Ficovi hrozí operácia, z práce by ho odstavila na ďalšie dlhé týždne

Koniec tohto týždňa nemusí byť konečným termínom návratu premiéra Roberta Fica (Smer). Podľa informácií Denníka N sa teraz zvažuje, či premiéra operovať, pretože má zníženú  priechodnosť ciev zásobujúcich srdce. O prípadnej operácii ešte rozhodnutie nepadlo – spraví ho Fico po odporúčaní lekárskeho konzília v druhej polovici týždňa.

V nemocnici je predseda vlády už šesť dní a najmenej ďalších päť bude, tvrdí oficiálne Národný ústav srdcových a cievnych chorôb.

„Pán premiér Robert Fico zostáva hospitalizovaný v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb do konca týždňa, kedy sa aj rozhodne o ďalšom postupe,“ odpovedá hovorkyňa ústavu Dobroslava Krajačičová. Jeho operáciu po priamej otázke nevylúčila. „Je potrebné, aby pán premiér zostal a aby lekári mali istotu. Určite však u pána premiéra nie je nič zhoršené.“

U Fica stále mlčia

Úrad vlády na otázky o dĺžke Ficovej hospitalizácie, prípadnej operácii ani jeho diagnóze neodpovedá a odkazuje novinárov na nemocnicu. Neoficiálne informácie však hovoria o tom, že premiér prekonal ľahký infarkt, ktorý spadá do podmnožiny ďalšej neoficiálnej diagnózy „akútny koronárny syndróm“. O zjednodušení pomenovania akútneho koronárneho syndrómu slovným spojením ľahký infarkt hovorí napríklad známy český kardiochirurg Jan Pirk.

Kardiológ pražskej nemocnice IKEM Peter Wohlfahrt hovorí, že bežný čas hospitalizácie po ľahkom infarkte je päť až sedem dní. „Záleží to na tom, či sa objavia, alebo neobjavia nejaké komplikácie.“ Dlhší čas hospitalizácie podľa neho môže naznačovať komplikácie, ako sú napríklad poruchy srdcového rytmu, komplikácie po zavedení stentu, teda mechanickej pomôcky na spriechodnenie tepny, alebo aj postihnutie viacerých tepien, ktoré si vyžaduje ďalšiu intervenciu.

Aj tri mesiace mimo

V prípade významného zúženia viacerých ciev, a to aj v prípade, že sa dajú zúžené miesta spriechodniť stentom, pacientov zvyknú operovať a nepriechodné miesta ciev „obísť“ za pomoci bypassov, teda ciev, ktoré sa odoberú z iných častí tela – najčastejšie z hrudníka a nohy.

Wohlfahrt hovorí, že pokiaľ nejde o komplikovanejší prípad, po takejto operácii zvykne nasledovať jedno- či dvojtýždňová hospitalizácia a zhruba štvortýždňová kúpeľná liečba. Kedy sa pacient dokáže vrátiť k práci alebo k pôvodnému životnému štýlu, je veľmi individuálne, v priemere asi po troch mesiacoch, v prípade menej fyzicky náročnej práce aj po dvoch mesiacoch.