. Finlandizácia (v novom význame) NATO by bola tým najlepším, čo by Alianciu mohlo stretnúť.

Výborný príklad sme videli na Štedrý deň, keď tanker prevážajúci ruskú ropu Eagle S zničil kábel Estlink 2 medzi Fínskom a Estónskom. Išlo o posledný zo série sabotážnych útokov na infraštruktúru na dne Baltského mora. Predchádzajúce prípady vyvolali vo Washingtone či v Berlíne len váhavosť a nesmelosť živenú obavami z eskalácie.

Tentoraz to bolo iné. Vlajková loď fínskej pohraničnej stráže Turva prichytila Eagle S priamo pri čine. Ťažná kotva plavidla už prerušila niekoľko káblov a blížila sa k napájaciemu káblu Estlink 1 a plynovodu Balticconnector, ktorý bol cieľom sabotáže už minulý rok. Posádke Eagle S stráž nariadila, aby s loďou zamierila do fínskych teritoriálnych vôd, pričom mala povolenie od vlády, aby sa sabotážneho plavidla v prípade potreby zmocnila aj v medzinárodných vodách. Následne sa z helikoptéry spustili na loď policajti a príslušníci špeciálnej zásahovej jednotky pohraničnej stráže. Eagle S potom zamierila do jedného fínskeho prístavu.

Vojenský bloger Robin Häggblom k tomu poznamenal, že operácia je výborným príkladom fínskeho prístupu: „Všetko ide podľa príručky a deje sa to v jasnom právnom rámci, ale taktiež je jasné, že ide aj o signál a o možno trochu väčšiu ukážku sily, ako by bolo potrebné, ktorá bola potrebná, aby adresát pochopil, o čo ide.“

Jednou z otázok je, ako Rusko zareaguje. Moskva už odsúdila fínske „pirátstvo“ a navrhla, že môže obchodným lodiam poskytovať sprievod, aby ich ochránila pred zásahmi Západu.

To mení provokáciu na potenciálnu geopolitickú patovú situáciu a zdôrazňuje jednu dôležitú skutočnosť, ktorú pomenovala nová litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienė slovami, že tento typ „hybridného“ alebo „nekonvenčného“ útoku už nie je odchýlkou, ale bežnou záležitosťou.

Ďalšou otázkou je, či z toho Západ vyvodí správne závery. Sabotáž na morskom dne je len posledným dielikom do mozaiky destabilizujúcich akcií – od provokácií cez atentáty a kybernetické útoky až po využívanie migrantov ako zbrane v kultúrnej vojne, ktoré – poznamenáva Šakalienė – „testujú pôdu“ a ktorých cieľom je narušiť naše schopnosti a dôveru, zastrašiť a vydesiť.

Nesprávnou reakciou by bolo, že západné krajiny sa musia vyhnúť eskalácii, čo je inštinktívna reakcia ľudí v rozhodujúcich pozíciách vychovaných na frázach a samoľúbosti z obdobia po roku 1991. Teraz je však nebezpečne zastaraná. Je pravda, že Rusko už roky systematicky eskaluje svoje útoky. Prejavovanie slabosti je najlepší spôsob, ako podporiť ruské akcie ešte viac.

NATO dnes oneskorene zvyšuje svoje úsilie v Baltskom mori. To môže zlepšiť našu obranu, ale najlepšou odpoveďou na agresiu je odstrašovanie. Dobrou odpoveďou by bolo zaistenie ruskej „tieňovej flotily“ tankerov, ktorá porušuje sankcie, alebo uplatnenie sekundárnych sankcií voči tým, ktorí ich poisťujú, financujú, dodávajú palivo a zásobujú. Rovnako by malo dôjsť na zhabanie zmrazených prostriedkov z ruskej centrálnej banky – celkovo okolo 300 miliárd dolárov. A najlepšou odpoveďou zo všetkých by bolo dodať Ukrajine zbrane a peniaze, ktoré tak veľmi potrebuje.