Svetelný graf na nemocničnej stene
Dennodenná rutina našich lekárov obrusuje na vysoké majstrovstvo. Nebál by som sa zveriť do rúk ktoréhokoľvek mladého operatéra, pretože som videl, že sú do svojej práce zažratí.
Som doma iba deň po intenzívnom päťdennom neštipendijnom študijnom pobyte v jednom zariadení. Dostal som sa doň bez protekcie, vlastnou zásluhou. Bola to nemocnica v najväčšom bratislavskom obvode. Keď sa ukázala potreba hospitalizácie, nehľadal som nijakú protekciu, neoslovoval som bratancov. Zaklopal som na dvere ordinácie a s dôverou sa vložil do rúk chirurga, ktorý mal práve službu. Niektorí si klopali na čelá a nazývali ma nezodpovedným hazardérom. Naslepo sa vrhnúť do náručia slovenského zdravotníctva!
Študijný pobyt, ktorý som si predplatil zdravotným poistením, bol pre mňa mimoriadne inšpiratívny. Už dávno som si tak neodpočinul, nemal toľko času na čítanie, nezapísal toľko nápadov, nenapočúval toľko monológov samorastlých filozofov a epikov. S pokorou i so zodpovednosťou som prijal účasť na samozrejmej solidarite, ktorá vládne medzi pacientmi: chodiaci pomáhajú ležiacim, matadori nováčikom. S úctou a rešpektom som spoznával majstrovstvo našich lekárov, ktorí operovali, liečili, medzitým iste byrokratizovali, sem-tam si odskočili na fakultu alebo na kongres odprednášať príspevok. Nebál by som sa zveriť do rúk ktoréhokoľvek mladého operatéra, pretože som videl, že sú do svojej práce zažratí. Dennodenná rutina ich obrusuje na vysoké majstrovstvo.
Dojali ma dvaja ošetrovatelia, ktorí si po rannom blázinci, kolotoči požiadaviek a služieb, vo chvíli pokoja sadli k testom a učili sa štatistiku na skúšku. Áno, vizity boli niekedy iba niekoľkosekundové, ale skúsené oko odborníka sa vždy zastavilo na dôležitej maličkosti. Isteže, sestričky mali toho veľa, ale nikdy neprevracali očami, čo vymýšľame… Samozrejme, dámy z upratovacieho servisu frflali na hustú prácu a tenkú výplatu, ale tá ich chvíľková nafrflanosť nás, paradoxne, obodrila, naplnila vitalitou života.
Ľudia prichádzali a odchádzali, pretože nijaká nemocničná izba nedokáže byť dlho poloprázdna. Sme národ-maród. Idylka? Zďaleka nie. Veľa ľudského úsilia vychádza nazmar, veľa energie sa mrhá, aby sa prekonali prekážky, rozkradnuté peniaze chýbajú na každom kroku. A čo najviac štve, ľudia nie sú skvelí vďaka systému, ale napriek nemu. Vrátil som sa po operácii do bežného života zoslabnutý, ale zosilnený. Ďakujem vám, zdravotníci.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
