Expert Žilinský o nových pravidlách Mety: Všetci sa hlásia k slobode slova, kým nejde o ich vlastnú kožu

Mark Zuckerberg v utorok prekvapil vyhlásením, že spoločnosť Meta ruší systém overovania faktov na svojich sociálnych sieťach. Zakladateľ Facebooku chce takto využiť príležitosť a druhé funkčné obdobie Donalda Trumpa, aby pomohol „obnoviť slobodu prejavu“.

Nenávistné prejavy už moderovať nebudú, lebo to je cenzúra. Ale to, že vymazali kritické príspevky svojich zamestnancov, cenzúra podľa neho asi nie je.

„Zdá sa, že v mnohých demokratických krajinách v Európe aj v Severnej Amerike má väčšina občanov isté obavy, že ľudia ako Zuckerberg a Musk majú príliš veľkú moc,“ hovorí slovenský ekonóm a výpočtový sociálny vedec z univerzity v Mníchove Ján Žilinský.

Rozprávali sme sa o tom:

• čo je nenávistný obsah a prečo si ho rôzne skupiny ľudí môžu vykladať rôzne;
• či tolerancia agresívnejšieho jazyka nenahrá do kariet politikom ako Robert Fico, ktorých už nič nebude obmedzovať;
• ako Ficova vláda otočila od kritiky „cenzúry“ na sociálnych sieťach po trestné stíhania tých, ktorí na Facebooku schvaľovali pokus o atentát na Fica;
• či má byť sloboda slova neobmedzená a ako to vníma verejnosť;
• aký bude svet a informačný priestor, keď sa spoja Donald Trump, Elon Musk a Mark Zuckerberg.

Prekvapilo vás, že Mark Zuckerberg zrušil systém overovania faktov?

Asi áno, vzhľadom na to, že spoločnosť Meta sa za ostatné roky tvárila, že chce spolupracovať s občianskou spoločnosťou a akademikmi, a zdá sa, že do istej miery od toho upúšťajú. Obsah sa bude, samozrejme, moderovať aj naďalej, ale bude sa meniť spôsob moderovania a procesy budú viac komunitné. Je to také náhle rozhodnutie, a zároveň jeho komunikácia bola aj trochu zmätočná, pretože nebolo jasné, či sa menia procesy iba v USA alebo to bude mať dosah aj na európske štáty. Teraz čakáme na ďalšie informácie, ale zdá sa, že regulácia Európskej únie v tomto môže ochrániť európskych užívateľov.

Ako?

Akt o digitálnych službách (Digital Services Act) je zaujímavou snahou harmonizovať pravidlá toho, ako všetci existujeme v online priestore. Keďže pracujem v Nemecku, tak sledujem, že tu mali na národnej úrovni veľmi prísne pravidlá a vyžadovalo sa, aby Meta odstránila nenávistný obsah do 24 hodín od nahlásenia. Tieto nemecké regulácie sú takmer úplne nahradené európskymi reguláciami. Zatiaľ sa regulátori a veľké firmy ako Meta a X navzájom oťukávajú. Ide tam však o rôzne veci: od transparentnosti až po ochranu užívateľov pred nenávistným obsahom. Kontroverznejšie sú však dezinformácie. Môžu byť nebezpečné, ale zároveň sú niekedy aj subjektívne.

Ako sa definoval nenávistný obsah a k akým zmenám dôjde?

Každá z týchto digitálnych platforiem – Facebook, Instagram, TikTok, Mastodon a podobne – má svoje komunitné zásady. Od užívateľov napríklad žiadajú, aby nepoužívali stereotypný jazyk, nešikanovali iných užívateľov, nepoužívali nenávistné prejavy. Nájdeme to v pravidlách väčšiny týchto platforiem, ale zároveň sa tie platformy a ich pravidlá od seba aj líšia. Vzniká tu otázka, či vlastne chceme, aby tieto pravidlá boli napísané veľmi podrobne, lebo potom sú také dlhé, že bežný užívateľ si ich ani neprečíta a nemá ani šancu vedieť – ak nie je niečím motivovaný to zistiť – či porušil pravidlá Facebooku. Teraz Facebook skráti svoje pravidlá na používanie platformy, a teda niektoré slová, ktoré predtým boli považované za nenávistné, budú doslova vyškrtnuté. Užívatelia teda majú akoby oprávnenie používať hrubší jazyk.

Je to dobré rozhodnutie?

Je to zaujímavé rozhodnutie na mnohých úrovniach. Na jednej strane si myslím, že Facebook vlastne nechce platiť moderátorom a nechce platiť tisícky zamestnancov, aby kontrolovali obsah. Je však takéto šetrenie pre firmu Meta naozaj komerčne rozumná cesta? Existuje tam aj isté riziko, že bude