Jana Sedláková
Ako vyriešiť problém so závislosťou ľudí od stávkovania? Možno prvé, čo by nejednému človeku napadlo, je, že predsa by stačilo zakázať hazard alebo zrušiť konkurenciu – nech je iba jedna stávková kancelária.
Ľudia aj budú môcť stávkovať, aj stávkové kancelárie nebudú musieť agresívnymi reklamami či akciami bojovať o miesto na trhu.
Nech to znie na prvé počutie akokoľvek logicky, odpoveď nie je taká jednoduchá. Sama som si myslela, že ak je hazard regulovaný tým, že v ňom neexistuje konkurencia, tak to predsa musí znamenať, že všetko to bude veľmi striedme a nebude to dávať priestor reklamám často na hrane etiky.
Ani som nevedela, ako veľmi sa mýlim.
Stále som mala na pamäti, ako sa na Slovensku a v Česku počas majstrovstiev sveta v hokeji vysielala reklama, kde Tomáš Tatar či David Pastrňák v reklame na stávkovanie vyhlásili vetu „Stačí len začať“.
Rada pre reklamu napokon na Slovensku vyhodnotila, že reklama je v rozpore s reklamným etickým kódexom. Bolo to však v júli, dávno po skončení MS v hokeji, počas ktorých bola v televízii asi tak každú hodinu.
Keby sme mali regulácie hazardu ako napríklad vo Fínsku, ani by sa to nedostalo do vysielania, hovorila som si.
Tam je štátny monopol a ten má regulácie pre hazard. Vedela som túto základnú informáciu, nie však oveľa viac.
Čo ma v tomto presvedčení ubezpečovalo, je aj akési všeobecné povedomie o Fínsku. Vysoká životná úroveň, celkovo dobre fungujúci systém s veľkým odporom ku korupcii či obchádzaniu pravidiel.
Lenže potom som sa chystala pracovne do Fínska.
Z krajiny som odchádzala s poznatkom, že hazard je v krajine taký veľký problém, že pred pätnástimi rokmi mali na linke pre pomoc gamblerom bežne aj viac ako sto telefonátov od neplnoletých závislých.
Expertka mi vysvetlila, ako vníma reklamu na Tipsport, ale aj ako vyzerala reklama, po ktorej mali abstinujúci gambleri úzkosť z prejdenia sa vlakovou stanicou. V texte poukazujem aj na to, čo ma prekvapilo na prezentácii hazardu vo Fínsku, a aj na to, ako je možné, že veľkým problémom boli neplnoletí závislí.
Začala som si o hazarde v krajine študovať viac informácií a oslovila som organizáciu Peluuri, ktorá sa venuje prevencii a pomoci ľuďom závislým od hazardných hier.
Veľa vecí z mojich predstáv o hazarde v prostredí monopolu sa rozplynulo ešte na Slovensku, keď som zistila o problematike viac. A na otázku, či by reklama s Tatarom a Pastrňákom bola za hranicou etiky vo Fínsku, som vlastne ani nedostala jednoznačnú odpoveď.
Zrejme by to bolo v šedej zóne. Navyše podobné problémy, ako máme s posudzovaním etiky v reklamách, majú aj Fíni.
Je síce viacero vecí, ktoré môžu byť inšpiráciou, ale mnohé sú zas, naopak, skôr výstrahou pre iné krajiny.
Poďme však po poriadku.
Osemnásťroční hokejisti v reklame na hazard
S manažérkou Peluuri Inkou Silvenoinenovou som si dohodla stretnutie v centrále organizácie. Nachádza sa v centre Helsínk, vo veľkej budove, akých je na okolí množstvo.
Najviac si asi na prvý pohľad všimnete veľkú prevádzku známej reštaurácie s rýchlym občerstvením, ktorá sídli na prízemí budovy.
Keď som sa stretla s respondentkou, začali sme sa rozprávať o fungovaní hazardu vo Fínsku a po chvíli som sa pýtala na konkrétne porovnania so Slovenskom.
Tento rozhovor prebehol v prvej polovici novembra, v tom čase som ešte nevedela, že napríklad tvárou vianočnej kampane slovenskej štátnej lotériovej spoločnosti Tipos bude Juraj Slafkovský.
Keď som sa pripravovala na rozhovor, práve v súvislosti s ním a so stávkovaním mi udrelo do očí, že
