Prieskum: Proruské naladenie Slovákov je mýtus, no klesá aj podpora EÚ
Jednoznačných odporcov členstva v NATO je u nás menej ako jeho prívržencov, Američania však majú zlé meno. Nový prieskum ukázal aj to, že mladí sa prikláňajú k Slobodnému vysielaču a podobným médiám.
Slovensko nie je ani prorusky, ale ani výrazne prozápadne orientované. Vyplýva to z prieskumu, ktorý spolu s agentúrou Focus začiatkom februára robil Globsec Policy Institute.
„Už asi rok sa zaoberáme rastúcim vplyvom ruskej propagandy nielen na Slovensku, ale aj v Európe,“ vysvetľuje riaditeľ inštitútu Milan Nič dôvod, prečo prieskum robili. „Zaujímal nás priestor na takúto propagandu. Prieskum mal opísať, aká zraniteľná je slovenská spoločnosť.“
Prieskum ďalej sledoval postoj Slovákov k NATO a k EÚ, ale aj dôveru k alternatívnym médiám, ako je Slobodný vysielač či časopis Zem a Vek, ktorého predstavitelia rokovali s ruskou ambasádou o spolupráci.
Slovensko by malo byť súčasťou
Prieskum ukázal, že väčšina Slovákov si nemyslí, že by Slovensko malo byť súčasťou Západu či Východu, ale niekde „uprostred“ (52 percent ľudí). Medzi tými, ktorí by zaradili krajinu do nejakého civilizačného okruhu, prevažujú priaznivci Západu (23 percent) nad Východom (12 percent).
Počet prozápadne naladených klesá s rastúcim vekom, najviac ich je v najmladšej skupine 18 – 24 rokov (40 percent). Pri ľuďoch nad 65 rokov už výraznejšie rastie počet prorusky orientovaných ľudí, je ich vyše pätiny.
Sociologička Oľga Gyarfášová povedala, že vzhľadom na to, kam mladí ľudia odchádzajú študovať či pracovať, očakávala, že prozápadná orientácia mladých ľudí bude ešte silnejšia. „V porovnaní s regiónom to nie sú zlé výsledky, ale znepokojivý je trend,“ myslí si Milan Nič.
„To, že 52 percent hovorí, že chceme byť v strede, môže znieť atraktívne. No v roku 2016 je to podceňovanie situácie v Európe a je to aj správa o zraniteľnosti voči tvrdým silovým vplyvom. V najzložitejšom období nemáme jasno o tom, kam chceme patriť.“
Slovensko by malo byť súčasťou
Výrazne iný názor na to, kam by malo Slovensko patriť, majú priaznivci jednotlivých parlamentných strán. Jednoznačne prozápadne naladení sú hlavne sympatizanti Sulíkovej SaS (42 percent), OĽaNO (38 percent), Mosta-Híd a Siete (35 percent). Najviac provýchodne orientovaných voličov má Smer Roberta Fica.
„SaS je príklad strany, kde nie je až taký súlad medzi predsedom strany a inými lídrami, ktorí sú viac proeurópski, a zároveň voličmi strany,“ vraví Gyarfášová. „Trochu to pripomína ODS v 90. rokoch, keď tiež predseda strany Václav Klaus mal k EÚ iný postoj ako jeho voliči.“
Na otvorenú otázku, s ktorými troma krajinami by malo mať Slovensko najbližšie vzťahy, ľudia spontánne najčastejšie menovali susedné krajiny, čiže Česko (67 percent), Rakúsko (37 percent), Poľsko (35 percent) a Maďarsko (32 percent). Za nimi nasledovalo Nemecko (31 percent) a šieste skončilo Rusko (29 percent).
„Je zrejmé, že nás v prvom rade zaujíma región, to, čo je ďalej, už ide trochu mimo nás,“ komentoval výsledky Milan Nič. „Zaujímavé je aj to, že ľudia nemenovali Čínu. Trend nástupu Číny nás zatiaľ obchádza.“
Aký je váš názor na túto organizáciu?
Posledné roky klesá počet ľudí, ktorí považujú členstvo v Európskej únii za vyslovene dobrú vec. Podľa prieskumu je ich 52 percent, napríklad v roku 2010 bolo takých ľudí skoro 70 percent.
Zaujímavé je, že sa zároveň nezvyšuje počet tých, ktorí by Úniu odmietali – za zlú vec ju považuje len 14 percent ľudí, v posledných rokoch toto číslo stúplo občas aj nad dvadsiatku. Znamená to, že rastie počet tých, ktorí na Úniu nemajú vyhranený názor, teda nevidia v nej prínos ani problém.
Podobné je to aj s členstvom Slovenska v Severoatlantickom pakte (NATO), tu je už však najväčšia časť tých, ktorí ho nevnímajú ako dobré ani zlé (40 percent). Nasledujú prívrženci NATO (30 percent) a následne odporcovia (20 percent).
Pri pohľade na sympatizantov strán NATO podporujú skôr voliči pravice (najmä Mosta-Híd, Siete a OĽaNO, no nadpriemerne aj voliči SaS), najväčší počet odporcov je medzi voličmi SNS a Kotlebovej strany.
Ako vnímate rolu USA v Európe a svete?
Väčšina populácie súhlasí s tým, že NATO má význam pre našu bezpečnosť (54 percent ľudí), zároveň však rovnaký počet Slovákov odmieta, aby sa u nás budovali základne či logistické centrá Aliancie. Neutralita by prispela k väčšej bezpečnosti Slovenska ako členstvo v Aliancii podľa 47 percent ľudí, nesúhlasí s tým viac ako tretina ľudí.
Členstvo v NATO opäť podporujú skôr mladí, s rastúcim vekom podpora klesá. Nie veľmi dobré meno majú medzi Slovákmi samotné Spojené štáty americké, ich úlohu vo svete vnímame skôr negatívne (60 percent ľudí) ako pozitívne (32 percent).
Prieskum skúmal aj to, z ktorých médií ľudia čerpajú informácie a ktorým viac veria. Anketári ich rozdelili do dvoch kategórií – tradičné (napríklad Markíza, RTVS, Pravda či SME) a alternatívne (Zem a Vek či Slobodný vysielač), ktoré dávajú priestor aj rôznym konšpiráciám či neovereným teóriám, napríklad v oblasti medicíny.
Prieskum ukázal, že k alternatívnym médiám sa v oveľa väčšej miere prikláňajú mladí ľudia (takmer 30 percent vo veku 18 – 24 rokov), s rastúcim vekom dôvera k nemainstreamovým médiám klesá. Médiá ako Zem a Vek či Slobodný vysielač výrazne sledujú priaznivci Borisa Kollára a Mariana Kotlebu.
Globsec Policy Institute robil prieskum v spolupráci s agentúrou Focus na dospelej populácii Slovenska formou osobných rozhovorov na vzorke minimálne tisíc respondentov. Zber dát prebehol v dňoch od 31. januára do 7. februára 2016.
Prieskum financovali aj z peňazí americkej nadácie National Endowment for Democracy. Milan Šuplata z inštitútu povedal, že rátajú aj s tým, že ho práve preto môžu médiá ako Slobodný vysielač spochybňovať. „My sme transparentne povedali, že prieskum bol financovaný americkou nadáciou, ale zber dát robila renomovaná agentúra Focus a my sme doň nezasahovali.“
„Neočakávam, že by takto transparentní boli oni,“ doplnil ho Milan Nič.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
